Izrael sprístupnil nálezy z okolia hrobky z ranokresťanského obdobia

Izrael sprístupnil pútnické lampy a ďalšie archeologické nálezy z takzvanej hrobky Salome. Podľa jedného z apokryfných evanjelií z raného obdobia kresťanstva Salome údajne pomáhala Panne Márii pri narodení Krista. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Hrobku objavili v 80. rokoch minulého storočia vykrádači hrobov západne od Jeruzalema, v dnešnom národnom parku Lachiš. Následné vykopávky archeológov odhalili židovskú pohrebnú komoru z rímskeho obdobia, nad ktorou vznikla kresťanská kaplnka. Pútnikov priťahovala až do raného islamského obdobia.

Nápisy nájdené na stenách viedli výskumný tím k záveru, že kaplnka bola zasvätená Salome, ktorá bola vo východokresťanskej tradícii spájaná s narodením Ježiša Krista.

„V jaskyni sme našli množstvo nápisov v starogréčtine a sýrčine,“ povedal riaditeľ vykopávok Zvi Firer. „Jeden z krásnych nápisov je meno Salome... vďaka tomuto nápisu sme pochopili, že toto je jaskyňa svätej Salome.“

Riaditeľ vykopávok Zvi Firer ukazuje pútnické lampy. Foto – TASR/AP/Maya Alleruzzo

O Salome ako pôrodnej asistentke pri Kristovom narodení hovorí apokryfné Evanjelium podľa Jakuba. S vývojom kresťanstva sa jeho text nedostal do súčasných verzií Nového zákona, ktorý obsahuje štyri kánonické evanjeliá – podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána.

„Kult Salome... patrí k širšiemu fenoménu, v rámci ktorého kresťanskí pútnici v piatom storočí navštevovali židovské miesta a posväcovali ich,“ uviedol výskumný tím.

Archeológovia našli pri hrobke pozostatky nádvoria s kolonádou s rozlohou 350 štvorcových metrov, čo naznačuje, že v tom období bola Salome uctievanou postavou. Okolo nádvoria boli obchody s hlinenými lampami a inými predmetmi pre pútnikov, ktoré sa datujú až do deviateho storočia, 200 rokov po moslimskom dobytí Svätej zeme.

„Je zaujímavé, že niektoré z nápisov boli v arabčine, zatiaľ čo kresťanskí veriaci sa na mieste naďalej modlili,“ uviedol tím.