Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
13. február 2022

Nové vydanie Rímskeho misála

Niektorým kňazom sa z omšovej knihy zle číta, polemizujú aj o zmene formulácií

Viacerí duchovní majú k novému vydaniu misála pripomienky. Nepozdávajú sa im niektoré obsahové zmeny ani úpravy knižnej formy.

Niektorým kňazom sa z omšovej knihy zle číta, polemizujú aj o zmene formulácií

Foto: Postoj/Adam Rábara

Od januára sa na Slovensku používa nové vydanie Rímskeho misála. Kým pre veriacich sa toho veľa nezmenilo, kňazi, ktorí slúžia sväté omše, si musia zvykať na viacero zmien.

Viacerí duchovní majú k novému vydaniu misála pripomienky. Nepozdávajú sa im nové formulácie modlitieb, niektoré štylistické úpravy či kvalita papiera.

„Ak mám byť úprimný, na misál som si nezvykol a ani neviem, či si zvyknem. Vyrušuje ma na ňom veľa vecí,“ priznáva liturgista Štefan Fábry, ktorý je farárom v Žiline-Závodí. Poukazuje na to, že z novej knihy sa zle číta najmä kňazom, ktorí majú problémy so zrakom.

„Som krátkozraký a použité písmo je veľmi malé aj úzke,“ vysvetľuje Fábry.

Dekan v Rimavskej Sobote Rastislav Polák takisto potvrdzuje, že nový misál má oproti doteraz používanej knihe menšie písmená.

Tenký papier, jednofarebné lacetky

Kňazom sa nepozdáva ani to, že text je zalomený priveľmi k vnútorným okrajom, ktoré sú potom príliš úzke a vonkajšie okraje zasa zbytočne široké.

Farár v Devíne Marián Gavenda hovorí, že keď misál otvorí, ťažko sa čítajú začiatky a konce viet. Na novej knihe oceňuje, že text je viac „uprataný“, v starom vydaní však veľkosť písma, jeho hrúbka a typ boli vynikajúce na čítanie.

„Teraz sa písmená viac zlievajú. Estetická stránka prevládla nad praktickou,“ pridáva svoj postreh Gavenda.

Osloveným kňazom sa nepozdáva ani kvalita papiera a kritizujú aj široké lacetky, ktoré sú navyše oproti starému vydaniu všetky v rovnakej farbe. Práve rozdielna farba šnúrok v knihe, ktoré slúžia ako záložky, pomáhala lepšie sa orientovať miništrantom, ktorí kňazovi počas omše listy misála obracajú.

„Farebné by boli lepšie, vidím, že s tým majú miništranti problém, aj mne skôr zavadzajú, ako pomáhajú,“ priznáva Gavenda, ktorému sa lacetky zdajú zbytočne široké.

Kaplán vo farnosti Konská Zdenko Králik so spomenutými výhradami súhlasí, ale na druhej strane vníma, že nový misál sa snaží graficky kopírovať svoju latinskú pôvodinu. „Oproti latinskému misálu je slovenský tenší a ľahší, čo je aj vďaka papieru,“ hodnotí Králik.

„Aby nebol misál príliš ťažký a hrubý – v slovenskom vydaní má 1 672 strán –, na jeho výrobu bol použitý špeciálny tenký papier. Hoci má nízku gramáž, má dostatočnú hustotu, aby na ňom nepresvitala dvojfarebná tlač,“ informovali Katolícke noviny, ktoré – rovnako ako Rímsky misál – vydáva Spolok svätého Vojtecha.

Kaplán Králik oceňuje aj to, že keď sa nový misál otvorí, listy pekne držia a neprevracajú sa ako pri predchádzajúcom vydaní, kde museli miništranti pridržiavať jednotlivé strany, aby sa samy neotáčali.

Paradoxne, na papier, vďaka ktorému je kniha ľahšia a tenšia, sa viacerí kňazi sťažujú, zdá sa im pritenký a obávajú sa, že kniha sa skôr zničí.

Hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Martin Kramara na spomenuté výhrady reaguje slovami, že Liturgická komisia KBS sa misál snažila po vizuálnej stránke čo najviac prispôsobiť latinskému originálu. Hovorí tiež, že nie všetci duchovní považujú lacetky v rovnakej farbe za problém a v knihe sa naučili orientovať.

„Kostolníci a miništranti si na nové vydanie Rímskeho misála už zvykli, vedia ho na slávenie svätej omše pripraviť a počas nej s ním i pracovať. A s pribúdajúcimi dňami to bude len a len lepšie,“ hodnotí kaplán Králik.

Otec alebo Pán?

Nepochopenie medzi niektorými kňazmi a veriacimi vyvolávajú nové formulácie niektorých textov. Kňaza Mariána Gavendu najviac bolí zmena z „Otče“ na „Pane“. Podľa neho sa totiž v modlitbách obraciame na Boha Otca. „Pojem Pane je všeobecne zaužívaný ako synonymum pre Ježiš,“ vysvetľuje Gavenda.

Odvolanie na kontinuitu so Starým zákonom, teda na výraz „Elohim“, devínskeho farára roztrpčilo. „Veď zjavenie Otca je to najpodstatnejšie, čo Ježiš priniesol. Nepovedal: ,Vy sa budete modliť takto: Elohim, ktorý si na nebesiach.‘ V logike misála by sa potom mal upraviť aj preklad evanjelií. Osobne mám nádej, že pri niektorom ďalšom typickom latinskom vydaní sa prejde z Domine na Pater a potom to znova zmeníme aj v slovenčine.“

Naopak, myjavský farár Gabriel Koch zmenu z „Otče“ na „Pane“ oceňuje. „Privádza ma to k väčšej bázni voči Bohu,“ povedal začiatkom roka v rozhovore pre Svet kresťanstva.

„Keď sa v modlitbe prihovárame k Pánovi, prihovárame sa k tomu, ktorého Izraeliti volali Adonaj. Vo svätom Božom mene Som, ktorý som je ukryté celé tajomstvo Boha. Stretávame sa s Božím majestátom, s Trojjediným Bohom, ktorého môžeme nazvať Pánom. Toto ma privádza do veľkej bázne,“ zdôvodnil svoj pohľad farár Koch.

Farár Fábry považuje niektoré modlitby v misáli za zle naformulované. Príkladom je modlitba zo sviatku Obrátenia sv. Pavla, ktorá v novom misáli znie „… aby sme podľa jeho príkladu kráčali k tebe a boli svedkami tvojej pravdy pre svet“.

Podľa Fábryho to bolo logickejšie v starom misáli: „… aby sme podľa jeho príkladu kráčali k tebe a pred svetom vydávali svedectvo o tvojej pravde“.

Fábry je sklamaný, že misál vznikol ako „otrocká napodobenina latinského vydania, čo sa však už vo svete nerobí“. Poukazuje na to, že v talianskom misáli nájdeme nové prefácie, ktoré sú doplnené väčším množstvom modlitieb.

V eucharistických modlitbách sú v zahraničí pridané vsuvky na rôzne príležitosti. Je to tak napríklad v poľskom, nemeckom či anglickom preklade.

Týmto novým vydaním misála sa podľa Fábryho na Slovensku na ďalšie desaťročia úplne zavrela možnosť obohatiť liturgiu textami, ktoré bežne používajú mnohé národy na celom svete.

Aj keď je Fábry členom Liturgickej komisie KBS, na novom preklade pracovala iná skupina kňazov. Jeho osobne mrzí, že nie všetky pripomienky ostatných členov komisie boli dostatočne akceptované.

Otázky vyvoláva zmena slov v premenení

Nie všetci kňazi a veriaci sa stotožnili aj s úpravou slov pri premenení. Doteraz boli účastníci bohoslužieb zvyknutí, že kňaz hovoril: „Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov.“ Po novom znie: „Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov.“

Marián Gavenda má s posunom zo „za všetkých“ na „za mnohých“ osobný i pastoračný problém. Pripomína, že je isté, že Ježiš zomrel za všetkých a slová Eucharistie vyslovil len raz, napriek tomu ich aj evanjelisti zachytili rôznym spôsobom.

Inzercia

Evanjelista Lukáš napríklad výraz za všetkých či za mnohých nepoužíva vôbec a práve jeho verziu cituje aj Katechizmus Katolíckej cirkvi v bode 1339. „Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: ,Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás (Lk 22, 20).‘“

Ani apoštol Pavol v Prvom liste Korinťanom (11, 25) tento výraz vôbec nepoužíva. „Pokiaľ ide o Evanjelium podľa sv. Marka, v slovenskom oficiálnom vydaní je tento výraz preložený ,za všetkých‘ (Mk 14, 25 – 26) iste kvôli takto používanej verzii v liturgii,“ zamýšľa sa Gavenda. Podľa neho veriaci nechápu, prečo keď Ježiš zomrel za všetkých, hovoríme „za mnohých“. Ľudia totiž nepozerajú na nejaké prekladateľské odtienky.

Gavenda vraví, že je pre neho až trápne dookola vysvetľovať, že aj keď hovoríme za mnohých, vždy tým myslíme za všetkých. „Organista mi hovoril, že po prvej omši celú noc preto nespal,“ dodáva.

Túto zmenu vysvetľovali biskupi v pastierskom liste, ktorý veriacim adresovali na Prvú adventnú nedeľu: „Pápež Benedikt XVI. v roku 2012 napísal list, v ktorom apeloval, aby sa veriaci pripravili na opätovné zavedenie výrazu ,za mnohých‘ v texte premenenia. Nejde tu o vieroučnú zmenu ani o posun v texte premenenia. Ide o návrat k biblickému textu a k pôvodnému liturgickému originálu. Naďalej, samozrejme, veríme a vyznávame, že Pán Ježiš zomrel za celý svet.“ Zároveň predložili aj ďalšie zdôvodnenia.   

Kňaz Zdenko Králik však upozorňuje, že mnohí veriaci tento list biskupov nepostrehli, keďže koncom minulého roka bola účasť na bohoslužbách pre nepriaznivú pandemickú situáciu obmedzená. Preto by podľa neho bola vhodná k tejto otázke ďalšia katechéza a trpezlivé vysvetľovanie.

Hovorca KBS Kramara v tejto súvislosti upozornil, že na stránke liturgickej komisie sú všetky tieto zmeny vysvetlené a kňazom nič nebráni v tom, aby na základe týchto materiálov robili katechézu medzi veriacimi.

Niektorí duchovní si kladú aj otázku, prečo pri preklade, ktorý mal byť verný latinskému originálu, zostali slová doxológie po starom. Teda kňaz sa záver eucharistickej modlitby modlí aj naďalej „Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi…“, no podľa latinského originálu by malo byť „Skrze Neho, s Ním a v Ňom…“, podobne ako to je v češtine.

Doxológia je pritom súčasťou eucharistickej modlitby rovnako ako vyššie spomenuté slová premenenia.

Spomienku na Titusa Zemana vyradil Vatikán

Salezián Rastislav Hamráček redakciu Sveta kresťanstva upozornil na to, že do nového vydania misála sa nedostala liturgická spomienka prvého slovenského blahoslaveného rímskokatolíckeho kňaza, mučeníka a saleziána Titusa Zemana, kým liturgické texty k blahoslavenej Zdenke Schelingovej nechýbajú.

Hovorca Kramara však vysvetľuje, že Liturgická komisia KBS pri príprave materiálov začlenila do misála aj liturgické texty k Titusovi Zemanovi. Z knihy ich však vyradila Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ktorá nový misál schvaľovala.

Dôvodom je, že v misáli by Titus Zeman mohol byť len vtedy, ak by jeho liturgickú spomienku slávila aspoň jedna diecéza, no kongregáciu o to nepožiadala žiadna diecéza.

V misáli nefigurujú ani spomienky na gréckokatolíckych blahoslavených Gojdiča, Hopka a Trčku, keďže ide o svätcov východnej cirkvi, ktorí sú daní k lokálnej úcte.

Kňazom sa nepozdáva ani cena knihy, ktorá je 160 eur. Podľa informácií od kňazov, ktorí pôsobia na juhu Slovenska a slúžia omše aj v maďarskom jazyku, maďarský misál stojí sto eur.

Na Slovensku stále chýbajú aj ďalšie liturgické knihy, napríklad na vysluhovanie sviatostí, chýba tiež nové vydanie Pontifikálu, teda knihy, z ktorej vysluhuje sviatosti biskup, a preto sa stále používa staré vydanie. Pritom v rímskej edícii vyšli tieto knihy už v druhom, doplnenom typickom vydaní, pričom napríklad pri vysviackach boli urobené podstatné zmeny.

Nedostatkový tovar je aj Lekcionár V či Modlitebník pre pobožnosti. Niekoľko rokov chýba aj spevník v maďarskom jazyku Miatyánk.

Problém s chýbajúcimi knihami si uvedomuje aj Liturgická komisia KBS. Jej tajomník Andrej Krivda pre Svet kresťanstva ešte v novembri uviedol, že liturgická komisia využíva všetky možnosti na to, aby boli knihy dostupné.

„Viem, že stav možno nie je ideálny, ale na druhej strane nie je ani taký zlý. Väčšina kníh, ktoré nie sú v predaji, je zverejnená v elektronickej forme na stránke Liturgickej komisie KBS. Ak potrebujú kňazi nejaký text a nemajú k dispozícii vo farnosti potrebnú knihu, môžu si texty aspoň takto provizórne vytlačiť.“

Napriek negatívam sú za nové vydanie vďační

O reakciu na uvedené pripomienky kňazov sme požiadali aj spomenutého tajomníka Liturgickej komisie KBS Krivdu. Ten odpísal, že všetky vysvetlenia k zmenám v Rímskom misáli sú dostupné na stránke Liturgickej komisie KBS. „Nad rámec tam uvedených informácií nie som kompetentný sa vyjadrovať,“ uviedol kňaz Košickej arcidiecézy.

K výhradám kňazov sa nechcel vyjadriť ani riaditeľ Spolku svätého Vojtecha Ivan Šulík. Reagoval, že kňazi sú o zmenách informovaní a sám im to vysvetľuje na rekolekciách. K novému misálu je však ochotný poskytnúť väčší rozhovor, keď zozbierame viac otázok. Na niektoré otázky Sveta kresťanstva Šulík odpovedal už v novembri, teda ešte predtým, ako sa misál začal používať.

Oslovení kňazi však nové vydanie nehodnotia iba negatívne.

Zdenko Králik je za nové vydanie vďačný a na nový misál sa tešil. Praje si, aby nové slovenské vydanie prispelo k oživeniu či prehĺbeniu liturgického citu slovenských veriacich. A takisto k uvedomeniu si skutočnosti, že svätá omša je vrcholnou modlitbou cirkvi, ktorej sláveniu máme venovať primeraný čas a nie ju len odbavovať či urýchľovať na úkor iných pobožností.

Marián Gavenda za prínos považuje „propriá“ na sviatky nových a u nás veľmi uctievaných svätých. „Napriek poukazom na niektoré kritické prvky čoskoro nabehneme na túto formu, zvykneme si. Je to pekne spracovaný misál a vďaka, že ho máme,“ konštatuje devínsky farár.

Salezián Rastislav Hamráček oceňuje, že s novým vydaním misála sme dostali aj väčšie bohatstvo modlitieb, napríklad že kolekty, teda modlitby na začiatku svätej omše, majú dve verzie a kňaz má na výber. „Pričom niekedy je druhá verzia v texte viac myšlienkovo prepojená s čítaniami omše,“ vraví.

Don Hamráček zároveň pripomína, že preklad textu je ohromne náročná vec, čo pozná aj z praxe v saleziánskom prostredí, kde sám prekladal knihy či texty.

„Zdá sa mi veľmi dobrý krok, že sa zohľadňujú pravidlá slovenčiny – napríklad že pre náš jazyk je prirodzené dávať najprv prídavné a po ňom podstatné meno. Toto si všímajú aj veriaci,“ uzatvára salezián.

Foto – Adam Rábara

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.