Nie sú to len lefèbvristi, kto v poslednom období vyvoláva vrásky na čele Leva XIV.
Po Kňazskom bratstve sv. Pia X., ktoré v prvý júlový deň bez súhlasu pápeža vysvätilo štyroch nových biskupov, čím svätitelia aj svätenci upadli do exkomunikácie, sa k podobnému činu schyľuje v menej známej rehoľnej Kongregácii synov Najsvätejšieho Vykupiteľa.
A poriadky Vatikán musel robiť aj v Španielsku a Taliansku.
Pozrime sa na tieto prípady.
Koncom júla 72-ročný novozélandský kňaz Michael Mary, generálny predstavený Kongregácie synov Najsvätejšie Vykupiteľa, prijme biskupskú vysviacku.
Na tom by nebolo nič zvláštne, keby svätiteľ, 74-ročný biskup Pierre Roy, nepatril medzi tzv. sedevakantistov, ktorí popierajú legitimitu posledných pápežov. A teda samotná vysviacka sa koná bez súhlasu Svätej stolice.
K udalosti má dôjsť v sídle rehoľného inštitútu na ostrove Papa Stronsay, ktorý je súčasťou škótskeho súostrovia Orkneje, informuje americký portál The Pillar.
Kongregáciu synov Najsvätejšieho Vykupiteľa si netreba zamieňať s Kongregáciou Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristami, ktorí pôsobia aj na Slovensku a ktorí sa už od svojej „napodobeniny“ dištancovali. Podobnosť názvov však nie je tak celkom náhodná.

Členovia Kongregácie synov Najsvätejšieho Vykupiteľa. Foto: facebook.com/PapaStronsay
Kongregáciu synov Najsvätejšieho Vykupiteľa založil ešte ako mladý redemptorista spomínaný Michael Mary, ktorému sa nepáčili zmeny zavedené Druhým vatikánskym koncilom. Nadviazal preto kontakty s ich najvýraznejším odporcom, francúzskym arcibiskupom Marcelom Lefèbvrom, zakladateľom Kňazského bratstva sv. Pia X., ktorý priamo podporil vznik novej tradicionalistickej rehole.
Po tom, čo pápež Benedikt XVI. v roku 2007 rozšíril možnosti slávenia predkoncilovej liturgie v Katolíckej cirkvi, však došlo k zmiereniu Maryho stúpencov, nazývaných aj transalpínskymi redemptoristami, s Rímom.
Pred dvoma rokmi sa vzťahy opäť začali zhoršovať. V októbri 2025, teda už počas pontifikátu Leva XIV., vydalo 27 členov kongregácie stanovisko, v ktorom odmietli viacero dokumentov pápeža Františka (Amoris laetitia, Traditionis custodes, Fiducia supplicans), ako aj synodálne smerovanie cirkvi.

V máji tohto roku transalpínski redemptoristi ešte pritvrdili a všetkých pokoncilových pápežov označili za falošných. Vo svojom vzdore tak zašli ďalej ako samotní lefèbvristi, ktorí legitimitu posledných pápežov nikdy nespochybnili.
Predchádzali tomu záhadné udalosti. Najprv sa stratil 24-ročný člen komunity, ktorého neskôr našli utopeného. Podozrivé okolnosti úmrtia však polícia nezistila. Niekoľko týždňov nato z ostrova ušli traja členovia komunity, ktorí predtým tajne nadviazali kontakt s biskupom Aberdeenu Hughom Gilbertom, pod ktorého Orkneje spadajú.
Po tom, čo v júni transalpínski redemptoristi zverejnili informáciu o biskupskej vysviacke Michaela Maryho, vydal biskup Gilbert krátke vyhlásenie. Veriacich diecézy v ňom upozornil na plánovaný „závažný prejav neposlušnosti“, ktorého dôsledkom bude prerušenie spoločenstva s cirkvou, teda schizma.
Problémy so schizmatickým kňazom hlási aj Španielsko. Koncom júna diecéza Orihuela-Alicante oznámila, že pápež prepustil z kňazského stavu Francisca Josého Vegaru Cereza.
Tento kňaz už pred troma rokmi zverejnil 20-stranový manifest, v ktorom označil pápeža Františka za heretika a spochybnil právoplatnosť jeho voľby. Neskôr začal rovnako spochybňovať aj zvolenie Leva XIV.
Tým upadol do schizmy, ktorú kánon 751 Kódexu kánonického práva definuje ako „odmietnutie podriadiť sa Najvyššiemu veľkňazovi alebo odmietnutie spojenia s členmi cirkvi, ktorí sú mu podriadení“.
Keďže svoj postoj nezmenil ani po dohováraní a následnej suspendácii zo strany miestneho biskupa, Svätá stolica musela prikročiť k tvrdšiemu trestu.
Spravodajský portál EWTN, ktorý o prípade informoval, poukázal aj na jednu zaujímavosť. Kým vo väčšine prípadov je trestom za schizmu exkomunikácia – ako ukazuje aj prípad spomenutý nižšie –, Vegara Cerezo si vyslúžil „len“ prepustenie z kňazského stavu.

Najtvrdšiemu trestu sa, naopak, nevyhol taliansky kňaz Ramon Guidetti, ktorý v posledný deň roku 2023 v homílii označil pápeža Františka za „jezuitského slobodomurára“ a „uzurpátorského antipápeža“.
Biskup diecézy Livorno, do ktorej patril, následne vydal dekrét, v ktorom oznámil, že farár Guidetti sa počas omše „verejne dopustil schizmatického činu“ a ipso facto si vyslúžil „exkomunikáciu latae sententiae“, čiže automatickú exkomunikáciu.
Rovnaký osud postihol aj ďalšieho talianskeho kňaza Alessandra Minutellu a jeho prívržencov, ktorých má aj na Slovensku. Dnes už exkomunikovaný duchovný zo Sicílie hlásal, že Katolícku cirkev ovládli slobodomurári a pápež František plnil satanovu agendu.
A na podobné prípady potrestaných kňazov možno naraziť aj v susednom Poľsku.
Ako vo svojej nedávnej analýze upozornil cirkevný právnik a spolupracovník denníka Postoj Radoslav Šaškovič, „cirkevné trestné právo nikdy nesleduje iba represívny cieľ. Kódex kánonického práva opakovane zdôrazňuje, že ukladanie trestov má smerovať k náprave vinníka, obnoveniu spravodlivosti a odstráneniu pohoršenia“.
