Vatikanista o budúcom konkláve Tri frakcie kardinálov sa už pripravujú na voľbu pápeža. Je to však normálne

„Ešte som nažive. Aj keď niektorí by chceli, aby som už bol mŕtvy. Dokonca viem, že boli stretnutia prelátov, ktorí si mysleli, že pápež je na tom zdravotne horšie, ako bolo povedané. Chystali konkláve. Trpezlivosť!“

Ide o známe slová pápeža Františka, ktoré odzneli na stretnutí so slovenskými jezuitmi 12. septembra v priestoroch apoštolskej nunciatúry v Bratislave.

Podľa talianskeho vatikanistu Francesca Antonia Granu tieto vyjadrenia definitívne odhalili hry o nástupníctvo prvého latinskoamerického pápeža.

Granovi vyšla na jeseň kniha s názvom Čo zostalo z pápežstva (Cosa resta del papato).

Knihu v novembri prezentovali na rímskej univerzite LUMSA za prítomnosti kardinála Mattea Mariu Zuppiho, arcibiskupa Bologne, ktorého považujú za papabili.

Novinár denníka ilfattoquotidiano.it Grana vo svojej publikácii odhaľuje zákulisie príprav budúceho konkláve, ale rieši aj hlbšie otázky, ako napríklad či je pápežstvo ešte hodnotná inštitúcia alebo anachronizmus: „Je stále nevyhnutné, aby líder miliardy a dvestotisíc katolíkov, duchovný vodca uznávaný aj inými vierovyznaniami či neveriacimi a mocnými sveta bol zároveň absolútnym monarchom v štáte so 44 hektármi?“

Svet kresťanstva oslovil Francesca Antonia Granu s niekoľkými otázkami k témam, ktorými sa zaoberá jeho kniha.

Píše v nej aj to, že „frakcie – progresívna, konzervatívna a bergoglianska – sa už organizujú, aby sa neocitli nepripravené v momente, keď nastane sede vacante (uvoľnený pápežský stolec)“. Ako si máme predstaviť takúto prípravu?

Grana reaguje, že v prípade svätého Jána Pavla II. sa „predkonkláve“ začalo o niečo menej než desaťročie pred jeho smrťou. Pokročilý vek poľského pápeža a jeho choroba prirodzene vyvolali debatu o nástupcovi takého dlhého pontifikátu zo strany tých, ktorých čakala úloha voliť nového rímskeho biskupa.

U Benedikta XVI. k niečomu takému nedošlo, pretože jeho demisia prišla náhle, pripomína vatikanista. „František má 85 rokov a po jeho tohtoročnej operácii hrubého čreva je normálne začať uvažovať o jeho nástupníctve,“ tvrdí Grana pre Svet kresťanstva.

Kardináli volitelia to podľa jeho slov už nejaký ten čas robia a celkom viditeľným spôsobom. Ako príklad Grana uvádza fakt, že arcibiskup New Yorku kardinál Timothy Michael Dolan zaslal všetkým svojim kardinálskym spolubratom knihu teológa, Wojtylovho životopisca a kritika Bergoglia Georgea Weigela s názvom Budúci pápež.

„Identifikoval som tri frakcie: progresívnu, sklamanú z chýbajúceho otvorenia Františkovho pontifikátu; potom konzervatívnu, ktorá si želá návrat Ratzingerovho kráľovstva; a bergogliansku, ktorá chce pokračovať v reformnej práci latinskoamerického pápeža,“ priblížil vatikanista.

Za dve najpočetnejšie frakcie v súčasnosti označil progresívnu a bergogliansku.

Na otázku, ktorí kardináli sú dnes najviac papabili, odpovedal ironicky, že v 90. rokoch minulého storočia boli mnohí kardináli označovaní ako papabili, no zomreli skôr ako pápež.

Nájdu sa kritici súčasného systému konkláve – napríklad nemecký kardinál a cirkevný historik Walter Brandmüller, ktorí upozorňujú, že kolégium kardinálov je príliš internacionálne, takže preláti sa navzájom dobre nepoznajú a v prípade voľby pápeža budú vznikať frakcie.

Podľa vatikanistu Granu je dobré, že konkláve, ktoré už bolo internacionálne za Pia XII. a svätého Jána XXIII., čoraz viac odráža realitu Katolíckej cirkvi rozšírenú po celom svete. „Iste, treba dúfať v lepšie poznanie kardinálov, aby mohli voliť nového pápeža s autentickou konfrontáciou, ktorá si vyžaduje svoj čas,“ dodáva.

Grana vo svojej knihe píše napríklad aj o potrebe regulovať pozíciu emeritného pápeža. Podľa neho sa nedá vôbec vylúčiť, že rozhodnutie Benedikta XVI. sa v krátkom čase môže zopakovať, pričom upozorňuje, že od čias Jána Pavla II., ktorý možnosť rezignácie zaviedol a jeho nástupca využil, nebolo v tejto otázke nič kodifikované.

Nejaký čas sa podľa Granu dúfalo, že táto pozícia by mohla byť regulovaná. „Avšak domnievam sa, že to možno bezpečne urobiť len vtedy, keď nebude emeritný pápež,“ mieni.

Čítajte tiež

Voľba pápeža Prečo by sa mal František pustiť do reformy konkláve

Postoj Hubert Wolf

Pápež príde do nemocnice a diskusia o novom konkláve sa začína.

Francesco Antonio Grana vysvetľuje, že aj keď pápežstvo založil Ježiš Kristus, v priebehu dvetisíc rokov sa táto inštitúcia zásadne zmenila.

Pripomína, že sám pápež František v programovom dokumente svojho pontifikátu, apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium, v nadväznosti na to, čo povedal svätý Ján Pavol II., žiadal „konverziu pápežstva“.

„Po Druhom vatikánskom koncile sa uskutočnila hlboká reforma pápežstva: svätý Pavol VI. odmietol tiaru. Ján Pavol I. korunovačnú omšu, svätý Ján Pavol II. pápežský prenosný trón. Benedikt XVI. vypustil tiaru z pápežského erbu a František odmietol bývať v apoštolskom paláci,“ vymenúva Grana s tým, že náznaky reformy pápežstva už prebiehajú nejaký čas.

Na otázku, či pápež František posilnil alebo oslabil pápežstvo, reaguje slovami, že František okamžite po nástupe zdôraznil svoju úlohu rímskeho biskupa, ale nezostúpil z trónu, ako niektorí mylne tvrdia.

„Jeho pontifikát je dôkazom toho, že napriek zmenám vo svetových dejinách sa pápežstvo teší vynikajúcemu zdraviu, pretože je to inštitúcia, ktorá sa za dvetisíc rokov života dokázala prispôsobiť hlbokým a radikálnym zmenám doby,“ konštatuje taliansky novinár.

Podľa neho to však neznamená, že v nie príliš vzdialenej budúcnosti príde nový koncil a nový veľkňaz a táto starodávna a neprekonateľná inštitúcia môže byť prehodnotená.

„Avšak vzhľadom na globálnu dôležitosť a autoritu, ktorú má pápežstvo aj dnes, napriek úskaliam doby, zostáva základným kameňom nielen stavby cirkvi, ale celého svetového spoločenstva,“ uvádza. Podľa neho František dokazuje svojou službou, že pápežstvo je živšie a aktuálne ako kedykoľvek predtým.