Niekto raz povedal, že nemôžeme urobiť nič s príležitosťami, o ktoré sme prišli, ale môžeme urobiť všetko pre príležitosti, ktoré prídu.

Ľudia často hľadajú svoje cesty, hľadajú pravdu a chcú žiť život naplnený a šťastný. A tu je odrazu taký jednoduchý a priamy návod.

Každému z nás je zverená vláda. Sme pozvaní byť kráľmi s malým „k“ a byť podriadení Kráľovi s veľkým „K“.

Máme žiť podľa toho, čo veríme, a nie podľa toho, čo momentálne cítime. Voláme sa veriaci, nie cítiaci.

Ako sa cítil Pavol, keď ho uväznili, kameňovali či keď sa mu posmievali? Nemal pokušenie povedať si, keby som to bol vedel, nechodil by som sem?

Stratení bratia a sestry sú našou kolektívnou stratou, chýbajú pri rodinnom stole. Je našou kolektívnou zodpovednosťou hľadať ich a pomáhať im nájsť nádej.

Slová majú obrovskú moc. Žijeme v dobe, keď táto moc slov niekedy vyráža dvere ľudských sŕdc, ničí a zabíja.

Sme soľou zeme, je to zodpovedná úloha a vyžaduje od nás nasadenie, múdrosť a zodpovedný prístup, aby sme solili toľko, koľko treba.

Počas deviatich rokov svojho rodičovstva som si uvedomil pár vecí, ktoré sa od svojich detí potrebujeme naučiť.

V knihe Kazateľ sa píše, že všetko má svoj čas a svoju chvíľu má každé úsilie pod nebom, no nikde tam nevidno, že by malo svoj čas vzdať to.