Vatikánska sedma Kardináli rozprávajú o konkláve, no porušujú prísahu o mlčanlivosti. Zatiaľ beztrestne

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

• prečo je únik informácií z konkláve problém,
• že podľa pápeža morálku nemôžeme redukovať iba na sexualitu 
• a že ukradli relikviu významnej českej svätice.

V posledných týždňoch akoby sa roztrhlo vrece so správami a knihami o pozadí konkláve. Prvé podrobnosti o voľbe pápeža sa začali objavovať v médiách už pár hodín po tom, ako Lev XIV. vyšiel prvýkrát pred ľudí.

Aj na Svete kresťanstva sme písali o dvoch knihách, ktoré v posledných dňoch vyšli a odhaľujú tajomstvá aj zo samotného konkláve. O tom, čo sa dialo na konkláve, hovorili niektorí kardináli dokonca verejne, najmä kardinál Tagle. Iní zasa hovorili anonymne ako zdroje pre knihy a články.

Portál The Pillar poukazuje, že sa to deje aj napriek tomu, že tí, ktorí sa zúčastňujú na konkláve na všetkých úrovniach, od kardinálov voličov až po duchovných a laických zamestnancov, musia zložiť prísahu, že budú navždy zachovávať úplnú mlčanlivosť o všetkých aspektoch konania, pokiaľ to pápež výslovne nepovolí.

Samotní kardináli skladajú prísahu a sľub, že pokiaľ nedostanú výslovné osobitné splnomocnenie od pápeža, budú zachovávať absolútne a trvalé tajomstvo pred všetkými, ktorí nie sú súčasťou kolégia kardinálov voliteľov, o všetkých záležitostiach priamo alebo nepriamo súvisiacich s odovzdanými hlasovacími lístkami a ich kontrolou pri voľbe najvyššieho veľkňaza.

Taktiež sa od nich vyžaduje, aby „vyhlásili, že túto prísahu skladajú s plným vedomím toho, že jej porušenie bude mať za následok trest automatickej exkomunikácie vyhradený Apoštolskej stolici“.

Kardináli aj pri vstupe do Sixtínskej kaplnky jednotlivo prisahajú, že budú zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa akýmkoľvek spôsobom týka voľby rímskeho pápeža, a o tom, čo sa deje na mieste voľby a priamo alebo nepriamo súvisí s výsledkami hlasovania. Sľubujú a prisahajú, že toto tajomstvo nijako neporušia, a to ani počas voľby, ani po voľbe nového pápeža, pokiaľ im pápež neudelí výslovné povolenie hovoriť.

Aj napriek tejto prísahe o okolnostiach konkláve hovoril verejne napríklad kardinál Tagle či kardinál Sako, ktorý to neskôr dokonca poprel. Nikto sa už nezaoberal otázkou, či Sako alebo Tagle nežijú pre porušenie prísahy náhodou v stave exkomunikácie.

Vo Vatikáne zjavne neexistuje záujem brať úplne vážne predpisy o tajomstve konkláve. Iste, niekto by mohol považovať za smiešne, že by bol kardinál Tagle exkomunikovaný za to, že porozprával, ako ponúkol Robertovi Prevostovi cukrík, alebo že kardinál Sako prezradil v rozhovore pre arabské rádio, že v jednom kole bol hlasovací lístok navyše.

Mimochodom, Sako neskôr rozhovor poprel a tvrdil, že to nikdy nepovedal a že novinári jeho vyjadrenia takto zostrihali. Urobil to po tom, ako sa v Iraku, kde pôsobí, na neho za tieto vyhlásenia zniesla kritika. Bolo považované za veľkú hanbu, že porušil tajomstvo. Aj tu vidieť, ktorá kultúra ako vníma diskrétnosť.

Celé to však poukazuje na fakt, že prísaha a cirkevné právo sa v prípade pápežskej voľby nedodržiavajú. Pillar si kladie otázku, či treba teda zmeniť prax alebo predpisy. Tajomstvá z konkáve sa porušili aj po voľbách v rokoch 2005 a 2013. No tempo a rozsah informácií, ktoré sa dostávajú na verejnosť, sa po každej voľbe zväčšujú.

Poslední pápeži voči tomu nijakým spôsobom nezakročili ani nevydali žiadne pripomienky k normám o trestoch spojených s porušením tajomstva.

Bez ohľadu na to, ako sa jednotliví kardináli rozhodnú rešpektovať ho, samotné právo konkláve, tak ako je formulované v apoštolskej konštitúcii Universi domenici gregis, je pomerne prísne. Dokument vydaný Jánom Pavlom II. a pozmenený za Benedikta XVI. stanovuje „povinnosť zachovávať najprísnejšie tajomstvo, pokiaľ ide o všetko, čo sa priamo alebo nepriamo týka samotného volebného procesu“.

Otázkou je, či je potrebné, aby sa od kardinálov vyžadovalo zachovávať tajomstvo aj po bezpečnom zvolení pápeža. Na druhej strane si je možné predstaviť prípady, keď by zvolený kardinál odmietol voľbu prijať. Ak by sa to prezradilo, vyvolávalo by to zbytočné otázky. Dodnes mnohí pochybujú o slobodnej rezignácii Benedikta XVI. Vyzerá to tak, že epizódky o cukríkoch proti kašľu, o rozdávaní budíkov, aby kardináli nezaspali, alebo o zabudnutom mobile sa zdajú v poriadku.

Kardináli pred konkláve. Foto: TASR/AP

Na druhej strane, treba pri tom zvažovať aj krátkodobé dôsledky. Spôsob, akým sa uplatňuje tajomstvo konkláve, ktoré predstavuje najdôležitejšiu riadiacu úlohu v cirkvi, môže byť príkladom, ako sa bude uplatňovať tajomstvo v rade ďalších vecí, kde sa vyžaduje mlčanlivosť.

To sa môže týkať citlivých záležitostí vnútri cirkvi a rovnako aj vonkajších cirkevných vzťahov. Takýto laxný prístup môže podkopať dôveryhodnosť v riadiacich štruktúrach cirkvi.

Vytvorenie presného právneho rámca toho, o čom sa môže hovoriť a o čom už nie, by bolo skutočnou výzvou. Tento krok by však presmeroval tajomstvo na to, čo je naozaj dôležité, a odstránil by nezdravú kultúru tichého súhlasu s porušovaním tajomstva.

Aj keď to pápeži doteraz neriešili, môže sa stať, že ďalší nástupca Leva XIV. bude ľutovať, že jeho predchodca nekonal.

Keď samotní kardináli nedodržiavajú tajomstvo o konkláve a prezrádzajú verejne alebo anonymne mnohé skutočnosti, ako potom môže cirkev vyžadovať od biskupov, kňazov či laikov, aby dodržiavali pápežské či iné tajomstvo alebo diskrétnosť? Napríklad aj pri výbere a menovaní biskupov alebo dôvodoch ich rezignácie, či pri rôznych medzinárodných vzťahoch.

Iste, pre kardinálov môže byť lákavé porozprávať zaujímavosti z voľby pápeža, keďže novinári aj ľudia sú na to zvedaví. Pri tomto rozprávaní je však aj riziko dezinterpretácie alebo prikrášľovania udalostí, pretože nie je možné overiť, či sa veci takto naozaj stali. A môžu vzniknúť aj rôzne klebety.

Pápež František viackrát povedal, že ohováranie a klebety sú v cirkvi najhoršie hriechy. Prirovnal ich k terorizmu a jedu. Podľa neho sú klebety zbraňou, ktorá ničí jednotu a zabíja povesť iných.

Ku konkláve utrúsil pár poznámok aj pápež Lev XIV., a to v decembri počas letu z Libanonu. „Samotné konkláve – myslím si, že o tajomstve konkláve treba dodržiavať prísnu mlčanlivosť, hoci viem, že už boli zverejnené rozhovory, v ktorých sa niektoré veci prezradili.“

Zatiaľ však nie je známe, že by pápež kardinálov, ktorí o konkláve rozprávajú, nejako potrestal alebo napomenul. Ak teda nevedia kardináli udržať jedno z najprísnejších tajomstiev, nemožno sa potom čudovať, keď na verejnosť unikajú napríklad podrobnosti o výbere biskupov, ktoré majú byť tiež diskrétne, alebo správy o rôznych procesoch.

V najbližších rokoch tak bude pre cirkev výzvou, aby ostalo tajomstvom to, čo ním má byť, a na druhej strane, aby sa netajilo to, čo má byť verejné a transparentné.

Ďalšie udalosti v skratke

Neznámy páchateľ ukradol lebku svätej Zdislavy z Lemberka v Jablonnom v Podještědí. Vzácnu relikviu ukradli priamo z baziliky. Šľachtičná, ktorá žila v 13. storočí, je patrónkou Litoměřickej diecézy. Polícia vo štvrtok večer zadržala podozrivého z krádeže.

Novým patriarchom Gruzínskej pravoslávnej cirkvi sa stal 57-ročný Šio III., vlastným menom Elizbar Teimuraz Mujiri. Zvolila ho synoda, ktorá sa po smrti patriarchu Iliu II. zišla v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Tbilisi.

Vo veku 79 rokov zomrel švajčiarsky kardinál Emil Paul Tscherrig. Pôsobil v diplomatických službách Svätej stolice. Ako nuncius pôsobil v Burundi, Karibiku, Škandinávii a Argentíne. V roku 2017 sa stal prvým Netalianom v histórii, ktorý bol nunciom v Taliansku a San Maríne. Diplomatickú službu ukončil v marci 2024.

Vatikán opäť varoval skupinu tradicionalistických katolíkov z Bratstva svätého Pia X., že nimi plánované vysvätenie biskupov bez súhlasu pápeža predstavuje schizmatický čin, ktorý automaticky vedie k exkomunikácii. 

Inštitút pre náboženské diela, tzv. vatikánska banka, zverejnil účtovné uzávierky za minulý rok. Čistý zisk banky dosiahol 51 miliónov eur, čo je vyše 55-percentný medziročný nárast a najlepší výsledok za desať rokov. 

O čom píšu vatikanisti

Pápež Lev XIV. opakovane naznačil, že by si prial, aby sa Katolícka cirkev posunula od zdanlivej posadnutosti sexuálnou morálkou k širším otázkam sociálnej spravodlivosti. Avšak ako ukázali udalosti posledných týždňov, tento prechod je oveľa jednoduchšie naplánovať než uskutočniť.

Ako si všíma Crux now, pápež počas tlačovky na palube lietadla z Afriky odpovedal na otázku o napätí v cirkvi v súvislosti s otázkami LGBTQ+ a sexuálnej etiky.

„Myslím si, že je veľmi dôležité pochopiť, že jednota alebo rozdelenie cirkvi by sa nemali točiť okolo sexuálnych záležitostí,“ povedal Lev XIV. novinárom 23. apríla. „Existujú oveľa dôležitejšie témy: spravodlivosť, rovnosť, politická sloboda, náboženská sloboda pre všetkých. To sú témy, na ktoré by sme mali zameriavať svoju energiu.“

Portál poznamenáva, že pre pápeža nie je morálka len súbor pravidiel pre spálňu.

„Často robíme chybu, keď slovo ,morálka‘ redukujeme len na sexualitu,“ pokračoval pápež. „Ale čo morálka v ekonomike? Čo morálka v tom, ako prijímame migrantov? Čo morálka v tom, ako chránime životné prostredie? Toto sú základné kamene evanjelia.“

Aj napriek týmto poznámkam pápeža v cirkvi pretrváva napätie okolo sexuálnej morálky. Konzervatívnejšia časť – najmä v Afrike a východnej Európe – tvrdí, že jasnosť v otázkach sexuality je nevyhnutná pre zachovanie identity cirkvi v sekulárnom svete. Na druhej strane, progresívne krídla v Nemecku a Spojených štátoch tlačia na radikálnejšie zmeny v učení a pastorácii.

Crux now pripomína pápežove slová, ktoré hovoria, že „cesta viery je dlhá a to, čo nás spája, je Kristus a láska k blížnemu. To je oveľa silnejšie, než to čo nás rozdeľuje v otázkach ľudskej krehkosti“.

Nenechajte si ujsť

Nové informácie zo zákulisia konkláveDebaty kardinálov na večeriach, možný vplyv dolárov a otázka, či je ešte voľba vôbec tajná

Pavol Hudák

Príbeh synody pokračujeVatikánska správa zverejnila svedectvá dvoch homosexuálov v civilných zväzkoch a kritizuje konverzné terapie

Pavol Rábara

Pastorácia športovcovNa Slovensku uvažujú o športovom kaplánovi, inde vrátane Česka majú takúto duchovnú službu podchytenú roky

Pavol Hudák

Vatikanisti v ankete PostojaIde Lev XIV. v kontinuite s Františkom alebo kráča inou cestou?

Pavol Rábara

Knižná bodka

Celá rodina konvertovala na katolícku vieru. Po Povstaní boli Nemcami v Ružomberku, kde žili, zatknutí a o niekoľko mesiacov neskôr zahynuli v nemeckých koncentračných táboroch. Otec bol úspešný podnikateľ, matka všestranná a umelecky založená, syn Tomáš bol novicom v reholi jezuitov v Ružomberku, vzdelaný a hĺbavý, a syn Juraj už ako malý chlapec koncertoval na klavíri v Slovenskom rozhlase.

To je príbeh rodiny Munkovcov, ktorú v najnovšom románe Eloi, Eloi opisuje Rastislav Puchala. Zachytáva v ňom príbeh ružomberskej židovskej rodiny Františka a Gizely Munkovcov a ich detí Tomáša a Juraja.

Ich príbeh pokračuje aj dnes – proces blahorečenia otca Františka a jeho syna Tomáša aktuálne prebieha vo Vatikáne. Sú považovaní za mučeníkov, ktorí zomreli pre svoju vieru a vernosť. Knižku v predpredaji kúpite v e-shope denníka Postoj.

Prajeme vám pokojný víkend!