Apoštolská postupnosť je rozlišovacie kritérium medzi pravou cirkvou, ktorá je strážkyňou pravdy, a heretickou cirkvou, ktorá je v moci omylu.

Svätý Irenej uskutočňoval svoju reflexiu o Kristovi v polemike s omylmi ebionitov a gnostikov.

Dokonalým človekom nie je duša, ako tvrdili gnostici, ale telo oživené dušou, ktorá nosí v sebe Božieho Ducha.

Gnostici stavali proti sebe Boha Nového zákona, ktorý je vraj Bohom lásky, a Boha Starého zákona, ktorý je vraj Bohom pomsty.

Proti gnostikom, ktorí sa odvolávali na prístup k pravde prostredníctvom „tajného zjavenia“, Irenej postavil ako najvyššie kritérium pravdy tradíciu.

Poznanie Boha nie je vlastníctvom niekoľkých vyvolených, ako to tvrdia gnostici, ale možnosťou pre všetkých, ktorí prijímajú Božieho Ducha do svojho srdca.

Bol posledný v časovom poradí mužov, ktorí sa stýkali s apoštolmi alebo s ich bezprostrednými nástupcami a počúvali z ich úst Ježišovo posolstvo.

Dôležitými črtami ich teológie je polemika so Židmi a ohlasovanie vlastnej podstatnej odlišnosti od židovstva.