Byzantský obrad sa môže pochváliť dvomi formulármi eucharistickej obety.

Mal len 33 rokov, keď musel ako biskup čeliť invázii Sovietov a následnému prenasledovaniu Gréckokatolíckej cirkvi na Podkarpatskej Rusi.

Prvotná cirkev nám poskytuje dostatočné a jednoznačné svedectvo o uctievaní Svätého kríža. Po darovaní mieru Cirkvi Konštantínom I. a objavení pravého Kristovho kríža (okolo roku 326) sa uctievanie Svätého kríža stalo verejným a veľmi populárnym.

Sviatok Narodenia blahoslavenej Panny Márie, slávený 8. septembra, patrí do zoznamu dvanástich veľkých sviatkov liturgického roka v byzantskom obrade.

Liturgický rok ako nádherne namaľovaný ikonostas znovu a znovu kladie pred naše oči Kristovo vznešené dielo vykúpenia, aby nás udržoval dôverne zjednotených s naším božským Vykupiteľom.

Slávnostné vyhlásenie dogmy o Máriinom nanebovzatí výstižne opisuje túto vrcholnú udalosť v živote presvätej Bohorodičky, ktorej liturgické uctievanie má počiatky na Východe.

Cirkevní otcovia označujú Kristovo premenenie za jeho „druhé zjavenie“ alebo druhú manifestáciu jeho božstva. Z tohto dôvodu počas kristologických sporov uvádzali Kristovo premenenie ako istý dôkaz jeho božstva. Potom nasledovalo zavedenie tohto sviatku.

Dôležitosť spomienky na svätých apoštolov Petra a Pavla v byzantskej cirkvi zdôrazňuje pôstne obdobie, ktoré je známe ako Petro-pavlovský či Apoštolský pôst.

V byzantskom obrade je svätý Ján Krstiteľ uctievaný nad všetkými ostatnými svätými a priamo pod anjelmi.

Päťdesiatnica je neustálou pripomienkou nášho vlastného krstu Svätým Duchom, ktorý sme prijali vo chvíli nášho myropomazania (birmovania).