Ako je možné, že človek takej intelektuálnej úrovne ako Augustín akceptoval takýto náboženský systém?

Nová kniha Nicholasa Spencera je dôležitým zdrojom informácií pre každého, kto chce pochopiť prepojenie vedy a náboženstva, ktoré formovalo a naďalej formuje náš pohľad na Boha, ľudstvo a vesmír.

Mnohí kresťania sa dnes pýtajú, ako odovzdať živú vieru svojim deťom, životným partnerom či priateľom. Nejde o novú otázku. 

Augustín bol spočiatku rezervovaný voči učeniu manichejcov, no napriek tomu sa im podarilo oddeliť ho od katolíckeho náboženstva.

Zmietala ním naliehavá túžba nájsť pravdu a súčasne ho trápilo sklamanie z čítania Svätého písma. To ho priviedlo k manichejcom.

U Augustína sa začala postupná odluka od „lákadiel“ sveta, ktorá vyústi do evanjeliového ideálu zasväteného života.

Lajdáctvo, podvody pri hre, bitky medzi kamarátmi, krádež hrušiek, porušenie čistoty. Aké boli jeho pohnútky?

Pripomíname si 50. výročie smrti jedného z najväčších katolíckych filozofov 20. storočia. Bol príkladom intelektuálnej poctivosti, duchovnej vernosti a tvrdohlavého pridržiavania sa pravdy.

Mal taký slabý hlas, že ho nebolo počuť bez veľkého ticha. Viackrát počas kázania priznal únavu a stratu hlasu.

Múdry a krotký Jozef dokázal svojím vlastným príkladom vychovať Ježiša, ktorý je vtelená Božia Múdrosť a ktorý bude chcieť túto krotkosť, miernosť či tichosť odovzdať ďalej aj svojim nasledovníkom.