Bolo to minulý rok v máji, keď dom takmer 90-ročnej Marie Tadini zaplnili okrem príbuzných aj novinári a reportéri. Všetci sledovali televíznu obrazovku v kuchyni, kde bežali zábery na začínajúcu sa voľbu pápeža.
„Pierbattista, vráť sa domov!“ zvolá žena, a keď ukážu jej syna, dodá v dialekte: „Do Jeruzalema sa mi podarilo dostať trikrát. Ak by ho zvolili za pápeža, neviem, koľko voľného času by mu ešte zostalo.“
Tu, v dome v maličkej obci Castel Liteggio pri Bergame na severe Talianska, sa pred 61 rokmi narodil kardinál Pierbattista Pizzaballa. „Ak sa stane pápežom, je to v poriadku, ale bude to v poriadku, aj keď sa vráti do Jeruzalema,“ vravela podľa Vanity Fair jeho matka Maria Tadini.
Kým novinári špekulujú a analyzujú, tí, čo poznajú Pierbattistu Pizzaballu osobnejšie, prežívajú túto chvíľu s väčšou zdržanlivosťou, s hrdosťou, ale aj s trochou strachu. „V Jeruzaleme strávil veľa rokov a odviedol dobrú prácu. Mne by to neprekážalo. Ak zostane v Ríme, je to iná úloha, ale vo Svätej zemi si vždy plnil svoje povinnosti,“ rozpráva novinárom Talianka.
Dnes vieme, že Pizzaballa sa vrátil do Jeruzalema, hoci tento víkend bude na Slovensku. V nedeľu 5. júla bude hlavným kazateľom a celebrantom na slávnostnej odpustovej omši na Mariánskej hore v Levoči.
So spišským biskupom Františkom Trstenským sa poznajú z Jeruzalema, kde bol Pizzaballa jeho školiteľom a profesorom na biblických štúdiách.
Pierbattista Pizzaballa sa narodil 21. apríla 1965 v meste Cologno al Serio v provincii Bergamo. Františkánsky habit prijal 5. septembra 1984 vo Ferrare a noviciát strávil vo františkánskej svätyni La Verna.
Dočasné sľuby zložil v La Verne 7. septembra 1985 a slávnostné sľuby 10. októbra 1989 v Kostole sv. Antona v Bologni.
V septembri 1990 bol vysvätený za kňaza v katedrále v Bologni. Už v októbri toho istého roku bol preložený do Jeruzalema. Od 2. júla 1999 formálne nastúpil do služby v Kustódii Svätej zeme.
Získal licenciát z biblickej teológie na Studium Biblicum Franciscanum v Jeruzaleme.
V rokoch 2004 až 2016 pôsobil vo Svätej zemi ako kustód františkánov, bol teda okrem iného zodpovedný za pútnické miesta, ktoré spravuje Katolícka cirkev. Prvým bol Filippo Camassei (patriarcha v rokoch 1906 – 1919).
Za jeruzalemského patriarchu bol Pizzaballa vymenovaný v októbri 2020, o tri roky neskôr ho pápež František vymenoval za kardinála. Od obnovenia patriarchátu je len druhým patriarchom, ktorý má kardinálsku hodnosť.
Patriarcha Pizzaballa okrem rodnej taliančiny ovláda aj modernú hebrejčinu a angličtinu.

Kardinál Pierbattista Pizzaballa prichádza na tzv. generálne kongregácie, teda stretnutia kardinálov pred konkláve 2025. Foto: TASR/AP
Keď Hamas v októbri 2023 napadol Izrael, čo spustilo ofenzívu v Gaze, Pizzaballa bol kardinálom ešte len týždeň. Ihneď sa vrátil do Izraela, keďže v tom čase bol v Ríme, a Hamasu sa ponúkol na výmenu za detských rukojemníkov.
Neskôr podpísal vyhlásenie, ktoré odsudzovalo útoky na civilistov v Pásme Gazy, za čo si vyslúžil kritiku zo strany židovského štátu. Pásmo Gazy, kde pôsobí jediná katolícka farnosť, osobne aj viackrát navštívil, aby doručil humanitárnu pomoc. Tamojšiu situáciu opakovane označil za morálne neprijateľnú.
Kritizoval aj incidenty, pri ktorých boli zasiahnuté cirkevné objekty vrátane pravoslávnej farnosti a chrámu, pričom uviedol, že hoci Izrael hovorí o „chybách“, opakovanie týchto tragédií je neobhájiteľné.

Do nepríjemnej situácie sa dostal aj počas tohtoročnej Veľkej noci, keď jemu a kustódovi Svätej zeme Francescovi Ielpovi izraelská polícia neumožnila vstúpiť do Baziliky Svätého hrobu a odslúžiť tam svätú omšu pri príležitosti Palmovej (Kvetnej) nedele. V dôsledku bezprecedentného zásahu sa v bazilike prvýkrát po stáročiach na Palmovú nedeľu neslúžila omša.
Po kritike talianskej premiérky, francúzskeho prezidenta či amerického veľvyslanca v Izraeli sa zástupcovia polície stretli s kardinálom Pizzaballom a kustódom Ielpom a spoločne sa dohodli na bezpečnostnom rámci veľkonočných slávení.
Jezuita David Neuhaus, ktorý je konvertitom zo židovstva, označil Pizzaballu za veľmi inteligentnú vodcovskú osobnosť, ktorá je hlboko zakorenená v duchovnom živote. Ako jeruzalemský patriarcha vyriešil zúfalú finančnú situáciu patriarchátu a prinavrátil mu apoštolskú dynamiku.
V minulosti mal blízko k pápežovi Františkovi, viackrát mu verejne vyjadril svoju podporu. Pri slávení liturgie je veľmi pedantný a nemá problém ani s predkoncilovou omšou podľa misála Jána XXIII., no v tejto oblasti striktne dodržiava pokyny Svätej stolice.
Latinský patriarcha je v podstate rímskokatolícky arcibiskup Jeruzalema, ktorý vzhľadom na historickú tradíciu používa titul patriarchu. Slovo latinský označuje jeho príslušnosť k Rímskokatolíckej cirkvi a zároveň sa tým odlišuje od gréckeho pravoslávneho alebo arménskeho patriarchu. Latinský patriarcha je biskupom katolíkov nielen v Izraeli, ale aj v Palestíne, Jordánsku a na Cypre.
Patriarcha je priamo podriadený pápežovi a na rozdiel od východných patriarchov nemá autonómiu.
V Katolíckej cirkvi titul patriarcha používajú aj arcibiskupi v Lisabone, Benátkach a vo východnej Indii.
Titul patriarcha pre rímskokatolíckeho biskupa v Jeruzaleme siaha až do obdobia križiackych výprav, keď mal po dobytí Jeruzalema nahradiť gréckeho patriarchu rímsky.
Po vytlačení križiakov sa tento titul stal len titulárnym. To znamená, že patriarchovia sídlili v Ríme a do Jeruzalema reálne nechodili, titul bol len symbolickou pripomienkou nároku na Svätú zem.
V roku 1847 pápež Pius IX. obnovil sídelný patriarchát pre rastúci počet katolíkov v regióne.
Keď je reč o Gaze, františkánsky kardinál ju navštívil aj teraz v júni, keď v prítomnosti pravoslávneho patriarchu Teofila III. slávnostne otvoril a požehnal novú kliniku Rádu maltézskych rytierov v Pásme Gazy.
Táto zdravotnícka inštitúcia, ktorá vznikla vďaka partnerstvu rádu a Latinského patriarchátu, má za cieľ poskytovať základnú zdravotnú starostlivosť až pre sto pacientov denne, pričom o ich zdravie sa bude starať tím tridsiatich odborníkov.
Františkánsky kardinál verejne vyzdvihuje službu miestneho kňaza Gabriela Romanelliho, farára jedinej katolíckej farnosti v Gaze. Pizzaballa napísal predslov ku knihe Farár, ktorý zostal v Gaze, ktorá vyšla aj v slovenčine (Lúč, 2026) a dá sa kúpiť aj cez e-shop Postoja.
Kardinál sa v nej vracia k 7. októbru 2023, keď bol v Ríme na kardinálskom konzistóriu, zatiaľ čo v tom čase došlo k útoku Hamasu na Izrael. Farár Romanelli bol vtedy v Betleheme a nemohol sa dostať do Gazy k svojim farníkom.
Pizzaballa sa dostal do Pásma Gazy až 16. mája 2024 a sprevádzal ho otec Gabriele, ktorý odvtedy zostal s miestnymi, pričom utrpel aj zranenie, keď strela zasiahla kostolný komplex a traja ľudia zomreli.

Latinský patriarcha kardinál Pizzaballa a pravoslávny patriarcha Teofilos III. v Kostole Svätej rodiny v Gaze 18. júla 2025. Vyjadrili duchovnú podporu a humanitárnu pomoc farnosti, kde po izraelskom zásahu kostola zahynuli traja ľudia. Foto: TASR/AP (Latinský patriarchát Jeruzalema prostredníctvom agentúry AP)
Patriarcha Pizzaballa píše, že byť kňazom v Gaze „je bežným misiám na míle vzdialené“. V tejto súvislosti hovorí o trojakom poslaní: duchovnom, pastoračnom a humanitárnom. Ďalej píše o solidarite, ktorá obklopila Farnosť Svätej rodiny v Gaze. „Uprostred ruín, neraz v poslednej chvíli, prišla pomoc ako znamenie, že zlo nemá a nemôže mať posledné slovo. Nie, posledné slovo patrí láske, vzájomnej pomoci a jednote.“
V závere konštatuje, že „utrpenie, ktoré je samo osebe popretím dobra, môže priniesť ovocie pre tých, ktorí milujú Boha“.
„Očami viery napriek všetkému veríme, že mier je ešte možný. Bohu nič nie je nemožné,“ uzavrel 61-ročný kardinál Pizzaballa predslov, ktorý napísal v Jeruzaleme v decembri 2025, keď platilo krehké prímerie.
Jeruzalemský patriarcha mal oči odmalička nasmerované na vieru a duchovno. Tak to tvrdí jeho matka, ktorá počas vlaňajšieho konkláve reportérom o synovi prezradila, že v detstve nechcel hračky ani kartičky s futbalistami, lebo sa hral so svätými obrázkami. „Každý kúsok dreva mu stačil na to, aby z neho urobil kríž.“