Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev Svet kresťanstva
07. február 2022

Hľadanie Dukovho nástupcu

Mitróza? Skôr naopak. Chýbajú kádre aj „kingmaker“

Prečo výber nového pražského arcibiskupa trvá tak dlho? A aký osobnostný profil by mal mať?

Mitróza? Skôr naopak. Chýbajú kádre aj „kingmaker“

Foto: TASR/Henrich Mišovič

O necelé tri mesiace sa pražský arcibiskup Dominik Duka dožije 79. narodenín. Stále častejšie sa tak hovorí o jeho nástupcovi.

Na prvý pohľad sa pritom zdá, že nového českého prímasa intenzívnejšie hľadajú miestne médiá ako samotný Vatikán.

V českej tlači (napríklad tu alebo tu) sa opakovane skloňujú najmä tri mená: 54-ročný plzenský biskup Tomáš Holub, 63-ročný královohradecký biskup Jan Vokál a 64-ročný benediktín, arciopát Břevnovského kláštora Prokop Siostrzonek.

Aj keď čitateľsky atraktívnejšie by bolo pustiť sa do špekulácií o silných a slabých stránkach údajných kandidátov, podstatnejšie sú iné otázky.

Prečo hľadanie Dukovho nástupcu trvá tak dlho? Aký osobnostný profil by mal mať nový pražský arcibiskup? A týka sa to nejako aj Slovenska?

Nadsluhujú aj ďalší

Každý biskup je po dosiahnutí veku 75 rokov povinný predložiť pápežovi svoju rezignáciu. Tak to v roku 2018 urobil aj kardinál Duka.

Pápež František jeho rezignáciu prijal, no zároveň ho požiadal, aby pokračoval vo svojom úrade „donec aliter provideatur“. Teda, až kým nebude rozhodnuté ináč.

Rozhodnutie Svätého Otca nebolo nijako prekvapivé. Býva totiž zvykom, že pokiaľ biskup netrpí žiadnymi vážnymi zdravotnými problémami a Svätá stolica je s jeho prácou spokojná, zostáva niekoľko mesiacov až rokov „nadsluhovať“.

V prípade Dukovho predchodcu Miloslava Vlka to boli takmer tri roky.

Pri pohľade na cirkevnú mapu aj v súčasnosti nájdeme niekoľko významných arcibiskupov, ktorí presluhujú – dokonca ešte dlhšie ako Duka.

Napríklad arcibiskup Perugie a predseda Talianskej biskupskej konferencie Gualtiero Bassetti čoskoro oslávi už 80 rokov. Rovnako aj arcibiskup španielskeho Valladolidu Ricardo Blázquez Pérez.

Len o čosi mladší je arcibiskup Tegucigalpa v Hondurase a koordinátor Rady kardinálov Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga.

Z ďalších známych osobností, ku ktorých výmene sa schyľuje, možno spomenúť arcibiskupa Bostonu, člena Rady kardinálov a predsedu Pápežskej komisie pre ochranu maloletých Seána Patricka O´Malleyho, Dukovho rehoľného spolubrata – dominikána a viedenského arcibiskupa Christopha Schönborna či arcibiskupa indického Bombaja a ďalšieho člena Rady kardinálov Oswalda Graciasa. Všetci traja majú už 77 rokov.

Z hľadiska veku teda nie je Dukovo zotrvávanie vo funkcii žiadnou výnimkou.

Nikto po Meisnerovi

Zaujímavejšími ako veková otázka sú širšie súvislosti výberu nového pražského arcibiskupa. V diskusnej relácii Vertikála v Českom rozhlase Plus o nich nedávno rozprávali kňaz Tomáš Petráček a cirkevný historik Jaroslav Šebek. A ich slová možno do veľkej miery vztiahnuť aj na slovenské cirkevné reálie.

„Bývalý nuncius v Českej republike v rokoch 2004 – 2011 Diego Causero sa nechal počuť, že v českej cirkvi je veľký nedostatok osobností, čo vnímal ako dôsledok komunistického režimu. Myslím si, že pomerne dosť kandidátov by sme našli v mladšej generácii, kým v strednej chýbajú,“ povedal Šebek, ktorý pôsobí v Historickom ústave Akademie věd ČR a je považovaný za jedného z najväčších znalcov českého cirkevného prostredia.

Okrem vhodných adeptov podľa Šebeka v súčasnosti chýba aj „kingmaker“, teda významná cirkevná osobnosť, ktorá dobre pozná miestny cirkevný kontext a Vatikán s ňou tak môže konzultovať personálnu politiku.

Kým v prípade Slovenska bol takouto osobou, prirodzene, kardinál Jozef Tomko, u našich západných susedov mal vplyvné slovo zosnulý nemecký kardinál Joachim Meisner. Ako biskup vo východonemeckom Erfurte, Berlíne a neskôr v Kolíne nad Rýnom mal živé kontakty s českou cirkvou už počas totality.

Inzercia

Okrem neoficiálneho „kingmakera“ však v Česku momentálne chýba aj oficiálny zástupca Svätej stolice. V polovici januára bol totiž apoštolský nuncius v Českej republike Charles D. Balvo pomerne nečakane preložený do Austrálie. (Pozícia nuncia je uprázdnená aj na Slovensku, v Maďarsku či Bulharsku.)

Práve apoštolský nuncius je pritom osobou, ktorá manažuje prvú fázu výberu nových biskupov: vedie konzultácie so zástupcami miestneho duchovenstva i laikov, ako aj s ostatnými biskupmi, aby napokon Kongregácii pre biskupov vo Vatikáne zaslal „terno“, teda mená troch odporúčaných kandidátov.

Otázkou je, či v prípade pražského arcibiskupa už bola uzavretá aspoň táto prvá fáza. (Podobná otázka zaznieva po odchode nuncia Ottonella aj v prípade výberu nového biskupa Spišskej diecézy.)  

Do úradu sa nehrnú

Spomenutý problém nedostatku kádrov ešte výraznejšie znásobuje jedna prehliadaná skutočnosť.

Medzi ľuďmi je rozšírená predstava, že tzv. mitrózou (ako býva úsmevne nazývaná túžba stať sa biskupom) trpí nejeden kňaz. A hoci karierizmus je prítomný aj v cirkevnom prostredí, nároky na úrad biskupa sa v poslednom období znásobili natoľko, že oslovení kňazi neraz biskupské menovanie odmietajú.

Aj preto sa výber nových biskupov v prípade niektorých diecéz neúmerne predlžuje. „Práve Česká republika je špecifická v tom, že v uplynulých rokoch celý rad kandidátov odmietol svoje menovanie za biskupa,“ povedal v diskusnej relácii Vertikála kňaz a vysokoškolský pedagóg Tomáš Petráček.  

Českú cirkev pritom okrem výmeny pražského arcibiskupa čakajú zmeny aj v ďalších diecézach. Hranicu 75 rokov už totiž prekročil brniansky biskup Vojtěch Cikrle a na budúci rok to čaká hneď štvoricu ďalších diecéznych biskupov: Františka Václava Lobkowicza (Ostravsko-opavská diecéza), Ladislava Hučka (Slováka na čele gréckokatolíckeho exarchátu), súčasného predsedu Českej biskupskej konferencie Jana Graubnera (Olomoucká arcidiecéza) a Jana Baxanta (Litoměřická diecéza).

Takže kým na Slovensku máme na čele diecéz a eparchií už druhú generáciu ponovembrových biskupov, zväčša šesťdesiatnikov, český episkopát prechádza generačnou obmenou práve v týchto rokoch. Výber nových tvárí má o to väčšiu váhu.

Páchnuť po ovciach. Stačí to?

Celý zložitý proces hľadania nového biskupa má, samozrejme, viesť k jedinému cieľu – nájdeniu ideálneho kandidáta.

Takým je podľa súčasného pápeža ten, kto „páchne po ovciach“. Detailne toto určujúce kritérium priblížil argentínsky jezuita Diego Fares v článku Postava biskupa podľa pápeža Františka, ktorý publikoval časopis La Civiltà cattolica. V preklade vyšiel aj v časopise slovenských jezuitov Viera a život.

Podľa Jaroslava Šebeka možno pápežove slová interpretovať tak, že „v súčasnej dobe nepotrebuje na post biskupa primárne schopného teológa alebo manažéra, ktorý sa perfektne vyzná v ekonomických otázkach (k tomu si môže vytvoriť okruh spolupracovníkov), ale potrebuje človeka s pastoračnými schopnosťami, ktorý bude poznať problémy obyčajných ľudí a bude k nim empatický. Zároveň by mal byť pastiersky a komunikačne otvorený voči spoločnosti a nehľadať len mocensko-politické väzby“ (Katolický týdeník, 5/2022).

Ako sme na Svete kresťanstva písali už v minulosti, práve kardinál Duka neraz čelil kritike, že je príliš homo politicus. Nepopieral to ani on sám. Argumentoval však, že to nebola jeho voľba, ale dobová nevyhnutnosť. 

„Za veľmi dôležité a nutné som považoval doriešenie vzťahu cirkvi a štátu,“ povedal pred štyrmi rokmi v bilančnom rozhovore pre Katolický týdeník. Sebakriticky zároveň uznal, že popri tom „mi nezostala sila ani čas venovať sa omnoho viac pastorácii, a pritom do budúcnosti je nesmierne dôležité vytvoriť pluralitný pastoračný program“. 

V prípade historicky významných cirkevných metropol, akou je aj Praha, kde je arcibiskup zároveň členom Kardinálskeho kolégia a prímasom, však nebude nikdy úplne možné oddeliť zodpovednosť za vývoj cirkvi od spoluzodpovednosti za smerovanie spoločnosti. Čo, napokon, do veľkej miery platí aj o každom biskupovi.

Podariť sa to môže len vtedy, ak nikdy nestratí zo zreteľa, že ohlasovanie evanjelia je preňho až na prvom mieste.  

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.