Vatikánska sedma Vatikán odpovedá Nemcom: Laik nemôže počas omše kázať

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

• prečo Vatikán nedovolil kázať laikom v Nemecku,
• prečo sme sa venovali prípadom sexuálneho zneužívania
• a aká škoda zostala po útoku dronom na ukrajinský kláštor.

Laici nemôžu kázať počas svätej omše a na tento predpis z kánonického práva nemôže udeliť výnimku ani diecézny biskup. Takto by sa dala stručne zhrnúť odpoveď, ktorú tento týždeň poslal Vatikán predsedovi Nemeckej biskupskej konferencie Heinerovi Wilmerovi.

Biskup, ktorý bol zvolený do čela nemeckých biskupov koncom februára tohto roka, už na svojej prvej tlačovej konferencii avizoval, že bude žiadať v Ríme o povolenie pre laikov kázať počas svätej omše.

Biskupská konferencia dokonca na tento účel prijala súbor smerníc, ktoré by umožnili kvalifikovaným mužom aj ženám počas omší kázať. Biskupi takto chceli implementovať požiadavku tzv. nemeckej synodálnej cesty.

Wilmer túto otázku nastolil počas svojej prvej cesty do Ríma na prelome marca a apríla. Biskupi si boli vedomí toho, že kázať počas omše nedovoľuje laikom ani kánonické právo. Podľa cirkevných zákonov môže počas omše predniesť homíliu biskup, kňaz alebo diakon. Nemeckí biskupi na to plánovali udeliť tzv. indult, teda osobitné povolenie alebo vyňatie spod všeobecne platného zákona.

Napokon, kázanie laikov v Nemecku nie je nič výnimočné. Hovoril o tom v rozhovore pre Postoj aj kňaz Juraj Sabadoš, ktorý viedol Slovenskú katolícku misiu vo Frankfurte, ktorá je súčasťou diecézy Limburg, a pôsobil aj ako farár v miestnej farnosti.

„Možno mnohých prekvapuje, že k ambóne príde počas omše pastorálna referentka alebo referent a má homíliu. Pastorálny referent v liturgickom oblečení, bielej albe, možno nepôsobí tak cudzo, ako keď príde pastorálna referentka, žena v albe, čo pôsobí viac zvláštne,“ priblížil pre Postoj. Podľa Sabadoša nejde o náhodne vybraných laikov, ale sú to pastorálni referenti, muži aj ženy, ktorí sú teológovia.

Vatikán tento týždeň poslal biskupovi Wilmerovi odpoveď prostredníctvom Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Povedané svetskou rečou, ide o „ministerstvo“, ktoré dohliada, aby sa bohoslužby a sviatosti v cirkvi vysluhovali podľa predpisov.

Odpoveď je jednoznačná: Laici kázať počas omše nemôžu a nie je možné na to udeliť ani indult. Dikastérium pripomína, že homília je rezervovaná kňazovi alebo diakonovi a vychádza zo samej prirodzenosti liturgie.

Rím vysvetľuje, že homília je integrálnou súčasťou omše a je vnútorne zviazaná s ohlasovaním evanjelia. To je zverené vysväteným služobníkom.

„Ohlasovanie slova v liturgickom slávení je neoddeliteľné od sviatostne prijatého poslania a od jednoty, ktorá spája Slovo a sviatosť v eucharistickom slávení,“ uvádza dikastérium v tlačovej správe, z ktorej cituje oficiálny portál Poľskej biskupskej konferencie eKAI.

Vatikánske „ministerstvo“ zdôrazňuje aj nutnosť neustálej formácie kňazov, aby kázali duchovným a pastoračným spôsobom. Pripomína, že ohlasovanie Božieho slova má rôzne formy a poverení jeho ohlasovaním môžu byť aj laici, no mimo svätej omše. Kázať môžu na duchovných cvičeniach, obnovách, katechézach alebo pri vyučovaní náboženstva.

Ako komentuje odpoveď Ríma oficiálny portál Nemeckej biskupskej konferencie katholisch.de? Nie s nadšením. Portál píše, že prefekt dikastéria kardinál Arthur Roche poslal odpoveď do Nemecka už 17. júna.

„Reakcia Vatikánu by nemala byť prekvapením,“ poznamenáva katholisch.de, ktorý pripomína, že ešte v marci 2023 kardinál Roche v liste vtedajšiemu predsedovi Nemeckej biskupskej konferencie biskupovi Georgovi Bätzingovi zdôraznil, že počas Eucharistie nie je priestor na kázanie laikov. Odvtedy sa neobjavili žiadne náznaky zmiernenia tohto pravidla.

Vo svojom liste prefektovi Rocheovi z marca 2026 biskup Wilmer argumentoval, že požiadavka na laické kázanie počas Eucharistie nie je nová. Je súčasťou kazateľského poriadku vydaného nemeckými biskupmi v roku 1974, ktorým implementovali požiadavku Würzburskej synody (1971 – 1974). „Tento kazateľský poriadok mal schválenie Svätej stolice od roku 1974 až do vyhlásenia Kódexu kánonického práva v roku 1983,“ argumentoval Wilmer.

Nový kódex kánonického práva však tento kazateľský postup obmedzil. Preto v roku 1988 vydala biskupská konferencia nové nariadenie platné dodnes, ktoré umožňuje vo výnimočných prípadoch so súhlasom biskupa kázať počas Eucharistie aj laikom s príslušnou kvalifikáciou – nie však po čítaní evanjelia, ale ako zastavenie na začiatku bohoslužby.

Nemecký portál však priznáva, že postupom času sa našli kreatívne spôsoby, ako kánonické právo obísť.

Napríklad v diecéze Rottenburg-Stuttgart diecézna rada v roku 1999 jednomyseľne prijala smernicu, ktorú vtedajší biskup Walter Kasper „schválil“ bez toho, aby ju formálne uzákonil alebo zverejnil v úradnom cirkevnom vestníku.

Hoci je toto nariadenie nezlučiteľné s univerzálnymi cirkevnými smernicami, „laická homília, ktorá sa v diecéze považuje za samozrejmosť, sa chápe a komunikuje ako legitímna prax“, píše kánonický právnik Bernhard Sven.

Prefekt dikastéria kardinál Roche nevidí žiadnu „skutočnú pastoračnú núdzu“, ktorá by odôvodňovala odchýlku od predchádzajúcej normy. „Faktom je, že kdekoľvek je kňaz prítomný pri slávení Eucharistie, je prítomný aj pri prednese homílie, ktorá mu patrí na základe jeho kňazskej vysviacky.“

Možné fyzické postihnutia celebranta, ktoré by sťažovali prednes homílie, sú „iba príležitostné a dočasné okolnosti“, ktoré nepredstavujú dôvod na pastoračnú núdzu. „Tam, kde nie je k dispozícii kňaz, sa Eucharistia neslávi,“ dodal Vatikán.

Web nemeckých biskupov cituje aj pastoračného teológa Christiana Bauera, ktorý vyjadril nad rozhodnutím Vatikánu sklamanie.

„Nebol to dobrý deň na prekonanie tvrdohlavého a hlboko zakoreneného klerikalizmu, praktizovaného po stáročia, cirkvi, ktorá len veľmi váhavo prechádza synodalizáciou,“ povedal v rozhovore pre portál Kirche+Leben.

Dôvodom kázania laikov v Nemecku je podľa Juraja Sabadoša aj ďalšia skutočnosť a tou je slabá znalosť nemčiny niektorými kňazmi.

„V Nemecku je už pomerne dosť kňazov zo zahraničia, napríklad z Indie a Afriky. Keď počujete ich nemčinu, niekedy je ťažko zrozumiteľná. Je to veľký problém hlavne pre starších veriacich. Keď slúži taký kňaz svätú omšu a má prečítať kázeň, povedať súvislé myšlienky, mnohí veriaci z toho nič nemajú, pretože nerozumejú. V diecézach sa objavili aj sťažnosti v zmysle, aby im už biskup neposielal takých kňazov. Vnímam to ako prirodzenú nespokojnosť,“ uzatvára Sabadoš.

Faktom však je, že po odpovedi z Vatikánu by v Nemecku laici legálne už kázať nemali. Uvidíme, či sa niečo zmení alebo všetko pôjde po starom.

Ďalšie udalosti v skratke

Životný štýl kresťanov má byť pre svet ohromujúci, vyhlásil Lev XIV. pri uctení si relikvií svätého Augustína v Pavii. Na stretnutí s pápežom bol prítomný aj slovenský augustinián Juraj Pigula, podľa ktorého „išlo o hlboký duchovný moment plný kontinuity“.

Svetoví lídri „živia“ vojny namiesto hladujúcich ľudí, povedal pápež počas návštevy sídla Svetového potravinového programu v Ríme. Nikoho konkrétne nemenoval. Hlava Katolíckej cirkvi vyzvala vlády, aby zvýšili výdavky na boj proti hladu a neobmedzovali potravinovú pomoc na základe geopolitických záujmov.

Záchranári núdzovo prekryli strechu Chrámu zosnutia Presvätej Bohorodičky v Kyjevsko-pečerskej lavre, ktorá bola poškodená po ruskom útoku z 15. júna. Najväčším nebezpečenstvom je teraz vlhkosť, ktorá môže preniknúť do múrov či ikonostasov. Náklady na nevyhnutné opravy odhadujú na 40 miliónov eur.

Akademický senát Katolíckej univerzity vyhlásil opakovanú voľbu kandidáta na rektora. Členovia akademickej obce a Správna rada KU môžu návrhy na uchádzačov predložiť najneskôr do 7. septembra. Verejné vypočutie uchádzačov a nová voľba kandidáta na rektora sa uskutočnia 23. septembra.

O čom píšu vatikanisti

Franca Giansoldatiová si v talianskom periodiku Il Messaggero všíma, že zatiaľ čo pápež Lev XIV. vyzýva katolíkov na jednotu okolo Eucharistie, sám čelí dvom protichodným tlakom na súdržnosť cirkvi. Na jednej strane je to hrozba rozkolu, respektíve schizmy zo strany lefebvristov, ktorí v júli plánujú bez súhlasu pápeža vysvätiť nových biskupov, a na druhej strane je tu tlak z Nemecka, kde ženské a laické organizácie napádajú rozhodnutie Vatikánu o homíliách.

Na tradicionalistickom fronte by tak 1. júla mohlo dôjsť k prvej skutočnej schizme pontifikátu Leva XIV. Napriek pokusom o dialóg, ktoré v posledných mesiacoch propagovala Svätá stolica, sa zdá, že Kňazské bratstvo svätého Pia X. má v úmysle pokračovať vo vysvätení štyroch nových biskupov bez pápežského mandátu, čím sa v podstate zopakuje to, čo sa stalo v roku 1988 s arcibiskupom Marcelom Lefebvrom.

Jadrom konfliktu zostáva nevyriešená otázka prijatia Druhého vatikánskeho koncilu, teologická a ekleziologická otázka, ktorá naďalej rozdeľuje Rím a lefebvristov.

Na druhej strane sa pápež musí zaoberať požiadavkami nemeckej cirkvi, ktorú už roky poháňa silný reformný prúd volajúci po väčšom priestore pre laikov, pre ženy a po formách cirkevného riadenia, ktoré by boli považované za participatívnejšie.

Stanovisko k homíliám však diskusiu neukončilo. Naopak, vyvolalo okamžitú reakciu hlavných organizácií spojených s projektom nemeckej synodálnej cesty. Predsedníčka Ústredného výboru nemeckých katolíkov Irme Stetterová-Karpová vyzvala biskupov, aby neupustili od svojej žiadosti a aby v Ríme naďalej podporovali dokument schválený v marci 2023 zhromaždením synodálnej cesty o hlásaní evanjelia laikmi.

Katholische Frauengemeinschaft Deutschlands (KFD), jedna z popredných katolíckych ženských organizácií v krajine, tiež kritizovala postoj Vatikánu a označila ho za ďalšiu demonštráciu pretrvávajúcej nerovnosti medzi mužmi a ženami v cirkvi. Hnutie Wir sind Kirche (My sme cirkev) reagovalo podobne a označilo rímske rozhodnutie za „vzdialené od reality“ pastoračnej starostlivosti o nemecké komunity, ktoré čelia starnúcemu duchovenstvu a drastickému poklesu povolaní.

Uprostred toho pápež naďalej ukazuje cestu k jednote a pozýva všetkých k Eucharistii, ktorá podľa jeho zámerov nemá byť bojiskom, ale miestom spoločenstva.

Nenechajte si ujsť

Čo sme sa dozvedeli z kauzy zneužívaniaZlyhávame pri preberaní zodpovednosti a klerikalizmus je stále problém

Imrich GazdaPavol Rábara

Dramatické putovanieAko sa telesné pozostatky svätého Augustína dostali z afrického Hippo až do talianskej Pavie

Juraj Pigula

Minorita Lucián BoguckiKeď kňaz niekoho sprevádza, musí byť pod prísnou sebakontrolou, spoveď sa nesmie využívať na nadväzovanie známostí

Pavol Hudák

Pohľad vatikanistuLev XIV. a ohromné dedičstvo kardinála Ruiniho

Andrea Gagliarducci

Knižná bodka

Leto a dovolenky sú ideálnym časom siahnuť po hodnotnej knihe, pri ktorej si oddýchne nielen telo, ale aj duša. Aj keď je dnes na trhu množstvo literatúry, niekedy si je ťažké vybrať. Ak teda hľadáte dobrý tip na letné čítanie, využite ponuku nášho e-shopu, kde nájdete zaujímavé a hodnotné knihy nielen z nášho vydavateľstva.

V našom obchode nájdete romány, zaujímavé duchovné rozhovory aj literatúru, ktorá vám pomôže v osobnostnom rozvoji či zlepšení vzťahov v rodine alebo k sebe samému.

Skôr než sa teda vyberiete na letnú dovolenku k moru, do hôr alebo sa ju rozhodnete stráviť doma, pozývame vás do nášho e-shopu, kde si určite vyberiete niečo aj pre svojho ducha.

Prajeme vám pekný letný víkend.