V uplynulých týždňoch denník Postoj priniesol sériu článkov o sexuálnom zneužívaní v cirkvi (ich prehľad nájdete v závere textu).
Príbehy dvoch žien, ktoré opísali, ako sa stali obeťami duchovného a fyzického zneužívania zo strany rehoľného kňaza, boli šokujúce – ostať len pri tom by však bolo nepostačujúce.
S otázkami sme preto oslovili aj kompetentné cirkevné autority – provinciála rehole, do ktorej kňaz patrí, ako aj predsedu Komisie KBS pre ochranu maloletých v cirkvi.
Takisto sme požiadali viacerých odborníkov, aby vysvetlili, aké sú znaky duchovnej manipulácie, ako ich rozpoznať a vyhnúť sa tak zneužitiu či ako postupovať, keď dôjde k najhoršiemu.
Čo sme sa pri tom dozvedeli?
K duchovnému či fyzickému zneužitiu väčšinou dochádza postupne, ako ukázal Janin príbeh, môže to trvať aj celé roky. Nezdravý vzťah medzi mladým klerikom a dospievajúcim dievčaťom si všímali rehoľní predstavení, spolubratia, farníci, no nikto nezasiahol. Pritom stačilo prebrať zodpovednosť, možno nabrať odvahu a mohlo sa tak predísť tragickým následkom.
Princíp otvorených očí a pomocnej ruky zaväzuje každého, bez ohľadu na to, či ide o biskupa alebo o posledného laika.
Napriek zdaniu, že klerikalizmus, o ktorom tak často hovoril pápež František, je už na ústupe, pravdou je, že stále predstavuje veľký problém.
Jedným z dôsledkov je aj to, že závažné kňazské zlyhania sú nemalou časťou veriacich prezentované len ako pochybenia, o ktorých netreba verejne hovoriť, ale treba sa radšej modliť.
Ba čo je horšie, vina sa neraz prenáša na samotné obete, kým zodpovednosť páchateľov sa relativizuje („on je predsa kňaz a nič také by neurobil, keby…“).
Ako však pripomenuli oslovení odborníci, kňazi patria medzi pomáhajúcich profesionálov, ktorí sa pri spovedi či duchovnom sprevádzaní dozvedajú o najosobnejších veciach, a teda sú to oni, kto má navrch a nesie plnú zodpovednosť.
Klerikálny prístup sa prejavil aj v niektorých reakciách (neraz priamo z kňazských radov), ktoré obvinili Postoj z bulvárnych praktík. A to len preto, že sme poukázali na viacnásobné procesné pochybenia rehoľných predstavených dotyčného kňaza a na nekomunikáciu zo strany predsedu Komisie KBS pre ochranu maloletých v cirkvi, ktorého bez odozvy kontaktovala sestra jednej z obetí.
Provinciálovi Tomášovi Brezánimu aj biskupovi Marekovi Forgáčovi sme pritom opakovane ponúkli priestor, aby svoje konanie zdôvodnili a vysvetlili. Nakoľko ho využili, to nech už posúdia samotní čitatelia.
Keď pápež František pred piatimi rokmi oceňoval dvoch skúsených vatikanistov, povedal im: „Ďakujem vám za to, že nám hovoríte, čo je nesprávne v cirkvi, za to, že nám pomáhate v tom, aby sa to nezamietlo pod koberec, a za to, že ste dali hlas obetiam zneužívania.“
Nekonať podľa týchto slov by znamenalo rezignovať na poctivú žurnalistiku.






