Rusíni nazývajú Veľkú noc Velikdeň – Veľký deň. A je to skutočne veľký deň pre jeho dôležité udalosti, pre jeho trvalý význam a jeho okázalé slávenie.

Zvyk sláviť svätú liturgiu večer Veľkého štvrtka vznikol so všetkou pravdepodobnosťou v Jeruzaleme na konci 4. storočia. Očakávalo sa, že práve na tejto spomienkovej božskej liturgii veriaci pristúpia k svätému prijímaniu, aby si splnili svoju veľkonočnú povinnosť.

Tento sviatok je známy aj ako Kvetná nedeľa (Cvitna nedilja), keďže v Konštantínopole a v blízkom okolí zvykli rozdávať veriacim skoré jarné kvety, napríklad vetvičky orgovánu alebo bazy.

Slávenie prikázaného mariánskeho sviatku v rusínskej gréckokatolíckej cirkvi v USA.

Je naliehavo potrebné, aby sme sa vrátili k pôvodnému duchu Veľkého pôstu, ako nám radí veľký cirkevný učiteľ svätý Ján Zlatoústy: „Je potrebné, aby sme, zatiaľ čo sa postíme, zmenili celý svoj život a praktizovali cnosti“ (porov. Homília o sochách 111, 19).

Slávenie sviatku Stretnutia Pána v byzantskom obrade s tradičným požehnaním sviec v prostredí rusínskej gréckokatolíckej cirkvi v USA. 

Slávenie sviatku Zjavenia Pána v byzantskom obrade s tradičným požehnaním vody a domov v prostredí rusínskej gréckokatolíckej cirkvi v USA.   

Tradičné byzantské slávenie sviatku Narodenia Pána v prostredí rusínskej gréckokatolíckej cirkvi v USA.

Ako mnohé iné sviatky, aj tento sviatok svätej Božej Matky prišiel na Západ z Východu. Zdá sa, že pod vplyvom Byzancie slávila Neapolská cirkev tento sviatok už v 9. storočí. V 11. storočí sa tento sviatok dostal do Anglicka. Odtiaľ sa neskôr rozšíril do Francúzska, potom do Španielska a nakoniec do Talianska.

Mikulášovi sa pripisujú mnohé zázraky. Dnes je už nemožné vytýčiť hranicu medzi faktografickou históriou a zbožnou fantáziou hagiografov, ktorí sa snažili idealizovať jeho anjelské cnosti a charitatívne skutky.