Desať rokov Amoris laetitia Lev XIV. zvoláva do Ríma lídrov miestnych cirkví. Chce diskutovať o Františkovom dokumente, ktorý vyvolal polemiku

„Vzhľadom na podmienenosti a poľahčujúce faktory je možné, že v rámci objektívnej situácie hriechu – ktorý nie je subjektívne zavinený alebo nie je zavinený naplno – možno žiť v Božej milosti, možno milovať a možno rásť v živote milosti a lásky, prijímajúc s týmto cieľom pomoc od cirkvi.“

To je citát z ôsmej kapitoly posynodálnej apoštolskej exhortácie Amoris laetitia pápeža Františka, za ktorým nasleduje poznámka pod čiarou číslo 351: „V určitých prípadoch by to mohla byť aj pomoc sviatostí….“

Keď 19. marca 2016 vyšiel tento dokument pápeža Františka, najväčšiu pozornosť upútala práve spomínaná pasáž. A spustila sa intenzívna polemika o tom, či rozvedení a civilne znovuzosobášení katolíci môžu prijímať sviatosti – spoveď a sväté prijímanie.

Od publikovania Františkovej Amoris laetitia uplynulo desať rokov a pri tejto príležitosti pápež Lev XIV. zvoláva na október do Vatikánu hlavy východných katolíckych cirkví a predsedov biskupských konferencií z celého sveta, aby s nimi diskutoval o Františkovom dokumente.

Dikastérium pre laikov, rodinu a život a Generálny sekretariát synody zverejnili na začiatku júla tematický program stretnutia, ktoré sa bude konať od 7. do 14. októbra 2026 a nesie názov Desať rokov od Amoris laetitia: hlásanie evanjelia spolu s rodinami dnes.

Vatikán zverejnil program a témy jesenného stretnutia

Jesenné stretnutie oznámil Lev XIV. ešte 19. marca tohto roku pri príležitosti desiateho výročia Amoris laetitia, a to v posolstve, v ktorom dokument svojho predchodcu ocenil.

„Pri príležitosti tohto desiateho výročia ďakujeme Pánovi za podnet na zamyslenie a pastoračnú premenu v cirkvi a prosíme Boha o odvahu vytrvať na tejto ceste, pričom vždy nanovo prijímame evanjelium v radosti z toho, že ho môžeme hlásať všetkým,“ napísal Lev XIV.

Exhortácia Amoris laetitia podľa neho prináša „cenné poučenia, nad ktorými sa musíme aj dnes stále zamýšľať“.

Vzhľadom na zmeny, ktoré naďalej ovplyvňujú rodiny, Svätý Otec vyjadril zámer „v rámci vzájomného načúvania pristúpiť k synodálnemu rozlišovaniu krokov, ktoré je potrebné podniknúť na hlásanie evanjelia rodinám v dnešnej dobe vo svetle Amoris laetitia a so zreteľom na to, čo sa uskutočňuje v miestnych cirkvách“.

Nie je verejne známy žiadny výrok, v ktorom by sa Lev XIV. priamo vyjadril k otázke možného prijímania pre rozvedených. Takýto citát nie je známy ani z obdobia, keď bol biskupom a kardinálom.

Ilustračná fotografia: profimedia.sk

Na stretnutí v októbri sa okrem lídrov miestnych cirkví zúčastnia aj niektoré rodiny, ktoré sú pozvané, aby sa podelili o svoje skúsenosti. „Ich prítomnosť je nevyhnutná, dúfam však, že všetci, ktorí prídu, sa pripravia tým, že budú pozorne načúvať a prinesú so sebou skúsenosti rodín zo svojich cirkví,“ prezradil pápež počas mimoriadneho konzistória kardinálov 27. júna 2026.

Hoci toto stretnutie nie je zhromaždením Synody biskupov, bude prebiehať v synodálnom duchu, pretože – ako uviedol pápež Lev XIV. na záver konzistória – má ducha procesu realizácie synody, ktorý spočíva v načúvaní, modlitbe a rozlišovaní.

Účastníkom bolo predložených päť tematických okruhov na zamyslenie, a to pred stretnutím aj počas neho. Tento prípravný dokument zmienku o možnosti svätého prijímania pre rozvedených a znovuzosobášených neobsahuje. To však nevylučuje, že sa na októbrovom stretnutí o tom diskutovať bude.

Vatikán chce, aby o týchto tematických okruhoch biskupské konferencie a východné katolícke cirkvi uvažovali už v mesiacoch pred stretnutím a kládli dôraz na načúvanie rodinám miestnych cirkví.

Tematické okruhy stretnutia k Amoris laetitia

1) Rodiny dnes: realita, krása a výzvy. Rozpoznávať znamenia doby na základe skúseností rodín a angažovanosti cirkvi v súčasnosti.

Tematický rámec hovorí o potrebe načúvania konkrétnym životným situáciám rodín a skúsenostiam tých, ktorí ich sprevádzajú, a uvedomení si nielen krásy lásky, ktorá sa prejavuje v každodennom živote, ale aj krehkosti, ktoré ju často ovplyvňujú, vrátane neistého zamestnania a bývania, chorôb, výziev spojených s výchovou detí, citovej osamelosti a starostlivosti o členov rodiny s postihnutím, starších ľudí alebo tých, ktorí nie sú sebestační.

2) Mladí ľudia a objavovanie manželského povolania. Počúvať mladých ľudí a sprevádzať ich pri objavovaní hodnoty manželstva.

Aký jazyk, aké skúsenosti a aké vzdelávacie a duchovné cesty pomáhajú deťom, dospievajúcim a mladým ľuďom v dnešnej dobe uvedomiť si hodnotu manželstva? Aké svedectvo im môžu poskytnúť páry a rodiny? Nad týmito a ďalšími otázkami prípravný materiál vyzýva zamyslieť sa ešte pred stretnutím.

3) Manželský život. Prvé roky manželstva: rozhodujúce obdobie. Počúvať a sprevádzať páry v prvých rokoch manželského života a v každej etape života.

Zážitky párov v prvých rokoch manželského života si vyžadujú osobitnú pozornosť, uvádza tematický rámec. „Ide o obzvlášť dôležitú fázu pre upevňovanie manželského puta a spoločné zvládanie zmien, ktoré sprevádzajú začiatok rodinného života, ako je narodenie detí a výzva nájsť rovnováhu medzi rodinou a prácou, pričom sa objavujú stále nové významy manželskej a rodinnej lásky,“ píše sa v prípravnom materiáli.

4) V ťažkostiach života: sprevádzať a podporovať. Kráčať spolu s rodinami v zložitých situáciách.

Pri tomto bode Vatikán spomína neúspech, krehkosť, priepasť medzi ideálom a realitou, ako aj zložitosť životných situácií, ktoré „sa stávajú aj priestormi, v ktorých možno rozpoznať pôsobenie Božej milosti a kde je možné sprevádzať ľudí s úctou, trpezlivosťou a nádejou“.

Medzi otázky na diskusiu zaradil: Aké kroky sa podnikli na podporu tých, ktorí žijú v situáciách krehkosti alebo ťažkostí? Aké formy odporu sa naďalej objavujú? Ako možno budovať kresťanské spoločenstvá, v ktorých sa tí, ktorí zažili utrpenie, opustenie, odlúčenie a rozvod, môžu skutočne cítiť vypočutí, zapojení a spoluzodpovední? Ktoré konkrétne skúsenosti už dnes odhaľujú tvár cirkvi, ktorá je čoraz viac schopná blízkosti, rozlišovania, sprevádzania a ocenenia, pomáhajúcej ľuďom a rodinám znovunadobudnúť dôveru, uvedomiť si, že sú súčasťou spoločenstva, a zažiť Božie milosrdenstvo?

5) Kresťanské rodiny, nositelia misie cirkvi. Prijať manželskú a rodinnú lásku ako podnet na misiu.

Materiál cituje Humanae vitae svätého Pavla VI.: „Manželské páry sa prostredníctvom príkladu, ktorý dávajú… stávajú apoštolmi pre ostatné manželské páry.“

Svedčia o tom, že láska nie je statickou skutočnosťou, ale dynamickou cestou neustáleho darovania seba samého: „Nie sme stvorení pre život, v ktorom je všetko samozrejmé a nemenné, ale pre existenciu, ktorá sa neustále obnovuje prostredníctvom darovania seba samého v láske,“ píše sa v prípravnom materiáli.

Manželia podľa dokumentu dobre vedia, že človek sa nikdy neprestáva učiť jazyky lásky, deň za dňom. V rámci kresťanských spoločenstiev majú páry osobitný spôsob, ako odpovedať na spoločné povolanie k láske.

Amoris laetitia a vlna kritiky

Hoci sa posynodálna apoštolská exhortácia Amoris laetitia dotýka širokej škály tém spojených s láskou a rodinou, najväčšiu pozornosť vyvolala spomínaná pasáž o sviatostiach pre rozvedených.

Ešte v roku 2016 zaslali Františkovi päť dubií (otázok) kardináli Walter Brandmüller a Raymond Leo Burke s dnes už zosnulými kardinálmi Carlom Caffarrom a Joachimom Meisnerom a dožadovali sa nimi objasnenia niektorých bodov Amoris laetitia. Týkali sa najmä prístupu rozvedených a znovuzosobášených osôb k Eucharistii. Keďže im pápež neodpovedal, po niekoľkých mesiacoch mu napísali opäť. Znovu neúspešne.

Na dubiá štyroch kardinálov z roku 2016 nadväzovala aj petícia akademikov a kňazov s názvom Correctio filialis de haeresibus propagatis (Synovská oprava týkajúca sa šírenia heréz). Pod list zverejnený v septembri 2017 sa podpísalo sedemdesiat kňazov a laikov. Hlava cirkvi podľa nich šírila heretické názory a bola pod vplyvom modernizmu a Luthera.

Kardináli píšu pápežoviBurke a Sarah sa pýtajú na žehnanie homosexuálnych párov, Duka na rozvedených

Imrich GazdaPavol Rábara

V lete 2023 poslal pápežovi Františkovi dubiá aj emeritný pražský arcibiskup Dominik Duka. Išlo o desať otázok, ktoré sa týkali praktickej aplikácie exhortácie Amoris laetitia. Český kardinál ich Dikastériu pre náuku viery adresoval 13. júla v mene Českej biskupskej konferencie.

Odpovede (český preklad) sú datované 25. septembra a v mene pápeža, ktorý je pod nimi podpísaný, ich vypracoval prefekt Dikastéria pre náuku viery Víctor Manuel Fernández. Práve ten je považovaný za spoluautora dokumentu Amoris laetitia.

Catholic News Agency poznamenáva, že na rozdiel od vyššie spomínaných dubií štvorice kardinálov k Amoris laetitia z roku 2016 sa Vatikán tentoraz rozhodol odpovedať.

Otázka druhých manželstiev rozvedených katolíkov a ich prístupu k sviatostiam sa stala najťažšou témou biskupskej synody o rodine v rokoch 2015 – 2016 vo Vatikáne. Pápež si želal pastoračné riešenie. Pracovná skupina nemecky hovoriacich členov synody ho našla v podobe kompromisu.

Sedeli v nej teologické špičky celkom odlišných smerovaní: kardinál Müller, vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery, kardinál Koch, kardinál Marx a ďalší. Moderátorom bol kardinál Schönborn, ktorý už roky predtým vo Viedni pre týchto veriacich otvoril pastoračnú cestu k prijímaniu sviatostí.

Tento kompromis, ktorý moderoval a našiel Schönborn, sa dostal do pápežského dokumentu Amoris laetitia v jednej poznámke pod čiarou. V roku 2016 na Františkovu žiadosť kardinál Schönborn predstavil spomenutý pápežský dokument svetovej tlači. Keď sa objavili kritické otázky, pápež František neodkázal kritikov na kardinála Müllera, ale na kardinála Schönborna.

Tlak na Františka sa stupňuje. Z heréz ho obviňuje aj slovenský kňaz

Imrich GazdaPavol Rábara

Pokiaľ ide o jesenné stretnutie k Amoris laetitia, je zaujímavé, že pápež zvolil synodálnu formu, hoci nejde o samostatnú synodu ani o konzistórium kardinálov.

Nie je to však precedens. Naposledy takúto formu diskusie zvolil pápež František vo februári 2019, keď sa konalo stretnutie na tému ochrany maloletých v cirkvi. Na štvordňový program do Ríma prišli predsedovia biskupských konferencií, predstavitelia východných katolíckych cirkví, rehoľných predstavených aj členovia Rímskej kúrie.

Hlavným cieľom bolo riešiť krízu sexuálneho zneužívania maloletých duchovnými a posilniť opatrenia na ochranu detí a zraniteľných osôb.

Kto z biskupov pôjde za Slovensko na októbrové stretnutie k Amoris laetitia, nie je zatiaľ známe. Práve v októbri uplynie štvorročné funkčné obdobie predsedovi Konferencie biskupov Slovenska arcibiskupovi Bernardovi Boberovi. Do tejto funkcie bol zvolený 10. októbra 2022.