„Otvorene poviem, mnohí sú prekvapení, že práve zdravotná sestra je na takej vysokej štátnej pozícii,“ hovorí nová štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva. V rozhovore tvrdí, že urobí všetko preto, aby sestry nesklamala a presadila pre ne čo najviac. S riešením platov chce prísť do dvoch mesiacov.

Okrem toho hovorí aj o tom, ako ju privítali na ministerstve, či sa na ňu ako na sestru pozerajú cez prsty, ako sú nemocnice pripravené na vlnu omikronu a prečo nevníma kriticky dovolenku ministra zdravotníctva v Ománe.

Lenka Dunajová Družkovská nahradila vo funkcii Kamila Száza, blízkeho človeka ministra Vladimíra Lengvarského. Od roku 2020 pracovala ako námestníčka pre ošetrovateľskú starostlivosť vo Fakultnej nemocnici Trenčín. Predtým bola sestrou na anestéziologickom oddelení. V minulosti sa zapojila do štrajku sestier, po ktorom musela skončiť v žilinskej nemocnici. Následne pracovala v súkromnej stomatologickej ambulancii v Martine.

Prečo ste prijali ponuku stať sa štátnou tajomníčkou?

Počas druhej aj tretej vlny pandémie som riadila úsek ošetrovateľskej starostlivosti, zároveň som organizovala a koordinovala veľkokapacitné testovanie a očkovanie v trenčianskej nemocnici. Práve na pozícii námestníčky som sa neraz dostávala do situácie, že som mnohé veci v istom štádiu už nevedela ovplyvniť.

Napríklad pri stabilizácii personálu sme mohli prijať len krátkodobé riešenia, nevedela som však veci ovplyvniť systémovo. Aj z toho dôvodu som cítila, že ponuku na prijatie pozície štátnej tajomníčky by som nemala odmietnuť.

Čo chcete z prostredia nemocnice priniesť priamo na ministerstvo?

Určite ľudskosť a úprimný záujem smerom k zdravotníckemu personálu.

Čo to znamená?

Špeciálne sa chcem zamerať na ľudský faktor v nemocniciach, teda pomoc zdravotníckym pracovníkom v témach vzdelávania, spravodlivého ohodnotenia a zlepšovania pracovných podmienok. Pretože aj keď vybudujeme nové nemocnice, bez personálu budú prázdne.

Tvrdíte, že súčasnému vedeniu ministerstva chýba ľudskosť?

Chýba mi skôr jasná komunikácia smerom k zdravotníckym zariadeniam. Som však realistka, nemám ružové okuliare a uvedomujem si, že zmeny sa nedajú zrealizovať zo dňa na deň. Za krátky čas sa nedá zmeniť celé zdravotníctvo. Tvrdou prácou, ktorá mi nie je cudzia, urobím všetko preto, aby v tomto smere došlo k zmene, ktorá pomôže k stabilizácii zdravotníckych pracovníkov. 

Výmena na poste štátneho tajomníka prišla prekvapivo. Kto vám dal ponuku?

Keďže ide o politickú funkciu, je prirodzené, že som ju dostala od strany, v ktorej gescii je rezort zdravotníctva.

Takže neprišla priamo od ministra Lengvarského, ale od hnutia OĽaNO?

Povedala by som skôr, že išlo o kombinovanú ponuku. Nielen politickú, ale i odbornú. Myslím si, že ak by si pán minister Lengvarský nevedel so mnou predstaviť spoluprácu, nepredložil by vláde návrh na moje vymenovanie.

Poznali ste sa predtým s pánom ministrom?

Pracovne áno, ešte z obdobia plošného testovania, keď bol hlavným lekárom Ozbrojených síl a riaditeľom Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, cez ktorú bolo testovanie riadené.

Váš predchodca Kamil Száz bol veľmi blízkym človekom pána ministra. Minister síce tvrdí, že odišiel na vlastnú žiadosť, no podľa kuloárnych informácií to nebolo celkom tak, odišiel pre tlak zvonka. Do akej atmosféry ste prišli na ministerstvo?

(Ticho.) Prvý deň bol veľmi ťažký, stretla som sa u niektorých ľudí s neprijatím, ale viac-menej som čakala, že nie všetci ma budú vítať s otvorenou náručou.

Vnímate to ako prejav nedôvery voči svojej nominácii?

Otvorene poviem, mnohí sú prekvapení, že práve zdravotná sestra je na takej vysokej štátnej pozícii. Netýka sa to však pána ministra, spolupráca s ním je zatiaľ veľmi dobrá a myslím si, že ho môj názor zaujíma. Je tu aj veľa ochotných ľudí, ktorí sú mi od prvého dňa nápomocní.

Neodráža vaša skúsenosť aj súčasný pohľad rezortu na profesiu sestry?

Vnímam to skôr opačne. Aj mojou nomináciou a vymenovaním dala vláda najavo, že sestry sú pre ňu plnohodnotným partnerom. Je totiž zrejmé, že ak sa situácia so sestrami a zdravotníckym personálom nezlepší, naše zdravotníctvo na to veľmi doplatí.

Viete vylúčiť, že vaša nominácia je predstupňom zmeny aj na poste ministra?

Nemám o tom informácie.

Váš predchodca si na ministerstvo doniesol nových ľudí. Plánujete ich vymeniť a priniesť si vlastný tím?

V tejto chvíli je to predčasné, no nevylučujem, že dôjde k istým zmenám. Niektorí ľudia mi povedali, že mali strach a čakali, že tu prvý deň budem robiť veľké čistky a zmeny, ale zatiaľ si prostredie len mapujem. Zisťujem, do akej miery sú ľudia okolo mňa ochotní ísť rovnakým smerom, nakoľko sú odborne zdatní, pripravení na spoluprácu a či dokážu plniť úlohy. Práve od toho bude závisieť nielen môj výsledok, ale aj výsledok pána ministra a v konečnom dôsledku prijatie zmien, kvôli ktorým sme tu.

Dostali ste už aj nejaké zadanie od ministra?

Mojím prvým zadaním je štvrtá vlna pandémie, špeciálne som zameraná na prípravu našich zdravotníckych zariadení na omikron. Zároveň sa pripravujem na úlohy, ktoré nás po omikrone čakajú. Je predpoklad, že covid-19 už na jar nebude hlavnou témou. Po skončení štvrtej vlny sa budem zaoberať stabilizáciou personálu, čo bude veľmi ťažká úloha.

Ako ste vnímali priebeh tretej vlny vo vašej nemocnici?

Okrem plne obsadených lôžok nás trápila veľká únava a frustrácia u zdravotníckych pracovníkov, mnohí z nich nevideli svetlo na konci tunela. Všetci čakajú na systémové zmeny, ktoré by dali zdravotníkom nádej, no tie zatiaľ neprišli. Ale chápem, že pri riadení pandémie zmeny budú trvať dlhšie ako za bežných okolností.

Mali ste v tomto kontexte pochopenie pre silvestrovskú exotickú dovolenku ministra zdravotníctva v Ománe?

Osobne to nevnímam kriticky, pretože každý jeden z nás si potrebuje oddýchnuť. Sama som bola po Novom roku na dovolenke. Posledný rok bol pracovne veľmi náročný a z vlastnej skúsenosti viem, že keď rok a pol nonstop pracujete, soboty, nedele, a aj počas „dovolenky“ vybavujete emaily a telefonáty, potrebujete si oddýchnuť a načerpať sily, aby ste mohli ďalej existovať. Dlhodobo sa nedá pracovať bez oddychu. Minister bol v podobnej situácii, a preto mám pre neho pochopenie. 

Máte nejaké výhrady k doterajšiemu pôsobeniu ministra vo funkcii?

Ťažká otázka. Z pohľadu pandémie nám v nemocniciach medzi druhou a treťou vlnou chýbala výraznejšia očkovacia kampaň. Za nemocnice sme boli pripravení očkovať vo veľkom, ale v októbri sme mali vakcinačné centrá úplne prázdne. To sa potom v novembri prejavilo zaplnením nemocníc covidovými pacientmi. Tam mal podľa mňa rezort zdravotníctva viac zabrať, ale nechcem to kritizovať, keďže ešte nevidím do vnútorných procesov a toho, v čom bolo jadro problému.

Čo mi však najviac chýbalo v tretej vlne, bola jasná komunikácia smerom k nemocniciam. To však nie je kritika na ministra, ale skôr na ľudí, ktorými sa obklopil. Nemyslím, že bolo najšťastnejšie presunúť manažovanie nemocníc z centrálneho riadenia na krajských koordinátorov, ktorí túto aktivitu realizovali popri svojej dennej agende. Nechcem povedať, že by to nefungovalo, to nie, ale skôr som vnímala, že to po tejto stránke mohlo fungovať aj lepšie.

To pokladáte za najväčší problém v manažovaní tretej vlny v nemocniciach?

Asi áno. Prijímanie strategických rozhodnutí bolo pomalšie a nefungovalo celkom tak, ako malo.

Nekomunikovali by ste inak aj tému očkovania?

Našou úlohou v nemocniciach bolo zabezpečiť dostupnosť očkovania pre všetkých. Okrem toho sme mali v nemocnici aj iné povinnosti, takže som sa nad komunikáciou témy očkovania nikdy veľmi nezamýšľala. Necítim sa byť ani v tomto smere odborník.

Ale, paradoxne, kritizovaný očkovací bonus veľmi pomohol k tomu, aby sme zaočkovali populáciu 60+ treťou dávkou. Ide o kritickú skupinu ľudí, ktorú sme tak nemuseli neskôr hospitalizovať na našich lôžkach v nemocnici. Tu sme aj my videli, že vďaka bonusu stúpol záujem o tretie dávky.

No na prvoočkovancov bonus veľmi nezabral.

Tí, ktorí sa chceli dať zaočkovať, už zaočkovaní boli. Presvedčiť tých, ktorí to doteraz nespravili, je v tejto fáze už veľmi ťažké.

Aký máte názor na povinné očkovanie seniorov 60+, o ktorom minister povedal, že ho v omikrone už nezavedie?

Osobne som za povinné očkovanie, napríklad si viem predstaviť zavedenie povinného očkovania v určitej skupine obyvateľstva. Ako človek z nemocnice totiž veľmi dobre viem, aký nebezpečný môže byť covid pre starších alebo chronicky chorých pacientov.

V nemocniciach opäť stúpa počet pacientov. Minister zdravotníctva v najhoršom scenári počíta až so 7000 pacientmi. Sú nemocnice na takúto vlnu omikronu dostatočne pripravené?

Verím, že áno. Na začiatku bolo vyčlenených štyritisíc lôžok, nemocnice sme následne požiadali o maximálne navýšenie kapacít a podarilo sa nám alokovať šesťtisíc lôžok. Ostáva nám nachystať ešte tisíc lôžok. Momentálne prebiehajú rokovania s kúpeľnými zariadeniami, ktoré majú personál aj priestorové vybavenie, takže v najkrízovejšej situácii to môže byť jedno z riešení.

Sama ste doteraz pôsobili v nemocnici. Viete si vôbec predstaviť, ako by sa to dalo zvládať, keď nemocnice na vrchole tretej vlny mali problém už pri troch tisícoch covidových pacientov?

V druhej a tretej vlne bolo najhoršie to, že sme mali obsadené intenzivistické lôžka, takže išlo o ťažké priebehy ochorení. Teraz očakávame pacientov s miernejšími príznakmi, postihujúcimi predovšetkým horné dýchacie cesty. I z toho pohľadu som presvedčená, že to zvládneme.

Plán poľných nemocníc je už pasé?

Stále je pripravený ako veľmi krízové riešenie, ide skôr o najkrajnejšiu možnosť.

Predpokladáte, že sa aj využije?

Robíme všetko preto, aby to nebolo potrebné.

Ako ste pripravení na vyblokovanie zdravotníckeho personálu?

Momentálne riešime pomoc zo strany študentov ošetrovateľstva a medicíny. K dispozícii je momentálne 350 študentov. Aj keď to nebude adekvátne zastúpenie zdravotníckeho personálu v nemocniciach, minimálne pomôžu zvládnuť nápor pacientov, ktorí budú potrebovať najmä kyslík a nie vysokošpecializovanú starostlivosť.

Predpokladáte teda, že sa v nemocniciach už nezopakuje podobná dráma ako počas druhej či tretej vlny pandémie?

To si netrúfam predpovedať.

Jedna z vecí, ktorou sa musíte zaoberať, je udržiavanie a získavanie zdravotníkov, najmä sestier. Tie v systéme dlhodobo chýbajú a pandémia ich odchod zo systému ešte urýchlila. Zo systému ich ubudli ďalšie stovky. Nehovoriac o tom, že robia množstvo hodín nadčasov. Čo s tým chcete robiť?

Ak chceme prilákať do nemocníc viac zdravotníkov, musíme prijať konečne rázne, systémové a udržateľné opatrenia, nielen na úrovni jednotlivých nemocníc. Bez toho do nemocníc nedostaneme viac personálu.

Zaobíde sa to bez navýšenia platov rádovo o stovky eur mesačne?

Zvýšenie platov je jednou z podmienok, bez ktorej to nepôjde. Rovnako dôležitá je aj zmena pracovných podmienok a tiež hľadanie finančných zdrojov v systéme. Ministerstvu financií musíme pri rokovaniach predkladať iné argumenty než tie, ktoré boli predkladané doposiaľ. Mám často pocit, že sa operuje len so všeobecnými číslami a nie s tým, ako to v praxi skutočne je.

Podľa ministra zdravotníctva je hlavnou témou nájsť peniaze v rozpočte. Podľa analýzy ministerstva s Útvarom hodnoty za peniaze je na lepšie platy potrebné navýšenie rozpočtu o 220 až 330 miliónov eur. Vy tvrdíte, že tie zdroje vidíte. Kde?

Hľadanie zdrojov by som nasmerovala k poisťovniam, ktoré treba lepšie nastaviť. Problém, ktorý dlhodobo v zdravotníctve nie je vyriešený, je DRG klasifikačný systém. Nemôže sa stávať, že v nemocnici prijmete pacienta, ošetríte ho, ale poisťovňa nemocnici následne neuhradí náklady na celú starostlivosť, ale len ich časť a niekedy nájde aj spôsob, ako náklady na starostlivosť o pacienta neuhradiť vôbec.

Zmena DRG systému či fungovania poisťovní nie je vec, ktorá sa dá zmeniť hneď. Minimálne strana SaS bude mať v tomto smere problém. Dá sa však udržať sestry v systéme bez rýchleho riešenia, keď okolité krajiny už výrazne zvýšili platy zdravotníkov, lekárom i sestrám? Sama ste pracovali v Trenčíne, z ktorého okolia už dnes mnohí zdravotníci odchádzajú do susedného Česka.

Potrebujeme to spraviť čím skôr. Verím, že do dvoch mesiacov to vyriešime, ale musí to byť systémové.

Čo si predstavujete pod pojmom systémové?

Ilustrujem to na príklade 50-ročnej sestry, ktorá pri nástupe do nemocnice z iného zdravotníckeho zariadenia dostane často len základnú mzdu bez zohľadnenia odpracovaných rokov v zdravotníctve. Manažment nemocnice ju môže motivovať napr. osobným či náborovým príplatkom. Súčasný systém sa tak na mnohé skúsené sestry pozerá pri platovom ohodnotení ako na nové sestry, čo považujem za chybu.

Sestra sa nemôže uspokojiť s tým, že plat tisíc eur v hrubom jej budú kompenzovať príplatky za nočné zmeny a víkendy. To nie je žiaden benefit, ale len zaplatenie toho, čo jej patrí. Nečudujme sa, že keď nevieme sestru ohodnotiť, ide robiť radšej predavačku, kde nečelí takej veľkej zodpovednosti. V praxi sa to bežne deje a z toho som nešťastná.

Takže zohľadnenie odpracovaných rokov do výšky platu sestry bude súčasťou tohto systémového riešenia?

Áno, je to nevyhnutné najmä v prípade nových sestier, ktoré prichádzajú do nemocníc. Práve tu je veľký problém udržať ich dlhodobo v systéme. Keď im postupne nezvyšujete plat, strácajú motiváciu zostať. Potom vznikajú obrovské rozdiely a priestor na nespravodlivosť a krivdu.

Veríte, že sa vám zohľadnenie odpracovaných rokov, ako aj celkové zvýšenie platov sestier podarí presadiť?

Urobím všetko preto, aby som myšlienku navýšenia platov presadila.

Cítite, že do vás sestry v tomto smere vkladajú veľké nádeje?

Cítim veľké očakávania a verím, že ich nesklamem.

Stretli ste sa aj s ich kritikou, že ste prešli takpovediac na druhú stranu?

Zatiaľ bola spätná väzba pozitívna, s veľkou kritikou som sa nestretla. Skôr vnímam, že mnohí lekári sú prekvapení, že na pozícii štátnej tajomníčky je sestra.

Mnohé sestry vkladali nádej aj do šéfky odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek Moniky Kaveckej, ktorá je poslankyňou hnutia OĽaNO, tú však dnes pri téme platov sestier veľmi nepočuť. Ako hodnotíte jej politické zastupovanie vás ako sestry?

Takto som sa nad tým nezamýšľala. Určite je aj v jej záujme, aby sa otázka platov sestier vyriešila. Neznamená to, že keď ju nepočuť, nevyvíja aktivity smerom k navýšeniu platov. Na druhej strane vnímam, že sama ako poslankyňa zrejme nemá možnosť až tak zatlačiť na zmeny v prípade platov.

Čo hovoríte na schválený zákon o nútenej práci zdravotníkov, ktorú možno nariadiť aj bez núdzového stavu?

Štát, a teda i ministerstvo zdravotníctva, má za úlohu zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Z pohľadu zdravotníka to rezortu nepridáva na rešpekte, ale na druhej strane, keď chceme zabezpečiť kvalitnú starostlivosť a neohroziť ľudské životy, ide zrejme o jedinú možnosť, ako to v tejto situácii zabezpečiť. No opäť sa vrátim k tomu, čo som už povedala. Ak zlepšíme pracovné podmienky zdravotníkov a bude ich v systéme dostatok, nebudeme nútení riešiť túto otázku.

Podľa Lekárskeho odborového združenia vláda kritickú situáciu v slovenskom zdravotníctve nerieši. Otvára opäť diskusiu o možnosti zopakovať výpovede lekárov, ako to bolo v roku 2011. Čo si o tomto kroku myslíte?

S doktorom Visolajským mám dohodnuté stretnutie, budem aj z jeho strany očakávať konštruktívnu diskusiu, návrhy a pragmatické riešenia. Máme premiéra a vládu, ktorí sú ochotní počúvať a hľadať riešenia, preto verím, že podobnej situácii predídeme.

No často sa bez takéhoto kroku zmena nedocieli. Hoci vy sama ste sa v minulosti zapojili do podobného štrajku sestier, neskôr ste na to doplatili vyhodením zo žilinskej nemocnice.

Práve preto som v tejto otázke opatrná. Mnohé sestry, ktoré sa vtedy do výpovedí zapojili, majú ťažké srdce, ako sa vtedy ku nám rezort postavil. Nechcela by som, aby niekto znova zažil takúto negatívnu skúsenosť. Ale tým nechcem povedať, že by sme za štrajk išli teraz niekoho trestať. Každý má právo aj takto vyjadriť svoj názor, no myslím si, že riešenia treba hľadať úplne niekde inde.

Kde?

Treba na to ísť pozitívnou cestou hľadania spoločného riešenia. Po takýchto radikálnych krokoch zostávajú potom ranené duše.

Ranilo vás, keď ste v danom čase z pozície intenzivistickej sestry na ARO išli slúžiť do zubnej ambulancie?

Bola to pre mňa obrovská skúsenosť, pretože som pochopila, že v zdravotníctve sa dá fungovať aj úplne inak. Keď sa chce, dokážu sa vytvoriť aj závideniahodné pracovné podmienky a moja skúsenosť zo zubnej ambulancie v Martine bola veľmi pozitívna. Tam som zažila pokoj, ľudskosť a vysokú odbornosť. Ak sa niečo podobné dá docieliť v súkromnej sfére, musí to ísť aj v štátnej. Aj štát by mal vedieť vytvoriť slušné pracovné podmienky, no stále akosi prešľapujeme na mieste.

Pomôže to vyriešiť reforma nemocníc, ktorú kritizujú lekárski odborári či samosprávy? Okrem iného tvrdia, že znižovanie počtu akútnych lôžok nerieši problémy slovenského zdravotníctva, ale, naopak, prehlbuje ich.

S celým plánom reformy sa ešte len zoznamujem. Musíme sa však pozrieť aj na to, ako celá pandémia poznačí personálnu situáciu v nemocniciach, zanalyzovať, koľko lôžok budeme vedieť po pandémii znovu otvoriť. Od toho sa treba odraziť ďalej.

Súhlasíte s tézou, že optimalizácia siete nemocníc pomôže vyriešiť nedostatok zdravotníkov?

Je to len jeden zo spôsobov, nie primárna cesta. Ak by to malo byť primárne, v takom prípade to nebude fungovať. Musí to byť komplexný balík riešení.

Foto Postoj – Adam Rábara