Katolícka cirkev, evanjelici a židovská náboženská obec sa obrátili na premiéra v snahe umožniť prístup na bohoslužby všetkým bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú očkovaní alebo prekonavší. Ide o základnú ľudskú potrebu a pravidlá by mali byť rovnaké ako pri esenciálnych obchodných prevádzkach.

V Madride sa stretli európske konzervatívne a pravicové strany kritické k politike Európskej komisie. Napriek mnohým zhodám ich rozdelil prístup k ruskej hrozbe.

Poľsko stavia na hranici s Bieloruskom múr ako hrádzu proti Lukašenkom organizovaným migračným vlnám. Zároveň však ničí časť unikátneho Bielovežského pralesa.

V texte týždňa Lenka Zlámalová z Echo24 upozorňuje, že Západ odmieta použiť jedinú reálnu zbraň, ktorú voči Rusku má – systém medzinárodných platieb SWIFT. Vo videu týždňa Rod Dreher upozorňuje, že Západ sa voči Putinovi správa podobne ako voči Hitlerovi. Ústupkami si kupuje mier, no míľovými krokmi kráča k vojne.

Konzervatívny výber si môžete aj vypočuť:

Je čas otvoriť kostoly

Katolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania a židovská náboženská obec spoločne vyzvali premiéra Eduarda Hegera, aby účasť na bohoslužbách už viac nepodmieňovalo absolvované očkovanie či prekonanie covidu. Štát by mal už prestať od cirkví a náboženských spoločností vyžadovať, aby limitovali účasť veriacich na svojich liturgických sláveniach režimom OP.

„Kvôli hroziacemu kolapsu slovenského zdravotníctva sme pred Vianocami a Chanukou toto nariadenie zobrali na vedomie. Z dlhodobého hľadiska sa však pre bohoslužby javí ako neudržateľné: zatiaľ čo štát neplánuje pre svojich obyvateľov nariadiť očkovaciu povinnosť, de facto ju naďalej ukladá ako podmienku veriacim pre návštevu slávení. A od duchovných vyžaduje, aby ňou limitovali účasť,“ píšu spoločne bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, generálny biskup ECAV Ivan Eľko a predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Richard Duda.

Ako dodávajú, bohoslužba nie je spoločenské podujatie ani kultúrna akcia, z hľadiska veriacich ide o esenciálnu potrebu. A podobne ako nikdy nebola pre nezaočkovaných limitovaná možnosť nákupu v takzvaných esenciálnych obchodoch (potraviny, drogéria, lekárne), rovnakým metrom by mali byť posudzované aj bohoslužby. Samozrejme, za dodržania takých istých bezpečnostných opatrení, aké platia v esenciálnych obchodných prevádzkach – rúška či respirátory, dodržanie odstupu, v krajnom prípade limitovanie počtu zúčastnených.

Podstatou cirkví a náboženských spoločností je spoločenstvo (lebo to slovo „cirkev“ znamená), a teda aj spoločné slávenie náboženských obradov. A vyznávanie viery, aj v spoločenstve, patrí medzi ústavou garantované základné ľudské práva (čl. 24, ods. 2), ktoré na ochranu verejného zdravia možno obmedziť len v nevyhnutnej miere a na nevyhnutný čas.

Práve opodstatnenosť opatrení, ktorú spomínajú náboženskí predstavitelia, je kľúčovým slovom, ktorým by sa mali riadiť aj orgány, ktoré rôzne druhy obmedzení nariaďujú. Navyše ak cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku nikdy nestáli v opozícii voči takýmto opodstatneným zásahom. Počas najkritickejších fáz prijali zatvorenie chrámov a obmedzenia bohoslužieb. A trpezlivo a pokojne sa zapojili aj do vysvetľovania toho, prečo je očkovanie pre ochranu zdravia dôležité. Rebelujúce hlasy sa nikdy nestali ich oficiálnym stanoviskom.

Premiér Heger v reakcii uviedol, že zvolá stretnutie, na ktorom budú prítomní odborníci, ale aj zástupcovia cirkví. Termín zatiaľ nestanovil. Meniť pravidlá nechce aktuálne ani minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

No inšpirovať by sme sa mohli napríklad na Floride, kde miestny senát schválil zákon, že pokiaľ sú otvorené obchody so základnými životnými potrebami, musia byť otvorené aj chrámy.

Samozrejme, omikron už naplno vyčíňa aj na Slovensku, je zrejmé, že nemocnice sa budú opäť zapĺňať, no je otázne a nikto v tejto chvíli nevie, či až takým tempom, aké predpokladá minister Lengvarský so scenárom 5000 hospitalizovaných.

Dánsko, Írsko, Británia či Fínsko však už končia s drvivou väčšinou opatrení. Napríklad porovnateľne veľké Dánsko, ktoré má napriek 30- či 40-tisícovým denným prírastkom pozitívnych v intenzívnej nemocničnej starostlivosti len niekoľko desiatok ľudí, takmer úplne ruší aj tzv. covidpasy. Povinné zostanú len pre prichádzajúcich zo zahraničia a tí bez covidpasu budú musieť absolvovať test s povinnou karanténou v prípade pozitivity.

Ako však upozorňujú viacerí odborníci v ankete Postoja, vývoj u nás nemusí plne kopírovať vývoj v zahraničí a stále treba byť v stave ostražitosti, najmä s ohľadom na značne nižšiu mieru zaočkovanosti v rizikovej skupine 60+. Ten čas, keď sa aj na Slovensku skončia protipandemické obmedzenia, sa nezadržateľne blíži. Nateraz nám nezostáva iné, len si želať, aby sa naplnil v horizonte týždňov.

Poľským konzervatívcom chýba zmienka o ruskej hrozbe

Na madridskom summite o bezpečnosti v Európe sa zišli predstavitelia viacerých politických strán z mnohých krajín Európy, ktoré bývajú v dominantnom liberálnom mediálnom prostredí označované za krajne pravicové, populistické či inak nedemokraticky orientované.

Summit hostil predseda španielskej strany Vox Santiago Abascal, nechýbali šéfka francúzskeho Národného zhromaždenia Marine Le Penová, poľský premiér Mateusz Morawiecki či predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Prišli aj zástupcovia konzervatívnych a pravicových strán z Rakúska, Belgicka, Bulharska, Estónska, Litvy a Rumunska.

Hlavným posolstvom bolo podľa oficiálneho maďarského stanoviska odmietnutie klimatickej politiky Európskej komisie, ktorá nevedie k ochrane životného prostredia, ale k poškodzovaniu hospodárskych záujmov Európy a prináša neprimerané sociálne dosahy na najchudobnejšie vrstvy.

Žiadajú tiež revíziu „šialenej“ európskej migračnej politiky, zachovanie právomocí členských štátov EÚ a spoločne sa zastali Poľska a Maďarska v sporoch s Európskou komisiou.

Naopak, konflikt vznikol medzi poľskými zástupcami a tými zväčša západoeurópskymi. Najmä Poľsko totiž vníma agresívnu politiku Ruska veľmi citlivo, zatiaľ čo časť západoeurópskych predstaviteľov je k Rusku zhovievavá. Napríklad Jaroslav Kaczyński už pred pár rokmi odmietal spoluprácu s Marine Le Penovou, práve pre jej pozitívny vzťah k Moskve a aj finančné väzby na Rusko.

Mateusz Morawiecki síce na aktuálnom summite hovoril, že sa snaží presvedčiť svojich partnerov o reálnosti ruskej hrozby, v záverečnom stanovisku summitu však zmienka o Rusku chýbala. Údajne preto, že sa pod stanovisko s takýmto obsahom odmietala podpísať Marine Le Penová.

Treba však povedať, že pre časť lídrov nešlo v skutočnosti o medzinárodnú spoluprácu podobne ideovo orientovaných politických strán, ktoré majú svojich zástupcov aj v európskom parlamente a spojením síl by dokázali ovplyvňovať dianie v EÚ.

Francúzsko čakajú prezidentské voľby, v ktorých patrí Marine Le Penová medzi favoritov na druhé kolo. Maďarský premiér Viktor Orbán sa bude čoskoro v parlamentných voľbách snažiť obhájiť svoj mandát. Aj takýmito medzinárodnými akciami tak skôr komunikujú s domácimi voličmi.

Poľský plot

Zhruba 700 vedcov vyzvalo Európsku komisiu, aby sa pokúsila zastaviť Poľsko pri výstavbe plotu na hranici s Bieloruskom. Konkrétne na území Bielovežského pralesa, ktorý sa nachádza na území oboch krajín.

Územie pralesa je posledným svojho druhu v Európe a je pozostatkom rozsiahlych nížinných lesov z európskej prehistórie, ktorý s minimálnymi zásahmi človeka existuje od poslednej doby ľadovej. V súčasnosti je zaradený do svetového prírodného dedičstva UNESCO a patrí aj do zoznamu mimoriadne chránených území Natura 2000. Plot je problémom najmä preto, že napríklad znemožní voľný pohyb divej zveri.

To, čo je prínosom pre divočinu, je však rizikom pre Poľsko. Bielovežský prales sa stal totiž významným koridorom pre utečencov, ktorých na spoločné hranice dovážal bieloruský režim.

Tento problém v zásade nemá dobré riešenie. Buď sa Poliaci vzdajú posilnenej ochrany svojich hraníc, alebo výrazne poškodia časť poslednej autentickej európskej divočiny. O tom, že ochrana hranice je pre Varšavu prednejšia, svedčí aj to, že téma výrubu lesa v poľských médiách nijako zvlášť nerezonuje.

Ťažko predpokladať, že by ustal prílev utečencov cez Bielorusko. Napriek tomu, že Lukašenko v tejto snahe načas oficiálne poľavil, kedykoľvek môže začať migrantov transportovať opäť. Koniec tohto problému by sa dal očakávať len s pádom Lukašenkovho režimu. To by sa však Moskva musela vzdať svojho posledného európskeho domínia a to je v kontexte súčasného diania scenár z ríše fantázie.

….………………………………………………….

Text týždňa: SWIFT, jediná zbraň, ktorej sa Rusko bojí

„Silná armáda je zásadná predovšetkým preto, aby nikdy nemusela byť použitá. Ale protivník musí počítať s tým, že použitá bude. Obávať sa jej použitia a prispôsobiť tomu svoje konanie. To je v skratke definícia sily. Keď však tú armádu niekto má, ale tvrdí, že ju určite nepoužije, nikoho tou silou neodstraší,“ píše komentátorka Echo24 Lenka Zlámalová.

A touto zbraňou Západu voči Rusku je SWIFT – skratka pre medzinárodný systém platieb. NATO a EÚ sa dnes snažia odradiť Rusko od agresie voči Ukrajine tým, že sa vyhrážajú zavedením nových sankcií. A tie neúčinkovali po anexii Krymu v roku 2014 a účinkovať nebudú ani teraz. Kremľu sú skôr na smiech.

Do systému SWIFT je zaradených približne 11-tisíc bánk v 200 krajinách sveta. Vyradenie zo systému prakticky znemožní medzinárodný obchod. Príkladom je odstrihnutie Iránu z roku 2012, keď krajina prišla o zhruba polovicu príjmov z exportu ropy a medzinárodný obchod sa prepadol o 30 percent.

Presne tohto sa Rusko obáva. Vyvážať ropu a plyn by síce mohlo, no k peniazom by sa nedostalo. Preto aj zriadilo vlastný systém SPFS. Od roku 2014 je v ňom však len nejakých 400 používateľov a funguje v podstate len v Rusku, kde pokrýva približne 20 percent platieb. USA a Británia síce možnosť vyradiť Rusko zo SWIFT-u v ostatnom čase spomenuli, reálne však narážajú na odpor z Nemecka, ktoré sa obáva o dodávky plynu.

….………………………………………………….

Video týždňa: Relativizácia hrozby posilňuje zlo

Rod Dreher a Kale Zelden v najnovšej epizóde General Eclectic diskutujú aj o konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou. Časť západných elít sa podľa nich opäť správa ako pri mníchovskej konferencii, ktorá bez boja hodila Československo do svojvôle Hitlera, aby údajne „zachránila mier“. Výsledok takejto diplomacie poznáme z dejepisu.

Dotknú sa aj problematiky dialógu s ideovými oponentmi, ku ktorému je Rod Dreher značne skeptický. Treba podľa neho rozlišovať dialóg v dobrej viere, ktorý sa vedie v intelektuálnej poctivosti, od dialógu v zlej viere. Ten má za cieľ útočiť najmä na kresťanské presvedčenie a rozbíjať pevnosť viery v kresťanoch, aby ustúpili a relativizovali prirodzené pravdy o človeku a spoločnosti.