Nie je práve náš pozemský život medzi Kristovým zmŕtvychvstaním a dňom všeobecného vzkriesenia životom Veľkej soboty?

Áno, je to už dvetisíc rokov, čo zlí ľudia zabili Krista, ale my, dobrý kresťanský ľud, dnes inštalujeme prepychové hroby v našich chrámoch...

Každý rok, keď sa ponárame do svetla a nepreskúmateľných hĺbok tohto Svätého štvrtka, kladie sa nám tá istá kľúčová otázka: Odpoviem na Kristovu lásku a akceptujem ju ako svoj život, alebo budem nasledovať Judáša v tme jeho noci? 

Úlohou prvých troch dní Svätého týždňa je vlastne postaviť nás pred posledný, konečný zmysel paschy, aby sme sa pripravili pochopiť ju v celom jej rozsahu.

Kvetná nedeľa ohlasuje víťazstvo ako triumf Božieho kráľovstva, ako prijatie svojho jediného Kráľa, Ježiša Krista, svetom.

Táto sobota sa slávi ako nedeľa, hoci za normálnych okolností je sobota venovaná spomienke na zosnulých.

Príčinou úcty k Márii v cirkvi bola odjakživa Máriina poslušnosť Bohu, dôveryplná pohotovosť, ktorú prejavila voči v ľudskom zmysle neslýchanému volaniu.

V auguste cirkev oslavuje zakončenie pozemského života Márie, oslavuje jej smrť, ktorú označujeme slovom zosnutie: slovom, v ktorom sa spája spánok s blaženosťou, mierom, pokojom a radosťou.