Vatikánska sedma Vybavoval Vatikán pre Madura exil v Rusku?

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

• prečo nemožno odpisovať vplyv vatikánskej diplomacie;
• aké udalosti očakávame v cirkvi v roku 2026
• a ktorý svetovo úspešný projekt sa dostáva do uší slovenskému publiku. 

Je Vatikán stále schopný hráč vo svete diplomacie? Posledné udalosti vo Venezuele naznačujú, že s ním možno naďalej počítať. 

Denník The Washington Post prišiel s informáciou, že veľvyslanec USA pri Svätej stolici dostal na Štedrý deň pozvanie na urgentné stretnutie s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom. Rozprávali sa údajne o osude venezuelského diktátora Nicolása Madura.

Ten po americkom vojenskom zásahu z 3. januára skončil vo väzení v New Yorku, kde čelí súdu pre obvinenia z narkoterorizmu. 

Kardinál Parolin podľa informácií The Washington Post tlmočil na Vianoce americkému veľvyslancovi, že Rusko je ochotné prijať Madura do exilu, a požiadal o čas, aby ho presvedčil, nech dobrovoľne opustí Venezuelu, čím by sa zabránilo krviprelievaniu a nestabilite.

V tom istom článku bola aj reakcia Tlačového strediska Svätej stolice, podľa ktorej „je sklamaním, že boli zverejnené časti dôverného rozhovoru, ktoré presne neodzrkadľujú obsah samotného rozhovoru uskutočneného počas vianočného obdobia“.

Podľa vatikanistu Andreu Gagliarducciho stojí v tejto súvislosti za zmienku, že agentúra Dikastéria pre evanjelizáciu Fides uverejnila 7. januára článok, v ktorom pripomenula postoj Svätej stolice počas invázie USA do Panamy z roku 1989, keď sa diktátor Noriega uchýlil na nunciatúru a tam sa rozhodol, že sa vydá Spojeným štátom.

Vonkajšie kroky. Pápež Lev XIV. na druhý deň po americkom zásahu a únose Madura, teda v nedeľu 4. decembra, po modlitbe Anjel Pána povedal, že „s veľkým znepokojením“ sleduje vývoj vo Venezuele.

„Dobro milovaného venezuelského ľudu musí prevážiť nad všetkými ostatnými úvahami a viesť k prekonaniu násilia a k nastúpeniu cesty spravodlivosti a mieru, zaručujúc suverenitu krajiny,“ vyhlásil pápež. 

Tento týždeň v pondelok 12. januára prijal pápež na osobnej audiencii vo Vatikáne líderku venezuelskej opozície a laureátku Nobelovej ceny mieru Maríu Corinu Machadovú.

Machadová je považovaná za ľavicovoliberálne orientovanú, vyjadrila sa napríklad v prospech manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Prijatie u pápeža, samozrejme, neznamená podporu týchto myšlienok, hlava cirkvi sa stretáva s lídrami všetkých politických názorov. Zo strany Machadovej mohlo ísť o príležitosť zvýšiť si renomé pred schôdzkou s prezidentom Trumpom, keďže USA s ňou osud Venezuely po Madurovom zosadení zatiaľ nespájajú. 

Pritom – ako poukazuje The Pillar – Svätá stolica sa už roky snaží využiť dôveryhodnosť cirkvi vo Venezuele, aby mohla v krajine pôsobiť ako akýsi sprostredkovateľ, pričom sa usiluje udržať vatikánsku diplomaciu oddelenú od miestnej biskupskej hierarchie. 

„V určitom momente Svätá stolica dokonca zasiahla a viedla povolebné rokovania medzi Madurom a opozíciou, aj keď tieto rokovania nakoniec neviedli k tomu, že by režim súhlasil s akýmkoľvek uvoľnením svojej moci,“ napísal The Pillar. 

Vzťahy medzi Madurom a miestnou cirkvou sa v poslednom období zhoršili. Vtedajší prezident sa pokúsil využiť svätorečenie prvých venezuelských svätých (vlani v októbri) na vlasteneckú oslavu režimu, pričom krátko pred kanonizáciou venezuelskí biskupi uverejnili pastiersky list, v ktorom vyzvali na prepustenie viac ako 800 politických väzňov v krajine.

Na podujatí v Ríme 17. októbra pri príležitosti kanonizácie emeritný arcibiskup Caracasu kardinál Baltazar Porras vyhlásil, že situácia vo Venezuele je „morálne neprijateľná (vrátane) rastu chudoby, militarizácie ako formy vlády podnecujúcej násilie, korupcie a nedostatku autonómie verejnej moci a neúcty k vôli ľudu“.

Začiatkom decembra kardinála Porrasa zadržali na letisku a jeho pas zneplatnili po tom, ako sa pokúsil nastúpiť do lietadla do Madridu, pričom 81-ročnému kardinálovi oznámili, že má zakázané opustiť Venezuelu.

Napriek týmto sporom zostali katolícki biskupi vo Venezuele po americkom zásahu z 3. januára zmierliví, keď vyzvali na pokoj, jednotu národa a modlitby. 

Dôsledky pre ostatných diktátorov. Vráťme sa však späť k pápežskej diplomacii. Aké dôsledky môžu mať zverejnené informácie o aktivite Svätej stolice v prípade Venezuely? 

Podľa portálu The Pillar sa ukázalo, že Svätá stolica mala dostatočný diplomatický vplyv na to, aby Madurovi zrejme zabezpečila miesto v ruskom exile a včas sa dozvedela o Trumpových plánoch na priamu intervenciu, aby mohla americkým diplomatom predložiť dôvody na odklad.

Môže to byť signál pre ostatné autoritárske režimy v regióne, predovšetkým pre Kubu (kde Vatikán v roku 2014 pomohol obnoviť diplomatické vzťahy s USA), ako aj Nikaraguu, pričom miestny diktátor Ortega po americkom zásahu už prepustil desiatky politických väzňov.

Ak sa potvrdí, že Vatikán je stále silným diplomatickým hráčom, navyše s pápežom Američanom, môže to mať obzvlášť pre nepredvídateľnosť Donalda Trumpa nemalý význam.

Ďalšie udalosti v skratke

Vláda SR schválila dotáciu 40-tisíc eur na rekonštrukciu budovy bohosloveckej fakulty v Bratislave. Ministri podporili aj Slovenskú katolícku charitu sumou 51-tisíc eur a Depaul Slovensko.

Pápež Lev XIV. plánuje čoskoro navštíviť Afriku vrátane Angoly, oznámil apoštolský nuncius v angolskom hlavnom meste Luanda. Plánuje aj návštevu Alžírska.

Vo Francúzsku vstúpilo v roku 2025 do prípravného programu pred seminárom 145 mladých mužov, čo je o štvrtinu viac ako v predchádzajúcom roku. 

Vo veku 90 rokov zomrel Angelo Gugel, ktorý bol komorníkom troch pápežov – Jána Pavla I., sv. Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Vo Vatikáne pracoval od čias Pia XII. 

O čom píšu vatikanisti 

„Je čas na americké manažérske postupy vo Vatikáne. Ak to americký pápež nedokáže, v budúcnosti nás čakajú ďalšie škandály,“ napísal americký jezuita Thomas J. Reese. 

Vo svojom texte na Religion News Service navrhuje silné ministerstvá spravodlivosti a financií ako nevyhnutné, ak má Vatikán fungovať efektívne a účinne bez ďalších škandálov.

„Vatikán potrebuje tiež rezort spravodlivosti, ktorý by vyšetroval a stíhal trestné činy proti osobám a majetku,“ myslí si komentátor s tým, že v súčasnosti je zodpovednosť za vyšetrovanie kánonických a občianskych deliktov rozdelená medzi rôzne úrady v Rímskej kúrii.

Vatikán podľa pátra Reesa potrebuje aj silné finančné oddelenie, ktoré bude môcť zaviesť moderné finančné kontroly v kúrii. „Nikto, od kardinálov až po úradníkov na najnižších úrovniach, nemôže byť oslobodený od týchto kontrol a tí, ktorí ich nebudú dodržiavať, by mali podliehať sankciám vrátane prepustenia,“ zamyslel sa jezuitský autor.

Nenechajte si ujsť

Čo cirkev očakáva v roku 2026Noví biskupi pre Košice, Žilinu aj Prahu, sťahovanie pápeža aj odvolací súd s kardinálom

Pavol Hudák

Kto je Mike SchmitzSom len normálny kňaz, hovorí autor podcastu o Biblii, ktorý dosiahol skoro miliardu stiahnutí

Pavol Rábara

Podcastová bodka

Azda ani netreba predstavovať podcast Biblia za rok amerického kňaza Mika Schmitza, jeho osobu sme priblížili v tomto texte.

Projekt biblického podcastu, ktorý vznikol pred piatimi rokmi, dosiahol takmer miliardu stiahnutí. Je priam symbolické, že slovenského prekladu sa dočkal práve v dňoch, keď prišla správa o tomto míľniku. 

Štatistiky a úspech v počte vypočutí podcastu však nie sú tým hlavným dôvodom na radosť. Oveľa podstatnejšie je, že tento kvalitný obsah majú teraz k dispozícii aj ľudia na Slovensku, a to bez nutnosti znalosti angličtiny.

Hlas Mika Schmitza nahovoril špirituál kňazského seminára v Spišskej Kapitule Patrik Taraj. Podcast je zadarmo na podcastových platformách Spotify, Apple Podcasts, ako aj na Youtube. Vysiela ho aj Rádio Lumen každý deň o 12.30 h. 

Dokopy je to okolo 137 hodín hovoreného slova. Nech teda padne na úrodnú (slovenskú) pôdu.

Prajem vám príjemný víkend.