Vatikanisti v ankete Postoja Ide Lev XIV. v kontinuite s Františkom alebo kráča inou cestou?

Pri príležitosti prvého výročia zvolenia Leva XIV. sme niekoľkým zahraničným vatikanistom položili otázku:

Po prvom roku pontifikátu Leva XIV. by ste povedali, že ide v kontinuite s Františkom, alebo si myslíte, že kráča inou cestou?

Francesco Antonio Grana, Il Fatto Quotidiano, vatikanista a autor knihy Čo zostane z pápežstva (Taliansko)

Texty, ktoré sa v dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu citujú najčastejšie – samozrejme, hneď po Biblii –, sú texty z učenia Pia XII. Napriek tomu by dnes nikto Pacelliho nenazval koncilovým pápežom. Učenie Katolíckej cirkvi, najmä pokiaľ ide o pápežov, nepozná žiadne zlomy, ale predstavuje postupný, lineárny vývoj, ktorý je rovnako ako v prípade Druhého vatikánskeho koncilu charakterizovaný obnovou v kontinuite.

Robert Prevost bol menovaný za biskupa pápežom Františkom. Neskôr ho ten istý pápež Bergoglio menoval najprv za prefekta Dikastéria pre biskupov, potom za kardinála a napokon, niekoľko týždňov pred smrťou, ho povýšil do stavu kardinála biskupa v rámci kardinálskeho kolégia. Je teda celkom zrejmé, že František si Prevosta veľmi vážil a považoval ho za muža svätého života, veľkej kompetentnosti a mimoriadnej dôveryhodnosti.

Anketová otázka však tento pohľad prevracia: Vážil si Lev XIV. Františka a jeho pontifikát? Rok po zvolení 267. rímskeho biskupa by stačilo len spočítať, koľkokrát Prevost s veľkou náklonnosťou spomenul svojho bezprostredného predchodcu, aby sme dostali jasnú a objektívnu odpoveď. Konkrétne sa Lev XIV. mnohokrát odvolával na Evangelii gaudium, programový dokument Bergogliovho pontifikátu.

Vatikanista o budúcom konkláveTri frakcie kardinálov sa už pripravujú na voľbu pápeža. Je to však normálne

Pavol Rábara

Pri príležitosti prvého výročia smrti Františka Prevost uviedol, že Bergoglio „v súlade so svojimi predchodcami prevzal dedičstvo Druhého vatikánskeho koncilu a povzbudil cirkev, aby bola otvorenou misii, strážkyňou nádeje sveta, zapálenou pre hlásanie toho evanjelia, ktoré je schopné dať každému životu plnosť a šťastie. Stále počujeme znieť jeho výzvy, vyjadrené výrečnými slovami, aby bola radostná zvesť zrozumiteľnejšia: milosrdenstvo, mier, bratstvo, vôňa oviec, poľná nemocnica a mnohé ďalšie. Každý z týchto výrazov nás vracia k evanjeliu, ktoré on žil novým jazykom, ktorý zvestuje to isté evanjelium ako vždy“.

Je teda celkom zrejmé, že medzi pápežmi Levom XIV. a Františkom existuje kontinuita v pápežskom učení. Iná situácia je však v prípade menovaní, teda pri výbere najbližších spolupracovníkov, ktorých Prevost vyberá – a to tak, ako je správne a ako to robí každý líder kdekoľvek na svete –, ľudí, ktorí sú mu najbližší svojím štýlom vedenia a pastoračnou citlivosťou.

Loup Besmond de Senneville, vatikánsky korešpondent a zástupca šéfredaktora La Croix (Francúzsko)

Sme ešte len na začiatku pontifikátu, takže jeho obraz nie je definitívny. Je to pontifikát, ktorý sa bude formovať počas desiatich či pätnástich rokov, čo je iné ako pri volených predstaviteľoch, pri ktorých sme zvyknutí, že sa volia na štyri či päť rokov.

Leva XIV. charakterizujem ako pomerne komplexného pápeža, určite v súlade s Františkom. Mám na mysli najmä témy ľudskej dôstojnosti a migrantov. V rámci programu cesty do Španielska, ktorá sa uskutoční o mesiac, pôjde na Kanárske ostrovy. Pozornosť venuje aj Blízkemu východu, Libanonu a tak ďalej.

V porovnaní s Františkom má dosť odlišný prístup, skôr založený na pozorovaní. Za tento prvý rok pápež povedal veľa vecí, ale povedal ich svojím vlastným spôsobom.

Nekričí, ale vyjadruje sa veľmi pokojne. Taliani hovoria: „Tento pápež sa nedostáva do titulkov.“ Možno sa to trochu zmenilo počas cesty do Afriky, ale dovtedy nerobil žiadne veľké vyhlásenia. To znamená, že zaujal pomerne pokojný, zdržanlivý postoj, aj preto, aby upokojil Rímsku kúriu.

Aj na ceste v Afrike sa ukázalo, že sila tohto pápeža spočíva v tom, že zostáva akýmsi referenčným bodom, oporou, zdrojom pokoja v tomto šialenom svete, teda vo svete s Trumpom, ktorý je schopný za jednu noc zablokovať celý región a vyvolať ropnú krízu.

Je akýmsi vzorom, schopným odlíšiť sa od Trumpa bez toho, aby sa zapojil do ozbrojeného konfliktu, do vojny. Stojí ďalej od Trumpa bez toho, aby sa pohol. Nerobí pohyb. Pripomína v tom anglického kráľa Karola.

Práve Levova konzistentnosť predstavuje jeho silu.

Vatikanista Andrea GagliarducciVšetci pápeži sa učia byť pápežmi, u Leva XIV. vidím inštitucionálnejší prístup

Pavol Rábara

Andrea Gagliarducci, vatikanista ACI Stampa, EWTN News (Taliansko)

Myslím si, že by sme naozaj mali prestať hovoriť o kontinuite a diskontinuite. Je to iný pontifikát, kde témy zostávajú rovnaké, pretože sú to témy Katolíckej cirkvi, prístupy sú však odlišné, pretože pápeži sú odlišní.

Nie je to tak, že by cirkev prestala hovoriť o chudobných, zraniteľných a migrantoch s Levom XIV., rovnako ako to nezačala robiť až s pápežom Františkom. To, čo vidím, je inštitucionálnejší prístup, počnúc práve návratom symbolov (napríklad červenej mozety). Pravdou však je, že pápež František bol výnimkou v histórii, ktorá s používaním týchto symbolov vždy počítala.