Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
14. máj 2022

Krajina mŕtvych novinárov

Ako v Mexiku zomierajú žurnalisti

Najnebezpečnejšia krajina na svete pre výkon novinárskeho povolania.

Ako v Mexiku zomierajú žurnalisti

Ilustračné FOTO – Ricardo Esquivel/Pexels.com

Keď pred štyrmi rokmi pripravili o život Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú, otriasla táto dvojnásobná vražda slovenskou verejnosťou. Davy občanov vyšli do ulíc v mestách po celej krajine a tieto protesty prispeli k tomu, že vo funkciách ministra vnútra i premiéra presne do mesiaca a do dňa skončili Robert Kaliňák i Robert Fico.

Vyšetrovanie vraždy postupne odhalilo hnilobu, ktorá sa zahniezdila na Slovensku okolo politického života. No následná občianska mobilizácia zároveň ukázala aj silu slovenskej verejnosti a jej schopnosť spustiť náležité očistné mechanizmy.

Nejde o samozrejmosť, ako ukazujú aj posledné udalosti v Mexiku. Len tento pondelok boli dve reportérky, Yesenia Mollinedo Falconiová a Sheila Johana García Oliverová, zastrelené v aute, keď parkovali pred obchodom v štáte Veracruz na východe Mexika. Páchateľ je zatiaľ neznámy, rovnako ako motív vraždy.

Zlý rok pre mexických novinárov

Podľa organizácie Reportéri bez hraníc prišlo vlani v súvislosti s výkonom práce celosvetovo o život 46 novinárov a 4 pomáhajúci mediálni pracovníci. Najviac ich bolo v Mexiku: sedem. Podľa zoznamu UNESCO ich dokonca bolo deväť.

Avšak len od začiatku roka 2022 zomrelo násilnou smrťou v Mexiku už jedenásť novinárov, a to neubehol ešte ani polrok. Je to, akoby sa obdoba vraždy Jána Kuciaka opakovala v priemere každé dva týždne. UNESCO dokonca ani len nestihlo aktualizovať svoj zoznam zavraždených mexických novinárov o posledné vraždy.

Už 12. januára dobodali na smrť v prístavnom meste Veracruz neznámi páchatelia novinára Josého Luisa Gambou. Podľa Komisie na ochranu žurnalistov (CPJ) sa zaoberal bezpečnostno-politickými témami. Jeho posledné výstupy kritizovali neschopnosť vlády štátu Veracruz poradiť si s organizovaným zločinom v súvislosti s nedávnou sériou vrážd.

Ďalšie dve vraždy novinárov sa udiali na opačnom konci krajiny v meste Tijuana na hranici Mexika so Spojenými štátmi. Najskôr bol 17. januára pred svojím domom zastrelený tromi ranami fotoreportér Margarito Martínez Esquivel, keď odchádzal do práce. Streľbu začuli jeho manželka i 16-ročná dcéra, ktoré okamžite vybehli von, no už pre neho nemohli nič urobiť.

O šesť dní nato zavraždili v Tijuane aj novinárku Lourdes Maldonado Lópezovú. Našli ju zastrelenú v aute. Lópezovej prípad vzbudil mimoriadnu pozornosť nielen preto, že išlo o ženu.

Dlho sa súdila o nevyplatenú mzdu s mediálnou spoločnosťou, pre ktorú kedysi pracovala. Tá patrila podnikateľovi a bývalému guvernérovi mexického štátu Baja California, ktorý bol spolustraníkom súčasného prezidenta Mexika Andrésa Manuela Lópeza Obradora.

Asi štyridsiatku novinárov zavraždili len od jeho nástupu do funkcie v decembri 2018, aj keď, samozrejme, nikto netvrdí, že na jeho pokyn. Množstvo novinárov bolo počas modernej histórie Mexika zavraždených, nech bol prezidentom ktokoľvek. Avšak ľavicový nacionalista Obrador, prezývaný podľa prvých písmen svojho dlhého mena „AMLO“, často na novinárov verbálne útočí, hoci aj on v posledných mesiacoch opakovane vyhlásil, že násilie voči žurnalistom v krajine sa musí skončiť.

V každom prípade, Lourdes Maldonado Lópezová sa na prezidenta Obradora obrátila ešte v roku 2019 so žiadosťou o pomoc. „Bojím sa o život,“ povedala prezidentovi priamo počas tlačovej konferencie.

Hoci nedávno vyhlásila, že svoj pracovnoprávny spor vyhrala, jej smrť je považovaná za dôkaz neschopnosti mexickej vlády a úradov chrániť životy novinárov. Zvlášť ak sa zaoberajú citlivými kauzami. A to aj napriek tomu, že Mexiko má federálny program na ochranu novinárov.

V apríli úrady vyhlásili, že Margarito Martinez Esquivel i Lourdes Maldonado Lópezová boli zavraždení kriminálnikmi, ktorí mali údajne blízko ku kartelu Arellano-Félix. Rodokmeň tejto zločineckej organizácie siaha až do 80. rokov k Miguelovi Ángelovi Félixovi Gallardovi, ktorého slovenskí čitatelia môžu poznať ako ústrednú zločineckú postavu populárneho televízneho seriálu Narcos: Mexiko.

No noviny na americkej strane hranice medzi USA a Mexikom špekulujú, že polícia obe vraždy len účelovo zvalila na kartel Arellano-Félix, aby chránila skutočného vinníka. Oblasť, kde žila Lópezová, kontroluje totiž v skutočnosti konkurenčný kartel Sinaloa a ona sama sa problematike pašovania drog ani veľmi nevenovala…

Krutá smrť

Niektorí novinári boli počas vrážd v posledných rokoch popravení za mimoriadne brutálnych okolností. Podľa správy Reportérov bez hraníc napríklad v roku 2020 jedného reportéra našli sťatého. Kým telo ďalšieho novinára našli rozsekané na kusy.

V roku 2016 bola novinárka Anabel Flores Salazarová unesená z domu len dva týždne po pôrode svojho druhého dieťaťa. Na druhý deň ju našli zadusenú s umelohmotným vrecom na hlave. O rok neskôr bola zastrelená novinárka Miroslava Breachová pred očami svojho 14-ročného syna, ktorého práve viezla do školy (on sám vyviazol bez zranenia)...

Inzercia

Mexiko je násilná krajina. Napríklad len v už spomenutej dvojmiliónovej Tijuane bolo vlani spáchaných asi dvetisíc vrážd. Objasnenosť je nízka. Mexiko sužuje vojna drogových kartelov i málo úspešná snaha vlády potlačiť ich. Na streľbu v uliciach doplácajú aj nezúčastnení civilisti. Časté sú aj únosy s cieľom vybrať výkupné či zmiznutia nepohodlných osôb bez stopy.

Štátny aparát je prehnitý korupciou. V indexe vnímania korupcie Transparency International vlani Mexiko obsadilo nelichotivé 124. miesto (Slovensko obstálo lepšie, no nie chvályhodne – obsadilo 56. miesto).

Služba v policajných či vojenských špeciálnych jednotkách je často len prípravou na kariéru v organizovanom zločine, ktorý platí lepšie. O tom, aké absurdné rozmery násilie v Mexiku nabralo, svedčí napríklad správa, že kartely využívajú dokonca nášľapné míny…

Obrazy vraždy

Pracovať v médiách je za týchto okolností obzvlášť nebezpečné. Dokonca aj keď ste len kameraman. Roberto Toledo bol kameraman a videoeditor. Zastrelili ho 31. januára v meste Zitácuaro v štáte Michoacán na stredozápade krajiny.

Španielsky denník El País sa dostal k videozáznamu vraždy. Toledo vybehol z práce, aby si kúpil sladený nápoj a nejaké sladkosti. Dvaja zabijaci, ktorí spolu s tretím mužom prišli na miesto na motorkách, sa Toledovi prihovorili a po krátkej konverzácii ho nasledovali do budovy, kde do neho napálili osem rán.

Podľa španielskych novín zarábal Toledo mesačne v prepočte asi 217 eur.

Ďalším žurnalistom v Mexiku zavraždeným tento rok bol Heber López, ktorý sa venoval pokrývaniu kriminality a lokálnej korupcie. Zastrelili ho v jeho kancelárii 10. februára v štáte Oaxaca na juhu krajiny. Dvojicu podozrivú zo spáchania skutku zadržala polícia.

Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador približne v rovnakom čase opäť raz útočil na médiá. Terčom jeho hnevu sa stal vplyvný opozičný novinár Carlos Loreta de Mola. Ten prezidenta obvinil, že jeho syn žije v Houstone v luxusnom obydlí, ktoré si prenajíma od šéfa spoločnosti zarábajúcej na kontraktoch pre mexickú štátnu ropnú spoločnosť.

Prezident reagoval zverejnením informácií o údajných vysokých príjmoch kritického novinára. Nie je jasné, odkiaľ ich získal. Ani či sa náhodou nedostal k dôverným údajom, ktorými by mala disponovať len daňová správa.

Novinár i taxikár

Novinárske organizácie vyzvali prezidenta, aby konečne prestal útočiť na novinárov a aby sa namiesto toho zasadil o zlepšenie bezpečia ich práce. Nie všetci mexickí novinári majú milióny followerov na sociálnych sieťach a zarábajú rovnako dobre ako Loreta de Mola. Ani nerobia pre bohaté médiá, ktoré si môžu dovoliť poskytnúť im súkromnú ochranku.

Napríklad v marci bol v štáte Zacatecas v strednom Mexiku zastrelený Juan Carlos Muñiz, ktorý písal pre miestny spravodajský web. Mŕtvolu našli v jeho taxíku, pracoval totiž aj ako taxikár. O pár dní neskôr bol v štáte Michoacán na západnom pobreží Mexika zastrelený Armando Linares, kolega o pár riadkov vyššie spomenutého Roberta Toleda, zavraždeného v januári.

Na začiatku mája bol pred svojím domom v štáte Sinaloa na severozápade Mexika unesený novinár Luis Enrique Ramirez. O pár hodín neskôr ho našli zavinutého v plastovom vreci neďaleko smetiska. Zomrel po smrteľných úderoch do hlavy.

Zaujímavosťou je, že Ramirez sa vyhýbal písaniu o drogových karteloch. Písal o miestnej politike. No v Mexiku môže aj to byť životu nebezpečné.

A mexická verejnosť? Demonštrácie proti katastrofálnej bezpečnostnej situácii v krajine sa síce konajú pravidelne, no nedosahujú podobnú celospoločenskú intenzitu ako slovenské protesty po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018. Zúčastňujú sa na nich desiatky, niekedy stovky, občas i tisíce ľudí a netýkajú sa len vrážd novinárov – pravidelne protestujú napríklad príbuzní obetí častých únosov či vrážd súvisiacich s drogovou kriminalitou.

Ozývajú sa aj ženy protestujúce proti častému násiliu páchanému na ženách. Avšak v 129-miliónovej krajine nemajú tieto demonštrácie zrejme dosť masový charakter, aby si od politikov vynútili skutočnú zmenu.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.