Blahorečenie Jána Havlíka Ako vyzeral Šaštín v deň beatifikácie a prečo je nový blahoslavený človekom nádeje (fotogaléria)

Skloňovala sa nádej, vytrvalosť a vernosť povolaniu. V sobotu prišlo do Šaštína na mariánske pútnické miesto asi 13-tisíc ľudí, aby boli svedkami blahorečenia Jána Havlíka.

„Som dojatý, keď vidím tisíce ľudí,“ povedal po slávnostnej omši apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli, ktorý vyzdvihol odvahu nového blahoslaveného stále šíriť a brániť kresťanské hodnoty.

Podľa predsedu KBS arcibiskupa Bernarda Bobera máme za 30-ročnú históriu Slovenska už siedmich blahoslavených a troch svätých.

Hlavným celebrantom blahorečenia bol taliansky kardinál Marcello Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých. Koncelebrovali približne tri desiatky biskupov z rôznych krajín sveta. Na slávnosti bolo aj 370 kňazov a stovky rehoľníkov a rehoľníčok.

Kardinál Semeraro v homílii povedal, že blahoslavený Ján Havlík bol od začiatku človekom nádeje.

„Práve čnosť nádeje spôsobila, že jeho povolanie rástlo. Práve nádej živila jeho povolanie. Znakom nádeje je vlastne už rozhodnutie byť nasledovníkom svätého Vincenta de Paul. Tento svätec je v skutočnosti znamením nádeje pre chudobných, pre trpiacich, pre opustených.“

Nuncius Girasoli pripomenul, že Ján Havlík nemal strach hovoriť o viere a bránil ju, aj keď mu to bolo autoritami zakázané. „Ukazuje nám, že tak ako to on dokázal, tak aj my to môžeme dokázať.“

„Pre nás veriacich je sloboda dar, ktorý máme žiť a takisto podávať ďalej a brániť tak, ako to robili aj blahoslavení a aj blahoslavený Ján Havlík.“

Zástupca pápeža na Slovensku po svätej omši citoval svätého pápeža Jána Pavla II.: „Hovoril: Nebojte sa, majte odvahu, lebo práve táto identita nám pomáha ísť ďalej a šíriť kresťanské hodnoty v polarizovanej spoločnosti.“

Dekrét o mučeníctve Jána Havlíka schválil po diecéznej a rímskej fáze procesu pápež František v decembri 2023. Dátum liturgického slávenia sviatku nového blahoslaveného stanovil Svätý Otec na 12. februára.

Slávnostný obrad blahorečenia sa konal na úvod svätej omše. Po prednesení žiadosti o blahorečenie a životopisu prečítali apoštolský list pápeža Františka a odhalili oficiálny obraz nového blahoslaveného. Potom priniesli mladí a čestná stráž kancelárie prezidenta k oltáru relikviár s pozostatkami blahoslaveného Jána Havlíka.

Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský vyzdvihol schopnosť blahoslaveného Jána Havlíka odpovedať na útoky tvorivo, dobrom. 

„Ján Havlík je mimoriadne aktuálny aj pre nás, aby sme premáhali ducha pomsty a aby sme sa aj na prípadné útoky snažili odpovedať tvorivo, nábožensky by sme to povedali, dobrom,“ zdôraznil Zvolenský.

Generálny predstavený Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul (vincentínov) Tomaž Mavrič poukázal na schopnosť Havlíka vytrvať vo svojom povolaní za každých okolností. Podotkol, že kresťania zažívajú aj v súčasnosti v mnohých krajinách prenasledovanie.

Provinciálny predstavený vincentínov na Slovensku Tomáš Brezáni podčiarkol, že slávnosti blahorečenia Jána Havlíka predchádzala duchovná príprava.

„Deväť dní sme sa na celom Slovensku spájali v modlitbách, aby sme sa pripravili čo najlepšie nielen po tej vonkajšej stránke, ale aby to malo zásah aj do nášho vnútra,“ podotkol.

Do Národnej svätyne, Baziliky Sedembolestnej Panny Márie, si veriaci prichádzali uctiť pozostatky nového blahoslaveného počas celého dňa.

Slovensko zažilo slávnosť blahorečenia po šiestich rokoch. V Košiciach v septembri 2018 blahorečili Annu Kolesárovú z Vysokej nad Uhom. V Bratislave v roku 2017 blahorečili saleziána kňaza Titusa Zemana.

Predtým boli na Slovensku v roku 2003 blahorečení ako mučeníci z obdobia komunizmu rehoľná sestra Zdenka Schelingová a gréckokatolícky biskup Vasiľ Hopko.

Kto bol Ján Havlík

Narodil sa 12. februára 1928 v obci Dubovce. Koncom augusta 1949 vstúpil do noviciátu v rámci Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Keď sa o rok neskôr komunistická politická moc rozhodla zlikvidovať inštitúty zasväteného života, so spolubratmi bol na tri mesiace deportovaný na stavbu priehrady pri Púchove. Tajne študoval popri zamestnaní teológiu a pokračoval v seminárnej formácii u vincentínov.

V októbri 1951 ho spolu s ostatnými novicmi zatkla ŠtB. Strávil 15 mesiacov vo vyšetrovacej väzbe, kde sa častým mučením snažili od neho získať „priznanie“ k protištátnej činnosti. Najskôr ho odsúdili na desať rokov väzenia za vlastizradu, trest mu potom sprísnili o jeden rok za misijnú službu medzi spoluväzňami.

Pracoval v jáchymovských uránových baniach, potom bol väznený v Ruzyni, kde sa stal terčom psychického týrania. Po odpykaní trestu ho s vážne podlomeným zdravím prepustili v októbri 1962 na slobodu. Zomrel 27. decembra 1965 ako 37-ročný na následky psychickej a fyzickej tyranie v komunistických väzniciach.