Príbeh synody pokračuje Vatikánska správa zverejnila svedectvá dvoch homosexuálov v civilných zväzkoch a kritizuje konverzné terapie

Hoci sme sa dostali do druhého roka pontifikátu pápeža Leva XIV., najväčší projekt jeho predchodcu pokračuje.

Synoda o synodalite má svoj harmonogram a vrcholom boli dve hlavné zasadania vo Vatikáne v októbri 2023 a potom aj v októbri 2024. Aktuálne beží fáza, ktorej cieľom je zaviesť podnety do praxe cirkvi.

Okrem toho je tu však ešte jedna línia – práca tzv. študijných či pracovných skupín. Najcitlivejšie teologické a pastoračné otázky totiž neboli predmetom debaty za diskusnými stolmi počas spomínaných zasadaní v Ríme, ale pápež František dal zriadiť desať študijných komisií, aby sa im venovali a výsledok svojej práce potom predložili na ďalšie posúdenie pápežovi.

Postupne spoznávame výsledky analýz niektorých skupín.

Diakonát žien je nateraz vyriešená vec

Skupina číslo päť sa venovala téme žien v cirkvi a jej záverečnú správu zverejnil Vatikán v polovici marca.

V prípade tejto teologickej skupiny najviac pútala otázka diakonátu pre ženy. Závery komisie však neboli prekvapením, keďže s podobným (čiže de facto zamietavým) stanoviskom prišla aj iná skupina teológov, ktorá bola zriadená ešte pred synodou o synodalite a taktiež skúmala možnosti ženského diakonátu.

Vatikánska sedmaNateraz „nie“. Lev XIV. dal zverejniť, ako o ženskom diakonáte hlasovali Františkovi teológovia

Pavol Rábara

Pokiaľ teda ide o ženský diakonát, správa skupiny číslo päť uvádza, že táto otázka „ešte nie je zrelá“. Vo svojich záveroch nastoľuje možnosť „preformulovania“ určitých kompetencií kňazov, diakonov a biskupov s cieľom dať ženám väčšiu zodpovednosť v cirkvi.

„Je potrebné zamyslieť sa najmä nad preformulovaním oblastí kompetencií posvätného rádu,“ uvádza sa v 86-stranovej záverečnej správe skupiny, ktorej prácu koordinovalo vatikánske Dikastérium pre náuku viery.

Správa poukazuje na „znepokojenie“ týkajúce sa foriem „mačizmu“ a „klerikalizmu“ v cirkvi, a preto navrhuje redefiníciu riadiacej moci, ktorá ženám poskytne nové vedúce pozície. V dokumente tento tím vyjadruje otvorenosť voči „možnosti nových služieb – vrátane služieb vedenia komunity – pre laikov a laičky a pre rehoľníkov a rehoľníčky“.

S diakonkami sa nateraz nepočíta.

Svedectvá aktívnych homosexuálov v dokumente synody

Minulý týždeň boli zverejnené ďalšie výstupy študijných skupín. „Sedmička“ sa venovala výberu biskupa a kritériám, ktoré má kandidát spĺňať, kým skupina číslo deväť zase citlivým otázkam. Mimochodom, pôvodne ich nazývala „kontroverzné“, no v záverečnej správe pracuje s prívlastkom „vznikajúce“.

Jej záverečná správa má názov Teologické kritériá a synodálne metódy pre spoločné rozlišovanie vznikajúcich doktrinálnych, pastoračných a etických otázok a vyzýva na prístup založený na načúvaní pri riešení týchto zložitých otázok.

Spolu s materiálom boli zverejnené aj svedectvá dvoch mužov, ktorí žijú v civilnom „manželstve“ s inými mužmi. Príbehy sú uverejnené na webovej stránke synody a sú v anglickom jazyku ako príloha k záverečnej správe.

Ako poznamenáva EWTN News, je to prvýkrát, čo vatikánsky text dal takto podrobne priestor tejto skupine ľudí. Jedno svedectvo pochádza od Portugalca, ktorý povedal, že utrpel hlbokú ranu, keď mu duchovný sprievodca navrhol, že by sa mohol oženiť so ženou, aby „našiel pokoj“ a „využil svoje dary“, čím podľa neho bagatelizoval citovú dimenziu manželstva.

Muž hovorí, že tento návrh bol bolestivý, pretože „bol to návrh ublížiť žene tým, že ju pripraví o šancu byť úplne milovaná a žiaduca, a to všetko len preto, aby sa naplnili spoločenské očakávania“. Od toho momentu vraj začal zo svojich modlitieb vylučovať svoj vzťah a citový život.

Synoda zverejnila aj svedectvo amerického katolíka, ktorý žije v civilnom manželstve s iným mužom, je prisťahovalcom a aktívne sa zapája do života farnosti. „Moja sexualita nie je úchylka, porucha ani kríž; je to dar od Boha,“ napísal. „Mám šťastné a zdravé manželstvo a ako otvorene homosexuálny katolík sa cítim skvele.“

Tento muž navštevoval stretnutia organizácie Courage, ktorá sa venuje homosexuálne orientovaným katolíkom, pričom pozýva na život v súlade s morálnym učením cirkvi. (Lev XIV. prijal členov tejto organizácie na audiencii.)

Muž vo svedectve tvrdí, že účasť na stretnutiach skupiny Courage mu príliš nepomohla v duchovnom a psychosexuálnom rozvoji. „Tieto stretnutia boli tajné a skryté. Ľudia, ktorých som tam stretol, boli osamelí, beznádejní a často v depresii,“ uvádza.

Neskôr podľa svojich slov spoznal nové teologické prístupy, ktoré mu pomohli prijať seba samého ako homosexuála stvoreného na Boží obraz. „Čítanie Biblie v kontexte mi pomohlo uvedomiť si, že tradičné výklady sa takmer nezaoberajú súčasnými, životodarnými vzťahmi medzi osobami rovnakého pohlavia,“ napísal vo svedectve.

Organizácia Courage sa voči tvrdeniu toho muža a zaradeniu jeho svedectva do vatikánskeho dokumentu ohradila. V stanovisku z 8. mája uviedla, že túto správu považuje „za ohováranie a hanobenie organizácie a jej členov“.

Courage, ktorá funguje od 80. rokov so zázemím v USA, dodala, že nesúhlasí s tvrdením, že sa venuje „reparatívnej terapii“ zameranej na homosexuálnu orientáciu.

Pápež František a kardinál Mario Grech (po jeho pravej ruke) na začiatku druhého zasadnutia biskupskej synody 2. októbra 2024. Foto: TASR/AP Photo/Gregorio Borgia

Treba dodať, že 32-stranová správa nie je konečným doktrinálnym návrhom, ale načrtáva metodologický posun a bude predložená Levovi XIV. na posúdenie.

Na základe svedectiev študijná skupina synody uvádza, že prvý príbeh opisuje „ničivé účinky reparatívnych terapií zameraných na obnovenie heterosexuality“ a „protichodné rady“, ako napríklad návrhy oženiť sa so ženou, aby „našiel pokoj“.

Dokument uznáva, že zosúladenie doktríny a pastoračnej praxe je náročné. Svedectvá, ktoré študijná skupina získala, ukazujú, „aké ťažké je pre jednotlivcov a kresťanské spoločenstvá zosúladiť ‚doktrinálnu pevnosť‘ s ‚pastoračným prijatím‘“.

Polarizované postoje podľa synodálnej skupiny často vedú k „hlbokému utrpeniu, osobným ranám a pocitu vylúčenia či ‚dvojakému životu‘“ u veriacich s homosexuálnou orientáciou.

V tejto súvislosti správa navrhuje metódu založenú na troch krokoch v rámci toho, čo nazýva „rozhovor v Duchu“: načúvanie sebe samým, venovanie pozornosti realite a spájanie rôznych foriem poznania.

Kňazi majú dať odchádzajúcemu biskupovi návrhy na jeho nástupcu

So zaujímavými závermi prichádza aj študijná skupina číslo sedem, ktorá sa vo svojom materiáli venuje výberu biskupa a kritériám, ktoré má kandidát spĺňať.

Vatican News rekapituluje výsledok práce tejto skupiny, ktorá medzi synodálne kompetencie kandidátov na biskupov zaradila „schopnosť budovať spoločenstvo, viesť dialóg, mať hlbokú znalosť miestnych kultúr a preukazovať ochotu konštruktívne sa do nich integrovať“.

Skupina ďalej vyzýva, aby mali apoštolskí nunciovia „synodálny a misijný profil“ a aby tento profil hľadali aj u kandidátov na biskupov.

Každá diecéza by podľa tohto materiálu mala pravidelne uskutočňovať procesy rozlišovania týkajúce sa svojej situácie a potrieb a overovať, či tieto procesy spĺňajú štandardy synodálnej a misijnej cirkvi, s cieľom podporovať výmenu osvedčených postupov.

Cirkev na SlovenskuČo môžeme urobiť po synode o synodalite

Anton Ziolkovský

Jeden z konkrétnych návrhov, pokiaľ ide o výber biskupov, spočíva v tom, aby kňazi dali odchádzajúcemu biskupovi návrhy na jeho nástupcu.

„Keď sa blíži biskupská sukcesia, biskup má zvolať kňazskú radu a diecéznu pastoračnú radu, ktorých členovia kolegiálne vyjadria názor na potreby diecézy a predložia biskupovi – v zapečatenej obálke – mená kňazov, ktorých považujú za vhodných na biskupský úrad,“ uvádza sa v správe študijnej skupiny.

Skupina ďalej odporúča, aby sa do konzultácií o výbere biskupa zapájali nielen klerici, ale v čo najväčšej miere aj rovnaký počet zasvätených mužov a žien, laikov a laičiek. Cieľom je, ako vysvetľuje, čo najúplnejšie odhaliť pravdu.

„Ak je to možné, do konzultácií sa má zapojiť aj katedrálna kapitula, finančná rada, rada laikov a zástupcovia zasvätených osôb, mladých ľudí a chudobných.“

Študijná skupina podporuje to, čo opisuje ako „investíciu do formácie“ zameranú na pomoc všetkým členom Božieho ľudu pri zdokonaľovaní ich schopnosti rozlišovania.

Navrhuje aj vytvorenie špecializovaných tímov, ktoré budú pomáhať biskupovi pri priebežnej formácii klerikov.

Stretnutie vo Vatikáne o Amoris laetitia

Reformný proces, ktorý začal pápež František, sa teda nekončí. Generálny sekretariát synody (orgán, ktorý riadi synodu, na čele stojí maltský kardinál Mario Grech) oznámil ďalší program, ktorý počíta s účasťou pápeža Leva XIV.

Ďalšia fáza synody sa má zamerať na praktickú implementáciu reforiem v miestnych cirkvách a na pastoračnú starostlivosť o rodiny.

TK KBS informuje, že v prvom štvrťroku 2028 sú v pláne kontinentálne hodnotiace zhromaždenia, ktoré majú slúžiť ako prvá priebežná bilancia reformného procesu na úrovni jednotlivých kontinentov.

Rovnako sa stretnutia na úrovni kontinentov konali aj pred hlavnou časťou synody o synodalite – zasadaniami vo Vatikáne. V prípade Európy bolo synodálne stretnutie v Prahe vo februári 2023.

Významná udalosť sa chystá aj v októbri tohto roka. Lev XIV. sa stretne s predsedami biskupských konferencií z celého sveta pri príležitosti desiateho výročia vydania apoštolskej exhortácie Amoris laetitia. „Pápež chce v duchu vzájomného načúvania rozlišovať kroky potrebné na hlásanie evanjelia rodinám v dnešnej dobe,“ uviedol sekretariát synody.

Dokument Amoris laetitia pápeža Františka vyvolal v cirkvi polemiku pre zmienku o možnom prístupe rozvedených a znovu zosobášených k svätému prijímaniu.

Vatikánske stretnutie o Amoris laetitia je naplánované na 7. až 14. októbra 2026, organizáciu podujatia zastrešuje Dikastérium pre laikov, rodinu a život.

Sekretariát synody chystá aj materiál, ktorý poskytne farnostiam a diecézam konkrétny návod, ako uvádzať synodálne závery do praxe.