Arcibiskup Paul Richard Gallagher Na Slovensko prišiel vatikánsky „minister zahraničia“, ktorý môže byť čoskoro kardinálom

Na Slovensko zavíta od piatka do nedele arcibiskup Paul Richard Gallagher, sekretár pre vzťahy so štátmi a s medzinárodnými organizáciami Svätej stolice.

Ide o funkciu, ktorá je na úrovni ministra zahraničných vecí. Niekedy sa uvádza aj ako tretí muž v hierarchii Svätej stolice (po pápežovi a štátnom sekretárovi), hoci významný post predstavuje aj substitút štátneho sekretariátu, čo je najvyššie postavený úradník Svätej stolice.

V každom prípade je sekretár pre vzťahy so štátmi najvyšším vatikánskym diplomatom. 

Aj preto arcibiskup Gallagher prichádza na Slovensko na pozvanie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraja Blanára. 

Ako ďalej uvádza komuniké Konferencie biskupov Slovenska a Apoštolskej nunciatúry na Slovensku, Gallagher pricestuje pri príležitosti 25. výročia nadobudnutia platnosti Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2001. 

„Návšteva Mons. Gallaghera tak nie je len pripomenutím historického míľnika, ale aj impulzom na ďalší dialóg medzi cirkvou, štátom a spoločnosťou na Slovensku,“ pokračuje komuniké.

Vatikánsky „minister zahraničia“ začne v piatok návštevu Slovenska stretnutím s ministrom Jurajom Blanárom, nasledovať bude stretnutie s prezidentom Petrom Pellegrinim a podvečer na nunciatúre s diplomatmi akreditovanými v Slovenskej republike.

V sobotu sa Gallagher zúčastní na odbornom sympóziu usporiadanom pri príležitosti 25. výročia nadobudnutia platnosti Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktoré sa bude konať na Právnickej fakulte UK v Bratislave. V ten istý deň súkromne navštívi Nitru.

V nedeľu bude o 10.30 h sláviť svätú omšu v Katedrále svätého Martina v Bratislave.

Mimochodom, Mons. Gallagher na Slovensku absolvoval prvú návštevu v úrade sekretára pre vzťahy so štátmi, keď bol na pozvanie KBS a Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) na stretnutí právnych zástupcov európskych biskupských konferencií. Podujatie sa konalo v marci 2015 v Bratislave.

Možno kardinál

Paul Richard Gallagher sa narodil 23. januára 1954 v Liverpoole. V roku 1977 bol vysvätený za kňaza v Metropolitnej katedrále Krista Kráľa.

Jeho prvým pôsobiskom bola farnosť Holy Name vo Fazakerley, kde bol okrem iného kaplánom vtedajšej nemocnice, dnes University Hospital Aintree, píše web Biskupskej konferencie Anglicka a Walesu.

Študoval na Pápežskej cirkevnej akadémii v Ríme, ktorá je školiacim strediskom pre vatikánskych diplomatov, a v roku 1984 získal doktorát z kánonického práva. Jeho prvé tri diplomatické misie ho zaviedli do Tanzánie, Uruguaja a na Filipíny. 

Po návrate do Ríma sa stal zástupcom Svätej stolice v Rade Európy v Štrasburgu. V marci 2004 ho kardinál Angelo Sodano vysvätil za titulárneho arcibiskupa Hodelmu a bol vymenovaný za apoštolského nuncia v Burundi. 

V roku 2009 bol vyslaný do Guatemaly a 11. decembra 2012 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za apoštolského nuncia v Austrálii.

Pápež František ho 8. novembra 2014 vymenoval za sekretára pre vzťahy so štátmi.

Vatikanista Andrea Gagliarducci pred dvoma týždňami napísal, že v kuloároch sa šepká o povýšení arcibiskupa Gallaghera. V štruktúrach Svätej stolice čaká totiž na obsadenie viacero vysokých postov. Skôr či neskôr zrejme dôjde k výmene na poste štátneho sekretára (Parolin), čo by sa javilo ako logický postup.

Lev XIV. si však anglického preláta môže vybrať aj na obsadenie niektorého z postov prefektov dikastérií, viacerí kardináli prefekti môžu čoskoro skončiť z dôvodu veku. Paul Richard Gallagher by sa mohol teoreticky postaviť do čela Dikastéria pre jednotu kresťanov (Koch) alebo Dikastéria pre laikov, rodinu a život (Farrell). 

Pre Gallaghera môže byť výhodou aj doktorát z kánonického práva. Zdá sa totiž, že Lev XIV. v prípade vymenovaní v rámci Rímskej kúrie preferuje cirkevných právnikov – za nového prefekta Dikastéria pre biskupov vybral Filippa Iannoneho, dovtedajšieho predsedu Pápežskej rady pre legislatívne texty. Teraz v januári vymenoval pápež za sekretára (teda na druhý najvyšší post) Dikastéria pre klérus ďalšieho právnika, arcibiskupa Carla Roberta Mariu Redaelliho a kánonistom je aj pápežov druhý osobný sekretár kňaz Marco Billeri.

Pozície štátneho sekretára a prefekta dikastéria sa spájajú s kardinálskym titulom. 

Pokiaľ ide o názory, s arcibiskupom Gallagherom sa nespájajú šokujúce vyjadrenia, jeho prejavy a výstupy kopírujú diplomatickú líniu Svätej stolice. 

Kritika v OSN za utrpenie kresťanov

Na jeseň minulého roka vystúpil Gallagher na Valnom zhromaždení OSN. 

Vo svojom prejave zopakoval návrh Svätej stolice na vytvorenie globálneho fondu – „financovaného z časti“ vojenských výdavkov národov – na odstránenie chudoby a hladu, udržateľný rozvoj a riešenie klimatických výziev, ktoré sú „nevyhnutnými základmi trvalého mieru“.

Zbrojárske preteky podľa neho narúšajú dôveru potrebnú na zabezpečenie mieru, „globálne vojenské výdavky“, ktoré v roku 2024 dosiahli „bezprecedentnú výšku 2,72 bilióna dolárov“, prispievajú k udržiavaniu „cyklu násilia a rozdelenia, ktoré odčerpávajú zdroje od naliehavých potrieb chudobných a ľudí v zraniteľnej situácii“.

Odzbrojenie je podľa neho „morálnou povinnosťou“ založenou na „uznaní posvätnosti ľudského života a prepojenosti ľudskej rodiny“.

Čo bolo možno trochu prekvapivejšie – arcibiskup Gallagher v prejave poukázal aj na prenasledovanie kresťanov. 

Ďalším základným kameňom mieru je „sloboda myslenia, svedomia a náboženstva“, povedal a dodal: „Napriek tomu prenasledovanie náboženských menšín, najmä kresťanov, pretrváva na celom svete.“

Odvolával sa na viac ako 380 miliónov kresťanov na celom svete, ktorí sú „vystavení tvrdému prenasledovaniu vrátane fyzického násilia, väznenia, núteného vysídľovania a mučeníctva“.

„Údaje ukazujú, že kresťania sú najviac prenasledovanou skupinou na svete, napriek tomu sa zdá, že medzinárodné spoločenstvo pred ich utrpením zatvára oči,“ vyhlásil v OSN 72-ročný prelát.

Arcibiskup dodal, že „náboženská sloboda zahŕňa aj iné slobody vrátane slobody myslenia, svedomia, prejavu, zhromažďovania a združovania“.

Náboženská sloboda – „spoločná cesta k vzájomnému rešpektu, spravodlivosti a mieru“ – „ide tiež ruka v ruke s medzináboženským dialógom“, pričom za náboženskú slobodu sú zodpovedné národy a za medzináboženský dialóg samotné náboženstvá, povedal.

Pápež Lev XIV. a štátny sekretár kardinál Pietro Parolin (chrbtom), sekretár pre vzťahy so štátmi Paul Richard Gallagher (vpravo) a substitút štátneho sekretariátu Edgar Peña Parra (v strede) sa zdravia po návšteve britského kráľa Karola III. s manželkou Kamilou vo Vatikáne 23. októbra 2025. Foto: profimedia.sk

Vo februári 2025 poskytol Gallagher rozhovor jezuitskému magazínu America, v ktorom s vatikanistom Gerardom O’Connellom prebrali viacero tém. 

Ako sumarizuje Vatican News, arcibiskup Gallagher v ňom reagoval aj na návrh amerického prezidenta Donalda Trumpa presídliť Palestínčanov z Pásma Gazy inam. 

„Svätá stolica vždy zastávala stanovisko týkajúce sa nútenej migrácie. Neveríme, že je to správna cesta k riešeniu akéhokoľvek problému, či už ide o vojnu, konflikt, alebo čokoľvek iné,“ vyjadril sa arcibiskup Gallagher.

Pripomenul, že „mnohí z dnešných Palestínčanov alebo ich najbližší predkovia už boli nútení opustiť svoje majetky v iných častiach Svätej zeme“.

„Nie je správne hovoriť, že sú problémom,“ trval na svojom Gallagher. „Sú to ľudia. Sú to ľudské bytosti a my sa musíme snažiť konať spôsobom, ktorý ich rešpektuje, rešpektuje ich dôstojnosť ako ľudských bytostí, a pochopiť obrovské utrpenie, ktorým prešli a ktorým prechádzajú každý deň.“

Prvý muž vatikánskej diplomacie sa však nevyjadruje len k otázkam medzinárodných vzťahov a situácii kresťanov. Len nedávno, 13. januára, arcibiskup Gallagher opísal prax náhradného materstva ako „novú formu kolonializmu“, v ktorej záujmy dospelých prevládajú nad právami detí.

Tieto slová zazneli na podujatí Talianskeho veľvyslanectva pri Svätej stolici. Vo svojom prejave Gallagher uviedol, že náhradné materstvo je otázka, ktorá sa týka celého ľudstva, a preto vyzval na vytvorenie jednotného frontu s cieľom zastaviť „komodifikáciu žien a detí“.

O záväzku Svätej stolice podporovať dôstojnosť a rovnosť žien hovoril aj vlani v septembri, keď zároveň varoval, že „rovnosť žien nemožno dosiahnuť bez rešpektovania dôstojnosti všetkých ľudí, najmä tých najzraniteľnejších a najkrehkejších, od nenarodených detí po starších ľudí“.

V prejave zdôraznil, že ochrana práva na život „je nevyhnutná, pretože je základom všetkých ostatných základných práv“.

Vatikánska diplomacia nepoľavuje

„Len preto, že niečo nie je vidno, neznamená to, že to neexistuje,“ týmito slovami vysvetľoval arcibiskup Gallagher modus operandi vatikánskej diplomacie na svojej prednáške na Katolíckej univerzite v Lubline v novembri 2024.

Ako z podujatia informoval Rome Reports, Svätá stolica podľa Gallaghera pracuje v diskrétnosti a tichosti na viacerých miestach vo svete – od Ukrajiny cez Palestínu, Kaukaz, Jemen, Sudán a ďalšie miesta.

Vatikánska sedmaVybavoval Vatikán pre Madura exil v Rusku?

Pavol Rábara

Niečo na slovách arcibiskupa Gallaghera bude. 

Kuloárne informácie o tom, že počas uplynulých Vianoc sa Svätá stolica snažila zabrániť vojenskému zásahu USA vo Venezuele sprostredkovaním možnosti exilu pre prezidenta Madura, sa ukázali ako pravdivé. 

Nebol to síce Gallagher, ale štátny sekretár Parolin, kto 17. januára novinárom tieto informácie potvrdil. „Snažili sme sa nájsť riešenie, ktoré by zabránilo akémukoľvek krviprelievaniu, možno dosiahnutím dohody aj s Madurom a ďalšími predstaviteľmi režimu, ale nebolo to možné,“ povedal kardinál Parolin, ktorý v minulosti pôsobil ako nuncius vo Venezuele. 

Hoci túžba pápeža Františka zohrať nejakú vážnejšiu rolu v ukončení vojny na Ukrajine nevyšla, neznamená to, že pápežská diplomacia nepracuje v iných častiach sveta. Hoci sa o tom toľko nehovorí.

Štátny sekretariát a Sekcia pre vzťahy so štátmi

Štátny sekretariát je kľúčovým dikastériom Rímskej kúrie, ktoré najužšie spolupracuje so Svätým Otcom pri riadení univerzálnej cirkvi. Na jeho čele stojí kardinál štátny tajomník ako prvý spolupracovník pápeža osobitne zodpovedný za diplomatickú a politickú činnosť Svätej stolice. 

Súčasná štruktúra, ustanovená apoštolskou konštitúciou Pastor bonus sv. Jána Pavla II. v roku 1988, rozdelila Štátny sekretariát na sekcie, aby sa spojila jednota riadenia s odbornou špecializáciou.

Sekcia pre vzťahy so štátmi má na starosti diplomatické vzťahy Svätej stolice s jednotlivými krajinami a medzinárodnými organizáciami. Zodpovedá za uzatváranie konkordátov a dohôd, zastupovanie Svätej stolice na medzinárodných fórach a za otázky, ktoré sa dotýkajú vzťahov medzi cirkvou a civilnými autoritami. 

V osobitných prípadoch sa podieľa aj na zriaďovaní partikulárnych cirkví a vymenovaní biskupov v krajinách so zmluvnými vzťahmi so Svätou stolicou. Týmto spôsobom zohráva kľúčovú úlohu v poslaní cirkvi na poli medzinárodného práva, dialógu a mieru.

Zdroj: TK KBS