Prvá zahraničná cesta pápeža Leva XIV. Prišiel do moslimského Turecka, kde opatrne rastie počet krstov. S Františkovými jezuitmi sa nestretne

Pápež Lev XIV. začal svoju prvú zahraničnú cestu, počas ktorej navštívi Turecko a Libanon.

Dôvod, prečo si pontifex ako prvú krajinu vybral Turecko, spočíva v 1700. výročí Nicejského koncilu, ktorý je dôležitý pre katolíkov aj pravoslávnych. Koncil sa uskutočnil ešte pred veľkou východnou schizmou, keď sa pravoslávni a katolíci rozdelili.

„Predvčerom som zverejnil dokument, ktorý hovorí o dôležitosti jednoty vo viere, ktorá môže byť aj zdrojom pokoja pre celý svet. Chceme byť svedkami,“ povedal o svojej ceste novinárom pápež v utorok 25. novembra večer v Castel Gandolfe. 

S konštantínopolským patriarchom Bartolomejom sa Lev XIV. už stretol pri iných príležitostiach. „Myslím si, že toto bude jedinečná príležitosť na podporu jednoty všetkých kresťanov,“ dodal.

Pápež Lev XIV. však túto cestu zdedil po svojom predchodcovi Františkovi, ktorý cestu do Turecka pri tejto príležitosti plánoval už dlho. František sa dokonca vyjadril, že ak nepríde do Turecka on, tak tam vycestuje jeho nástupca.

František pôvodne plánoval navštíviť Turecko na konci mája.

Lev XIV. je piatym pápežom v Turecku

Silný ekumenický charakter tejto cesty vníma aj vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. Poukázal na to, že výročie Nicejského koncilu je jedným z najzásadnejších výročí kresťanstva. Práve tu boli formulované základy viery v Krista ako pravého Boha a pravého človeka – učenie, ktoré spája všetky kresťanské tradície napriek neskorším rozdeleniam.

Hovorca Vatikánu Matteo Bruni priblížil, že prvým vrcholom pápežovej cesty bude obrad v İzniku (staroveká Nicea). Pápež a pravoslávny patriarcha pôjdu v piatok popoludní v procesii pozdĺž jazera k ruinám Baziliky sv. Neofyta, ktorú zničilo zemetrasenie. Obrad bude pokračovať spevmi a modlitbami so zástupcami kresťanských cirkví pred ikonami Krista a koncilu. Bruni tiež pripomenul, že Turecko je rodiskom svätého Pavla a dejiskom prvých ôsmich koncilov a krajina je zároveň mostom medzi kontinentmi a rôznymi svetmi.

Súčasťou programu je aj návšteva istanbulskej Modrej mešity. Dnešný svet čelí radikalizmu a náboženskému napätiu, preto chce Svätý Otec jasne vyjadriť, že „Božie meno nikdy nesmie byť zneužívané na násilie či rozdeľovanie“. 

Kardinál Parolin pripomína nedávne výročie dokumentu Nostra aetate a zdôrazňuje, že kresťania a moslimovia majú spoločné duchovné korene a spoločnú zodpovednosť za budovanie spravodlivejšieho sveta.

Pravoslávny seminár v Istanbule. Foto: TASR/AP

Modrá mešita v Turecku. Jej návšteva je aj v programe pápeža. Foto: TASR/AP

Lev XIV. bude piatym pápežom v Turecku. Túto krajinu navštívil aj pápež František, a to 28. až 30. novembra v roku 2014. 

V roku 2006 zavítal do Turecka aj Benedikt XVI. Zaujímavé je, že tiež v takmer rovnakom dátume od 28. novembra do 1. decembra, a v krajine bol aj Ján Pavol II. v roku 1997. Aj on cestu spojil s návštevou Libanonu, ako to je v prípade súčasného pontifika.

V Turecku ako apoštolský delegát ešte pred zvolením pôsobil aj pápež Ján XXIII. Turecko a Libanon navštívil aj Pavol VI.

Vyšší záujem o krsty?

Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) priniesol začiatkom novembra článok o zvýšenom záujme o kresťanstvo v Turecku. 

Text sa začína reportážne opisom nedeľnej bohoslužby v malom kostole, ktorý je zaplnený do posledného miesta. „V laviciach sedia mladí Turci, ktorí sa pripravujú na krst a chcú konvertovať na katolícku vieru,“ píše FAZ.

V poslednom čase pribudlo mnoho nových členov. „Od začiatku pandémie koronavírusu sa počet katechumenov strojnásobil,“ citujú noviny anonymne miestneho farára.

Kňaz vidí dva dôvody zvýšeného záujmu – fakt, že medzi mladými Turkami panuje silná nevôľa voči politickému islamu, respektíve voči inštrumentalizácii viery, ktorú už roky praktizuje prezident Recep Tayyip Erdoğan. Na druhej strane podľa kňaza generácia Z prichádza prostredníctvom Instagramu a YouTubu ľahšie ako kedysi do kontaktu s kresťanstvom. Existuje napríklad turecká kresťanská televízna stanica, ktorá vysiela svoje programy cez YouTube.

Arcibiskup v Turecku Martin KmetecChceme udržať lampu cirkvi zažatú, naši veriaci sa stretávajú aj s opovrhovaním

Pavol Rábara

Okrem toho modernizácia spoločnosti oslabila väzbu na islam. Podľa aktuálneho prieskumu sa až osem percent Turkov označuje za neveriacich, uvádza FAZ. Sekularizácia však ide ruka v ruke s hľadaním nových foriem spirituality a spoločenstva. Niektorí ich nachádzajú v kresťanstve.

Nemecký denník však upozorňuje, že v porovnaní s väčšinovou spoločnosťou je počet uchádzačov o krst nízky. „Podľa odhadov kňaza je to niekoľko sto katolíkov ročne a rovnaký počet protestantov. Ich počet však výrazne rastie. Potvrdzujú to aj traja duchovní z iných kresťanských cirkví,“ píše FAZ.

Turecká ústava síce zaručuje slobodu vierovyznania, napriek tomu ide o komplikovanú tému. Katolícka cirkev napríklad nemôže priamo vlastniť majetok ako dom či kostol. Nedávno bolo tiež vyhostených mnoho evanjelikálnych misionárov z Ameriky a Južnej Kórey, respektíve im bol zamietnutý opätovný vstup do krajiny.

V Libanone za svätým Šarbelom aj do prístavu

Lev XIV. sa z Turecka presunie do Libanonu. Posledným pápežom v tejto krajine bol Benedikt XVI. v septembri 2012. Františkovi sa do Libanonu prísť nepodarilo.

„Moje posolstvo je slovom pokoja, slovom nádeje, najmä v tomto jubilejnom roku venovanom nádeji. Som rád, že môžem pozdraviť celý národ,“ povedal pontifex v utorok večer novinárom.

Kardinál Parolin k tomu doplnil, že Libanon je krajina, ktorá v posledných rokoch čelila hlbokej ekonomickej i politickej kríze. Hoci sa situácia postupne stabilizuje, spoločnosť stále zápasí s mnohými prekážkami. „Libanon potrebuje predovšetkým nádej,“ hovorí „vatikánsky premiér“.

Pápež sa stretne s národom, ktorý je unikátnym symbolom spolužitia rôznych náboženstiev a etnických skupín. Silným momentom má byť tichá modlitba v bejrútskom prístave, kde výbuch v roku 2020 pripravil o život viac ako 200 ľudí. Prítomnosť pontifika tak má byť uistením, že cirkev stojí pri libanonskom ľude aj v ťažkých časoch. 

Libanon je krajina poznačená chudobou, je miestom spolužitia rôznych náboženstiev a zároveň krajinou, kde našli útočisko utečenci utekajúci pred vojnou a terorizmom.

Hrob sv. Šarbela v Libanone, ktorý navštívi aj pápež Lev XIV. Foto: TASR/AP

Kňaz Maurice El Khoury vedie nedeľnú omšu v miestnosti, ktorá sa zvyčajne používa ako rezidencia pre navštevujúcich biskupov vedľa katolíckeho Kostola sv. Juraja Melchitského, ktorý bol zničený pri izraelskom nálete, v meste Derdghaya v južnom Libanone v nedeľu 16. novembra 2025. Foto: TASR/AP

Libanon je v posledných mesiacoch v ťažkej situácii, krajina čelila ostreľovaniu zo strany Izraela na pozície Hizballáhu v krajine. Rakety padli aj na hlavné mesto. Posledný nálet uskutočnil Izrael 23. novembra.

Pri otázke, či má obavy z eskalácie násilia medzi Izraelom a Hizballáhom, pápež pripustil, že vždy existuje dôvod na obavy.

„Opäť povzbudzujem všetkých, aby hľadali spôsoby, ako sa zdržať bojov ako metódy riešenia problémov, a aby spolupracovali, rešpektovali sa navzájom, sadli si spolu za stôl, aby sa rozprávali a hľadali riešenia problémov, ktoré nás znepokojujú,“ povedal v utorok 25. novembra novinárom v Castel Gandolfe.

Hovorca Vatikánu Matteo Bruni na margo otázok o bezpečnosti skonštatoval, že „boli prijaté všetky nevyhnutné bezpečnostné opatrenia“.

Mireille Khouryová zapaľuje sviečku vedľa portrétu svojho zosnulého syna Eliasa, ktorý zahynul pri výbuchu v prístave v Bejrúte v roku 2020, vo svojom dome v Bejrúte v Libanone 14. novembra 2025. Foto: TASR/AP/Photo/Bilal Hussein

Stretnutie s jezuitmi nebude, hlavným jazykom bude angličtina

Keď sa pozrieme na program pápežovej cesty, je dosť podobný programu, aký mával pápež František. Ibaže v programe už nie je súkromné stretnutie s jezuitmi, ktoré jezuitský pápež zvykol absolvovať počas ciest.

V Turecku bude mať pápež súkromné stretnutie s biskupmi a v Libanone s patriarchami východných katolíckych cirkví. Takisto v každej krajine bude mať Svätý Otec len jednu verejnú omšu.

V Turecku sa bude konať v sobotu 29. novembra o 15.00 h vo Volkswagen Arene pre asi štyritisíc ľudí a 2. decembra v Bejrúte na pobreží mora. Okrem toho sa v nedeľu 30. novembra v Turecku zúčastní na arménskej božskej liturgii.

Súčasťou Levovej cesty bude aj stretnutie s chudobnými, respektíve ľuďmi na okraji spoločnosti, podobne ako to robil jeho predchodca. V Turecku navštívi pápež dom malých sestier chudobných, kde pozdraví prítomných seniorov a rehoľné sestry. V Libanone zasa pápež navštívi nemocnicu.

Veriaci sa modlia pri nohách Svätyne Panny Márie v Harisse vo východnom Bejrúte v Libanone v nedeľu 9. novembra 2025. Foto: TASR/AP

V Turecku pápež navštívi aj prezidentskú kanceláriu pre náboženské záležitosti. Tento bod programu bol pridaný až dodatočne, rovnako aj stretnutie s hlavným rabínom Turecka a súkromné stretnutie s predstaviteľmi moslimskej a drúzskej komunity v Bejrúte.

V Turecku pápež položí tiež veniec k Atatürkovmu múzeu a navštívi Modrú mešitu. Ako je zvykom, súčasťou spiatočnej cesty do Ríma bude aj tlačová konferencia s novinármi na palube lietadla.

Zaujímavosťou je, že na rozdiel od predchodcu, ktorý používal pri zahraničných cestách najmä taliančinu a španielčinu, bude Lev XIV. pri inštitucionálnych stretnutiach hovoriť po anglicky a bohoslužby bude sláviť vo francúzskom jazyku.

Pápež František a patriarcha Bartolomej počas návštevy Jeruzalema v máji 2015. Foto: TASR/AP

Pápež Pavol VI. v Turecku v roku 1967.

Kým pápež Lev XIV. vyrazí na svoju prvú apoštolskú cestu po polroku od zvolenia, pápež František navštívil prvú krajinu po vyše štyroch mesiacoch, keď v júli 2013 zavítal na Svetové dni mládeže do Brazílie.

Túto cestu tiež v podstate zdedil po Benediktovi XVI. Na ďalšiu apoštolskú cestu sa František potom vydal až na konci mája 2014, keď navštívil Izrael, Jordánsko a Palestínu.

Prvá zahraničná cesta na Svetové dni mládeže bola aj v prípade Benedikta XVI., ktorý zavítal do rodného Nemecka. Na zahraničnú cestu sa vydal po štyroch mesiacoch od zvolenia.

Jeho druhá cesta smerovala o rok neskôr v máji do Poľska.

V prípade Jána Pavla II. smerovala prvá zahraničná cesta po vyše troch mesiacoch od zvolenia do Mexika, Dominikánskej republiky a na Bahamy.

Kam pôjde pápež Lev XIV. na ďalšiu zahraničnú cestu, zatiaľ nie je isté. Novinárom v Castel Gandolfe však prezradil, že ďalšie cesty si plánuje až na budúci rok, keďže vzhľadom na jubilejný rok nechcel odchádzať z Ríma. Spomenul však portugalskú Fatimu a krajiny Južnej Ameriky ako Peru či Argentína.

Program pápežovej cesty:

TURECKO

Štvrtok 27. novembra 2025

13.30 – stretnutie s úradmi, občianskou spoločnosťou a diplomatickým zborom v Ankare

Piatok 28. novembra 2025

7.30 – modlitbové stretnutie s biskupmi, kňazmi, diakonmi a so zasvätenými a pastoračnými pracovníkmi v Katedrále Ducha Svätého v Istanbule

8.40 – návšteva domova pre seniorov u malých sestier chudobných

13.30 – ekumenické modlitbové stretnutie v blízkosti archeologických vykopávok starovekej Baziliky sv. Neofyta v İzniku

Sobota 29. novembra 2025

13.30 – doxológia (modlitba) v patriarchálnej Katedrále sv. Juraja v Istanbule

13.50 – stretnutie s Bartolomejom I. a podpis spoločného vyhlásenia v patriarchálnom paláci

15.00 – svätá omša vo Volkswagen Aréne

Nedeľa 30. novembra 2025

7.30 – modlitbová návšteva arménskej apoštolskej katedrály

8.30 – božská liturgia v patriarchálnej Katedrále sv. Juraja

10.30 – ekumenické požehnanie

LIBANON

17.00 – stretnutie s úradmi, občianskou spoločnosťou a diplomatickým zborom v Bejrúte (Libanone)

Pondelok 1. decembra 2025

8.45 – návšteva a modlitba pri hrobke svätého Šarbela Machlúfa v Kláštore svätého Marona v Annáji

10.20 – stretnutie s biskupmi, kňazmi a so zasvätenými a pastoračnými pracovníkmi vo Svätyni Panny Márie Libanonskej v Harisse

15.00 – ekumenické a medzináboženské stretnutie na Námestí mučeníkov v Bejrúte

16.45 – stretnutie s mládežou na námestí oproti antiochijskému patriarchátu maronitov v Bkerké

Utorok 2. decembra 2025

7.30 – návšteva pracovníkov a pacientov Nemocnice Sv. kríža v Džal el Dib

8.30 – tichá modlitba na mieste výbuchu v bejrútskom prístave

9.30 – svätá omša na „Beirut Waterfront“

11.45 – rozlúčková ceremónia na medzinárodnom letisku v Bejrúte a odlet pápeža do Ríma

(Zdroj: TV Lux)