O polnoci zo soboty na nedeľu sa na internete objavila internetová stránka s tajuplným latinským názvom Correctio Filialis. Jej obsah bol jednoduchý – jeden list a 62 mien.
List s úplným názvom Correctio Filialis de haerisibus propagatis, ktorý by sme mohli preložiť ako Synovská korekcia z dôvodu šírenia heréz, nesie dátum 16. júl 2017 a je adresovaný pápežovi Františkovi.
Práve on má byť šíriteľom heréz, pred ktorými ho varujú 40 signatári, ktorí list podpísali. Medzičasom k nim pribudli ďalší. Nefiguruje medzi nimi žiadny kardinál a len jediný biskup – Bernard Fellay, hlava Kňazského bratstva sv. Pia X., ktorému Katolícka cirkev nepriznáva kanonický status. Dôvodom sú niektoré vieroučné rozdiely.
Podpísaní sú dlhodobými kritikmi pápeža Františka, ktorí sa združujú okolo amerických a talianskych tradicionalistických portálov, ako sú Rorate caeli, Nuova Bussola Quotidiana či Corrispondenza Romana.
Asi najznámejším menom v zozname je Ettore Gotti Tedeschi, niekdajší riaditeľ Inštitútu pre náboženské diela, ktorý je známejší pod pomenovaním vatikánska banka. „Zdieľam dokument, ale nepodpísal som ho ako bankár, je to výzva intelektuálov. Laici majú právo vyjadriť svoju kritiku,“ povedal Tedeschi pre denník La Stampa.
„Jediný úmysel, ktorý mám, je dobro cirkvi a pápeža Františka, za ktorého sa modlím každý deň počas omše,“ dodal vatikánsky exbankár.
Medzi signatármi sú aj dvaja Česi (Lukáš Novák z Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a Petr Dvořák z Cyrilometodskej teologickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci) a jeden Slovák. Ide o kňaza Jozefa Huttu, ktorý dlhodobo pôsobí vo Francúzsku. Rozhovor s ním sme pred rokom priniesli aj na Postoji. (Kaplána Huttu sme tento týždeň oslovili s otázkami k listu o herézach, jeho odpoveď bola, že nebude v tejto veci komunikovať. -- doplnené 27.9.)
Signatári sa rozhodli list publikovať preto, že od pápeža Františka doteraz nedostali žiadnu odpoveď, hoci mu ho zaslali ešte 11. augusta.
Pripomína to situáciu spred roka, keď štyria kardináli zaslali pápežovi list, v ktorom ho požiadali, aby odpovedal na päť priložených otázok a vyvrátil tak vieroučné pochybnosti (dubbia). Aj oni mu list zaslali súkromne (19. 9. 2016), no keď neodpovedal, list sa v polovici novembra objavil na blogu vatikanistu Sandra Magistera, ktorý patrí medzi kritikov súčasného pápeža.
Dvaja z nich síce medzičasom zomreli (Joachim Meisner a Carlo Caffarra), ale ani zvyšní dvaja (Raymond Leo Burke a Walter Brandmüller) sa pod najnovšiu výzvu nepodpísali. Chýba aj podpis ďalšieho hlasného Františkovho kritika, biskupa Athanasiusa Schneidera, ktorý pôsobí v Kazachstane.
Neznamená to však, že kritickí preláti nemajú s aktuálnou udalosťou nič spoločné. Portál Vatican Insider upozornil, že kardinál Burke v uplynulých týždňoch viackrát naznačil, že čosi sa chystá.
Výhrady signatárov listu sa sčasti prekrývajú s pochybnosťami, ktoré mu pred rokom zaslali kardináli.
Tí sa napríklad v prvom „dubiu“ pápeža pýtajú, či možno udeľovať sviatosti rozvedeným osobám žijúcim v novom zväzku, hoci naďalej žijú „more uxorio“, teda pohlavne.
V treťom dubiu kladú otázku, či možno naďalej tvrdiť, že osoba žijúca trvalo v rozpore s niektorým prikázaním Božieho zákona sa nachádza v objektívnej situácii pretrvávajúceho ťažkého hriechu.
Posledné dubium zase smeruje k otázke, či stále platí učenie, ktoré vylučuje tvorivý výklad roly svedomia a zdôrazňuje, že svedomie nemôže nikdy ospravedlniť výnimky z absolútnych mravných noriem, ktoré zakazujú vnútorne zlé skutky na základe ich predmetu.
Signatári zvolili na rozdiel od kardinálov inú štruktúru. V prvej časti svojho listu uvádzajú pasáže Amoris laetitia, ktoré sú podľa nich v kombinácii s ďalšími pápežovými prejavmi zdrojom herézy.
Následne vymenuvávajú pápežove slová, skutky či zanedbania, ktoré majú dotvárať obraz o heretickom učení pápeža.
Má ísť napríklad o to, že pápež František neodpovedal na dubiá štvorice kardinálov Burke, Caffarra, Brandmüller a Meisner. Ďalej ako dôkaz heretického konania považujú signatári fakt, že pápež František v apríli 2016 na novinársku otázku, či existuje nejaká konkrétna možnosť pre rozvedených a znovu zosobášených, ktorá tu nebola pred zverejnením Amoris laetitia, odpovedal: Io posso dire si. Punto. (Môžem povedať áno. Bodka.)
Takisto signatári spomínajú list pápeža Františka biskupom Buenos Aires o „jedinej správnej interpretácii Amoris laetitia“ či smernice k exhortácii z pera maltských biskupov uverejnené vo vatikánskych novinách L’ Osservatore Romano.
Ďalej prechádzajú signatári k ústrednému miestu svojho listu, ktorým je tzv. Correctio. Je to latinský zoznam siedmich heretických tvrdení, ktoré autori vyvodili z vyššie spomenutých slov, skutkov a výrokov pápeža Františka v kombinácii s pasážami Amoris laetitia.

V poslednej časti listu sa signatári usilujú Františkovi zdôvodniť, že jeho chybné názory majú korene v modernizme a učení Martina Luthera.
Na internetovej stránke zároveň vyjadrujú svoju vernosť cirkvi, uisťujú pápeža o svojej modlitbe a prosia ho o požehnanie.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.