Vatikánske špičky na Ukrajine Ako vyzerala návšteva Zuppiho a Gallaghera a čo má kardinál tlmočiť v Moskve

V uplynulých dňoch zavítali na Ukrajinu z poverenia pápeža dvaja vysokopostavení predstavitelia Katolíckej cirkvi – kardinál Matteo Maria Zuppi a arcibiskup Paul Richard Gallagher. Každý mal trochu inú misiu, no základný dojem z návštevy je zrejmý – Vatikán aj pod vedením Leva XIV. myslí na Ukrajinu, no otázne zostáva, čo umožní druhá strana.

Bolonský arcibiskup a predseda Talianskej biskupskej konferencie Zuppi bol za pápežského vyslanca pre Ukrajinu vymenovaný ešte pápežom Františkom v máji 2023.

Pôvodná idea podľa všetkého bola, aby taliansky kardinál prispel k dohode o prímerí, keďže už mal skúsenosť s rokovaním a mediáciou v iných konfliktoch a zároveň má dobré vzťahy s ruským pravoslávím. Zuppiho diplomatickým skúsenostiam sme sa venovali podrobnejšie v tomto texte. Z tohto ambiciózneho plánu pápeža Františka však pomerne rýchlo zišlo, Vatikán zmenil rétoriku a v prípade Zuppiho misie sa začal sústrediť na humanitárne témy.

Papabile kardinál Matteo ZuppiUsmievavý diplomat má rád chudobných, v Moskve riešil návraty ukrajinských detí

Pavol Rábara

Zuppi začiatkom júna 2023 absolvoval návštevu Kyjeva, kde sa stretol s prezidentom Volodymyrom Zelenským. O niekoľko týždňov cestoval kardinál aj do Moskvy, kde sa mu prijatia u Vladimira Putina nedostalo, no prijal ho jeho zahraničnopolitický poradca Jurij Ušakov a pravoslávny patriarcha Kirill.

V júli potom absolvoval Zuppi aj cestu do Washingtonu, kde sa stretol s prezidentom Joeom Bidenom (odovzdal mu list od pápeža Františka), a v septembri bol Zuppi v Pekingu, kde mal rokovanie s osobitným vyslancom pre eurázijské záležitosti Li Huim.

Na ďalší rok v októbri 2024 sa Zuppi opäť vybral do ruskej metropoly, kde síce nedošlo k stretnutiu s prezidentom, ale talianskeho kardinála prijal minister zahraničia Sergej Lavrov.

V prípade oboch návštev Moskvy bola z pohľadu Svätej stolice dôležitá téma návratu ukrajinských detí, o tejto agende rokoval Zuppi s komisárkou pre deti Marijou Ľvovovou-Belovovou. Hoci výsledky tohto projektu sú ťažko verifikovateľné, ukrajinskí predstavitelia Vatikánu viackrát poďakovali za toto úsilie. Skeptickejšie boli vyjadrenia nuncia na Ukrajine Visvaldasa Kulbokasa, ktorý výsledky tejto misie spochybňoval.

No presuňme sa do minulého týždňa, keď kardinál Zuppi prišiel po troch rokoch znovu na Ukrajinu.

Vojnovým zajatcom rozdával kľúčenky od pápeža

Už začiatok jeho cesty na Ukrajinu (13. – 16. júla) bol nezvyčajný. Zuppi nezačal návštevu v hlavnom meste, ale v bývalej sovietskej väznici vo Ľvovskej oblasti. V zariadení Zachid-1 navštívil zajatcov bojujúcich v ruskej armáde, medzi nimi aj mladých ľudí z Bieloruska, Konga, Kórey, Peru, Nigérie a Filipín. „V centre je zastúpených päťdesiattri národov,“ cituje Vatican News taliansky katolícky denník Avvenire, ktorý kardinála na tejto ceste sprevádza.

Predseda Konferencie biskupov Talianska sa stretol s desiatkami vojnových zajatcov a pri každom sa na chvíľu pristavil, aby si s ním vymenil pár slov vo francúzštine alebo v španielčine. Istému 25-ročnému mladíkovi, ktorý pre amputovanú nohu chodí o barlách, povedal: „Si ešte mladý, koľko máš rokov? Dúfajme, že čoskoro budeš môcť mať protézu.“

Kardinál Zuppi, ktorý je úzko spätý s Komunitou svätého Egídia, vytiahol biele krabičky, aby osobne odovzdal darčeky zajatcom. Prvým z nich bola kľúčenka s pápežským erbom. „Svätý Otec mi povedal, aby som priniesol prívesok na kľúče. Dúfam, že doň čoskoro vložíte kľúč od domu, aby ste mohli otvoriť dvere a objať svojich blízkych…“

Ako ďalej uvádza Vatican News, v hlavnom meste potom Zuppi absolvoval viacero stretnutí, návštev a slávností. Posledné z nich sa uskutočnili v stredu 15. júla popoludní – po dopoludňajšej slávnosti na Námestí svätého Michala pri príležitosti Dňa ukrajinskej štátnosti za účasti prezidenta Zelenského a ďalších civilných a cirkevných predstaviteľov – počnúc stretnutím s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom.

„Každý vojak, každý civilista alebo každé dieťa, ktoré môže opäť objať svojich blízkych, je príspevkom k mieru,“ povedal kardinál, podľa ktorého „bude vynaložené každé možné úsilie, taká je vôľa Leva XIV.“

V Kyjeve sa kardinál stretol s vedúcim kancelárie prezidenta generálom Kyrylom Budanovom spolu s jeho zástupkyňou Irynou Vereščukovou, s komisárom pre ľudské práva Dmytrom Lubinecom, s veliteľom vojenskej rozviedky, s generálom Olehom Ivaščenkom zodpovedným za koordináciu vojnových zajatcov a so skupinou príbuzných vojenských a civilných zajatcov v Rusku.

Kardinál Zuppi a nuncius Kulbokas dostali od ukrajinských predstaviteľov aj konkrétne požiadavky, ktoré majú byť odovzdané v Moskve.

Ako vysvetlil generál Ivaščenko, ide hlavne o projekt výmeny zajatcov podľa princípu „všetci za všetkých“, pri ktorom Ukrajinci žiadajú o pomoc Vatikán. To znamená vrátiť domov sedemtisíc vojakov zajatých Moskvou a vydať späť štyritisíc ruských zajatcov na Ukrajine.

Ďalším bodom sú „nezvestní“, z ktorých mnohí sa nachádzajú na okupovaných územiach, civilisti, ktorých treba repatriovať, a otázka ukrajinských detí odvezených za hranice, v ktorej sa Svätá stolica dlhodobo angažuje.

Vzhľadom na kardinálovu návštevu trestaneckej kolónie Zachid-1 vo Ľvovskej oblasti, kde pozdravil zajatcov z ruskej armády, bolo vyjadrené želanie, aby kardinál Zuppi urobil to isté v Rusku, kde najmä príbuzní väzňov tvrdia, že majú dôkazy o mučení a neľudských podmienkach.

Vatikán zatiaľ o ceste Zuppiho do Ruska neinformoval.

Pápežský vyslanec kardinál Matteo Zuppi na stretnutí s prezidentom Zelenským v Kyjeve 6. júna 2023. Foto: profimedia.sk

Gallagher na stretnutí so Zelenským aj na pútnickom mieste

Zuppi sa vrátil do Talianska vo štvrtok 16. júla, hneď na druhý deň prišiel na Ukrajinu sekretár Svätej stolice pre vzťahy so štátmi a s medzinárodnými organizáciami arcibiskup Paul Richard Gallagher.

Vatikánsky „minister zahraničia“ prišiel ako pápežský legát pri príležitosti 35. výročia obnovenia štruktúr Katolíckej cirkvi latinského obradu v krajine. Gallagherova návšteva zároveň mala pripomínať apoštolskú cestu svätého Jána Pavla II. na Ukrajinu v roku 2001.

Mimochodom, arcibiskup Gallagher sa v poslednom čase spomína v kuloároch ako možný nástupca štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina, teda druhého muža vo vatikánskej hierarchii.

Arcibiskup Paul Richard GallagherNa Slovensko prišiel vatikánsky „minister zahraničia“, ktorý môže byť čoskoro kardinálom

Pavol Rábara

Pre Gallaghera je to druhá návšteva Ukrajiny. Magazín America pripomína, že šéf vatikánskej diplomacie tam bol prvýkrát v máji 2022, teda krátko po vypuknutí vojny, a navštívil nielen Kyjev, ale aj miesto masakra v Buči.

Podobne ako Zuppi, aj rodák z Liverpoolu zavítal najprv do Ľvova, kam smeroval autom z Krakova. V piatok prijal arcibiskupa Gallaghera rímskokatolícky arcibiskup Ľvova Mieczysław Mokrzycki.

„Spravodlivý koniec vojny znamená priniesť späť mier do tejto časti Európy,“ povedal podľa Vatican News predstaviteľ Svätej stolice. Zdôraznil, že cirkev ani pápež Lev XIV. „nezabúdajú na utrpenie ukrajinského ľudu ani na jeho obete. Musíme vytvoriť správne podmienky na spravodlivý mier“.

V nedeľu 19. júla sa Gallagher presunul do Berdyčiva na strednej Ukrajine, kde sa nachádza karmelitánska Svätyňa Matky Božej Škapuliarskej. Tam predsedal slávnostnej omši pri príležitosti 35. výročia obnovy Katolíckej cirkvi latinského obradu na Ukrajine.

„Pápež Lev XIV. ma výslovne požiadal, aby som vás uistil o jeho duchovnej blízkosti,“ povedal a pred tisíckami pútnikov pripomenul, že jeho návšteva sa uskutočňuje „v čase vojny, ktorá každý deň prináša ukrajinskému ľudu veľké utrpenie a bolesť“.

Kým kardinál Zuppi nemal počas tohtoročnej návštevy osobitné stretnutie s prezidentom Volodymyrom Zelenským, arcibiskup Gallagher áno. Stalo sa tak v pondelok 20. júla, keď sa šéf pápežskej diplomacie stretol v Kyjeve aj s ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom. Gallagher navštívil aj Pamätník Majdanu a rokoval so Všeukrajinskou radou cirkví a náboženských organizácií.

Arcibiskup Gallagher je na Ukrajine do utorka 21. júla. Jeho cesta má byť aj pripomienkou na Jána Pavla II., ktorý navštívil Ukrajinu pred 25 rokmi.

Ľvovský metropolita Mieczysław Mokrzycki spomína na slová poľského pápeža, ktoré vtedy povedal: „Nebojte sa. Narazíte na ťažkosti, ale s Kristom zvíťazíte.“ Preto podľa Mokrzyckého cirkev neprestáva v modlitbe a zdôrazňuje, že jediná nádej Ukrajincov spočíva v Bohu. Hovorí, že ľudia chodia do kostola, modlia sa, lebo vedia, že iba Boh môže túto strašnú vojnu zastaviť.

Ľvovský arcibiskup sa ešte pred oslavami v Berdyčive vyjadril, že aj cez pápežského legáta Gallaghera vníma blízkosť Leva XIV., ktorý „bude stelesňovať samotného pápeža, jeho modlitbu a starostlivosť o Ukrajinu. Odtiaľ pramení nádej, že vleje do sŕdc Ukrajincov pokoj, radosť a nádej“.

Pápež by chcel, ale…

Už od minuloročného konkláve sa špekuluje, či Lev XIV. príde na Ukrajinu. Jeho predchodca dával otvorene najavo, že ak má prísť na Ukrajinu, tak aj do Ruska.

Nie je známe, že by Vatikán po nástupe Leva XIV. zmenil tento prístup širšej snahy o dialóg s oboma stranami. Dôležitým signálom preto bude, či po tejto návšteve Ukrajiny pôjde kardinál Zuppi aj do Moskvy a kto ho tam prijme.

Pokiaľ ide o samotnú cestu Leva XIV., vlani v decembri sa vyjadril, že by bolo pekné ísť do Kyjeva. „Plán je pripravený, ale je ťažké ho zrealizovať,“ vyhlásil pápež štyri dni po tom, ako prijal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Castel Gandolfe.

Nádej však v tomto smere žije už len preto, že Lev XIV. ide v šľapajach „nesplnených návštev“ pápeža Františka. Bol už na Kanárskych ostrovoch, čo bola jedna z túžob argentínskeho pontifika, a na jeseň tohto roku v rámci cesty do Južnej Ameriky sa spomína aj Argentína, kam sa František ako pápež už nikdy nevrátil.

Jedna z otázok na rok 2027 bude preto znieť, či zájde hlava Katolíckej cirkvi na Ukrajinu ešte počas vojny alebo až po skončení konfliktu.