Žena, ktorá riadi štát Vatikán Rehoľníčka s titulmi z Ríma aj USA, ktorá prepísala históriu cirkvi. Kto je Raffaella Petriniová

Mediálne sa skoro vôbec neprejavuje, často ju však vidíme na záberoch s pápežom, ako naposledy začiatkom júla, keď Leva XIV. vítala pred zrekonštruovaným Pápežským palácom v Castel Gandolfe. 

Rehoľná sestra Raffaella Petriniová (1969) riadi najmenší štát na svete, kde má v správe Vatikánske múzeá, bezpečnosť, infraštruktúru, poštu, záhrady, zdravotníctvo a ďalšie civilné zložky. 

Petriniová je zároveň osoba, s ktorou pápež František prepísal históriu cirkvi, keďže je prvou ženou na pozícii predsedníčky Governatorátu mestského štátu Vatikán (hlavou štátu je pápež) a tiež bola jedna z prvých členiek Dikastéria pre biskupov, teda úradu, ktorý vyberá nových biskupov. 

Rodená Rimanka spojila františkánsku spiritualitu s moderným vzdelaním v oblasti politológie, manažmentu, ekonómie a zakončila ho štúdiom o najslabších. 

Duchovné zázemie našla v zasvätenom živote s koreňmi v Spojených štátoch amerických, v pomerne mladej kongregácii, čím akoby dopĺňa Leva XIV., rodáka z USA, ktorý je členom rádu hlásiaceho sa k starobylej augustiniánskej spiritualite. 

Poďme si však 57-ročnú „gubernátorku“ mestského štátu Vatikán predstaviť postupne. 

V USA našla manažérske vzdelanie aj rehoľu 

Rehoľná sestra Raffaella Petriniová sa narodila v Ríme 15. januára 1969. Na prestížnej rímskej vysokej škole LUISS získala titul v odbore politických vied. 

Ako pokračuje agentúra Zenit, Petriniová získala v roku 2001 magisterský titul v odbore organizačného správania na manažérskej škole Barney School of Business na Univerzite v Hartforde v Connecticute. Práve v tomto regióne USA našla aj cestu do zasväteného života, do Kongregácie františkánskych eucharistických sestier, ktorej generálny dom sa nachádza v Meridene na predmestí Hartfordu. 

Petriniová zložila večné sľuby v roku 2007, v tom čase už pracovala (od roku 2005) ako úradníčka na vatikánskej Kongregácii pre evanjelizáciu národov (dnes dikastérium pre evanjelizáciu).

V rámci svojej rehole bola v roku 2017 zvolená aj do generálnej rady. 

Kongregácia františkánskych eucharistických sestier je pápežský inštitút založený v USA v roku 1973. Okrem Spojených štátov pôsobí v Taliansku, na Jamajke a vo Svätej zemi. Zameriava sa na obnovenie zmyslu pre posvätno v modernom svete a na dôstojnosť ľudského života. 

Jeho členky nosia charakteristický hnedý habit a čierny závoj ako verejný znak svojho zasvätenia, vysvetľuje videoprofil Petriniovej na youtubovom kanáli The Catholic Comeback. 

Po vstupe do rehole začala Petriniová študovať na Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského (Angelicum) v Ríme, kde dokončila v roku 2014 doktorát. V dizertačnej práci sa venovala otázkam spravodlivosti a dôstojnosti zomierajúcich. 

Počas svojej akademickej kariéry vyučovala sociálnu náuku Cirkvi a sociológiu zdravotníctva na Inštitúte Camillianum v Ríme, ako aj ekonómiu sociálneho zabezpečenia a sociológiu ekonomických procesov na „Angelicu“, kde pôsobí dodnes. 

Hlavná postava Františkovej revolúcie

Meno Raffaelly Petriniovej sa prvý raz dostalo do centra pozornosti v novembri 2021, keď ju pápež František vymenoval za generálnu sekretárku Governatorátu mestského štátu Vatikán, čo je de facto druhá najvyššia pozícia v civilnom riadení mestského štátu. Bolo to prvý raz, čo túto pozíciu zastávala žena. 

Skutočná revolúcia však prišla v sobotu 15. februára 2025, keď ju pápež František vymenoval za predsedníčku governatorátu, teda do funkcie, ktorú dovtedy vždy zastávali kardináli. 

Argentínsky pápež tento krok avizoval už skôr, no samotné menovanie urobil z nemocničného lôžka, keďže 14. februára bol prijatý do nemocnice Gemelli, kde sa ukázalo, že má obojstranný zápal pľúc. Zomrel 21. apríla. 

Petriniová sa funkcie ujala 1. marca 2025. V najvyššej pozícii riadenia mestského štátu vystriedala kardinála Fernanda Vérgeza Alzagu, ktorý v ten deň dosiahol kánonický vek 80 rokov. V štruktúrach mestského štátu pracoval ešte ako kňaz od roku 2008 a postupne sa prepracoval na predsedu governatorátu (v októbri 2021), o rok nato dostal kardinálsky titul. 

Pápež František, vtedajší predseda Governatorátu mestského štátu Vatikán kardinál Fernando Vergez Alzaga a generálna sekretárka Raffaella Petriniová v decembri 2023. Foto: TASR/AP/Gregorio Borgia

Rehoľníčka Petriniová zároveň prevzala vedenie Pápežskej komisie mestského štátu Vatikán, ktorá v pápežovom mene vydáva zákony a nariadenia pre mestský štát.

Tejto komisii zloženej z kardinálov predsedal vždy kardinál. Tak to hovoril aj Základný zákon štátu Vatikán, ktorý v tomto smere zmenil až Lev XIV. Vlani v novembri ho upravil tak, aby na čele pápežskej komisie mohla byť aj osoba, ktorá nie je kardinálom. Do tejto funkcie vyberá osobu pápež na päťročné funkčné obdobie, kým pozícia predsedu gubernatorátu sa neviaže na časové obdobie.

Momentálne teda Petriniová predsedá komisii, ktorej členovia sú kardináli Kevin Joseph Farrell, Arthur Roche, Lazzaro You Heung-Sik, Claudio Gugerotti, Blase Joseph Cupich a Baldassare Reina. 

Rozhodnutie Leva XIV. potvrdiť v oboch funkciách (na čele gubernatorátu aj pápežskej komisie) Petriniovú spolu s úpravou legislatívy možno vnímať ako súhlas s touto historickou zmenou, ktorú urobil jeho predchodca zhruba dva mesiace pred svojou smrťou. 

Lev XIV. vo februári tohto roku zašiel ešte ďalej a Petriniovú vymenoval aj za členku Správy majetku Apoštolskej stolice (APSA) a rovnako do komisie, ktorá má na starosti najcitlivejšie finančné záležitosti Svätej stolice. Pre vysvetlenie, niektoré úrady patria do mestského štátu Vatikán, iné orgány sú súčasťou centrálnej správy Svätej stolice, napríklad jednotlivé dikastériá či spomínaná APSA.

Málo v médiách, veľa moci v rukách

Najväčšiu pozornosť, pochopiteľne, púta Petriniovej stolička gubernátorky mestského štátu, ktorý má takmer dvetisíc zamestnancov, pričom približne 600 ľudí býva vnútri jeho múrov.

Do jej pôsobnosti tak patria cesty, energetická infraštruktúra, železnica, lekáreň, supermarket, hasičský zbor, pošta, súdy, policajné zložky, zdravotníctvo a v neposlednom rade Vatikánske múzeá, ktoré navštívi ročne skoro sedem miliónov návštevníkov a sú kľúčovým zdrojom príjmov pre Svätú stolicu. Súčasťou Vatikánu sú aj pápežské vily v Castel Gandolfe, ako aj observatórium. 

Vatikánska sedmaLev XIV. prekvapil vymenovaním prvej ženy laičky do vedenia Rímskej kúrie. Aké sú reakcie a kto ďalší je na rade?

Imrich Gazda

Pokiaľ ide o verejné prejavy „sestry gubernátorky“, Petriniová sa pre médiá príliš nevyjadruje.

Pri vyhľadávaní jej výstupov človek narazí na citát z prejavu na Deň žien z roku 2023, keď na rímskej Pápežskej univerzite Svätého Kríža otvorene povedala, že jej nominácia na post generálnej sekretárky mestského štátu vyvolala „väčšie prekvapenie, než vo svojej naivite očakávala“.

„Aj v necirkevných organizáciách je odpor súčasťou procesu zmien,“ povedala vtedy Petriniová. 

Naposledy mala prejav na konferencii „Umelá inteligencia a budúcnosť práce“, ktorá sa konala začiatkom mája na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme.

V príhovore podľa Vatican news vyzvala, aby technologický rozvoj nezanedbával ľudský, kultúrny a duchovný rozvoj.

Nesmieme sa báť umelej inteligencie, ale ani ju nemôžeme slepo akceptovať,“ povedala sestra Petriniová a pripustila, že hoci niektorí výskumníci tvrdia, že stroje môžu a mali by podliehať etickým normám, aby bolo možné vyvinúť umelú inteligenciu, ktorá bude rešpektovať ľudí a bude cnostná, je potrebné podniknúť ďalšie kroky.

„Napokon, budúcnosť nespočíva v strojoch, ale v morálnych rozhodnutiach ľudstva,“ zdôraznila. „Máme schopnosť a zodpovednosť rozhodnúť, či táto nová technologická éra vo všetkých oblastiach prinesie éru väčšej spravodlivosti a solidarity alebo novú nerovnosť,“ vravela na akcii, ktorú sponzorovali viaceré ambasády pri Svätej stolici. 

Pápež Lev XIV. a sestra Raffaella Petriniová čakajú na príchod cyklistov počas ich prejazdu Vatikánom na poslednej etape pretekov Giro d’Italia 1. júna 2025. Foto: profimedia.sk

Nielen Petriniová, ale aj Smerilliová či Brambillová

Menovanie Petriniovej vo februári 2025 nebolo osamoteným krokom, ale skôr súčasť širšej snahy pápeža Františka posilniť zastúpenie žien v riadiacich funkciách cirkvi. 

Ako uviedla vatikanistka agentúry AP Nicole Winfieldová pri menovaní Petriniovej, počas Františkovho pontifikátu došlo k výraznému nárastu podielu žien pracujúcich vo Vatikáne, a to aj na vedúcich pozíciách – z 19,3 percenta v roku 2013 na 23,4 percenta k februáru minulého roka. V samotnej Rímskej kúrii dosiahol podiel žien 26 percent. 

Iba mesiac pred vymenovaním Petriniovej za predsedníčku gubernatorátu František rozhodol, že dikastérium, ktoré sa venuje reholiam a zasvätenému životu, nepovedie kardinál, ale rehoľníčka Simona Brambillová. 

A Lev XIV. pred niekoľkými týždňami vymenoval saleziánku Alessandru Smerilliovú za prefektku Dikastéria pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju, ktoré povedie s účinnosťou od septembra (na pozícii sekretára bude slovenský kňaz Jozef Barlaš).

S Petriniovou sa spája ešte jedno prelomové postavenie. V júli 2022 ju František vybral spolu s dvomi ďalšími ženami za členku Dikastéria pre biskupov. Okrem Petriniovej sa tak na výbere nových biskupov podieľa aj francúzska saleziánka Yvonne Reungoatová a laička z Argentíny Maria Lia Zervinová. Je to prvý raz, čo ženy dostali slovo na tejto úrovni posudzovania kandidátov za pastierov cirkvi. 

Mimochodom, Dikastérium pre biskupov viedol od apríla 2023 kardinál Robert Prevost, takže sa s Petriniovou pozná aj z tohto úradu.