Arcibiskup v Turecku Martin Kmetec Chceme udržať lampu cirkvi zažatú, naši veriaci sa stretávajú aj s opovrhovaním

Na minulotýždňovom synodálnom stretnutí v Prahe bol aj predseda tureckej biskupskej konferencie, ktorým je arcibiskup Izmiru Martin Kmetec, OFMConv. Pochádza z mesta Ptuj v Slovinsku a je členom rehole minoritov.

Ako píše webstránka slovinskej provincie minoritov, páter Kmetec pôsobil od roku 1990 do roku 2001 v Libanone. Potom ho vyslali ako misionára do Turecka, kde je už dokopy 22 rokov.

Začínal v Izmire (Smyrna), kde bol gvardiánom Kláštora svätej Heleny, potom pôsobil v Iskenderune a desať rokov v Istanbule. V rokoch 2014 až 2018 bol vikárom Kustódie Blízkeho východu a Svätej zeme. Okrem slovinčiny hovorí chorvátsky, anglicky, francúzsky, taliansky, arabsky a turecky.

V Izmire, kde je od začiatku roka 2021 metropolitným arcibiskupom, ho v roku 2006 fyzicky napadli mladí extrémisti. V rozhovore, ktorý poskytol Svetu kresťanstva počas synodálneho stretnutia v Prahe, hovorí o živote katolíkov v moslimskom Turecku aj o snahe zabezpečiť bohoslužby v prímorských letoviskách.

V prvý deň synody, v pondelok ráno, sme sa dozvedeli o hroznom zemetrasení v Turecku a Sýrii. Na chvíľu mi napadalo, či zo synody nebudete musieť odísť predčasne...

Moja diecéza v tomto momente neutrpela škody, preto som tu zostal. Mladí dobrovoľníci z charity našej diecézy sa podieľajú na záchranárskych prácach v zasiahnutých obastiach.

No keď som videl kostol v Iskenderune, kde som istý čas pôsobil, zostal som skutočne šokovaný a veľmi smutný. Nemohol som uveriť tomu, že katedrála sa takto kompletne zrútila.

Keď sa vrátim, uvidím, či bude nevyhnuté ísť do zasiahnutej oblasti, ale zrejme nie, to už závisí od súčasného biskupa. V tieto dni však uvažujeme o zorganizovaní stretnutia nás biskupov, aby sme koordinovali potrebnú pomoc.

Poďme pár slovami k synode. Ak sedia údaje, ktoré som našiel na internete, vo vašej arcidiecéze máte zhruba päťtisíc katolíkov latinského obradu. Aké posolstvo ste priniesli na toto synodálne stretnutie do Prahy za vašu malú cirkevnú komunitu?

Sme cirkev, ktorá bojuje o prežitie, sme malá cirkev. Ako som povedal aj na synodálnom zhromaždení, chceme pracovať na tom, aby sme zostali v Turecku ako živá cirkev. Prešli sme podľa mňa peknú cestu synody na úrovni farností a potom aj na úrovni diecézy, keď sa konalo dvojdňové stretnutie, a takisto aj na celonárodnej úrovni.

Naše posolstvo, s ktorým sme prišli do Prahy, spočíva v dvoch bodoch: inkulturácia a misia.

Inkulturácia znamená schopnosť adaptovať sa na situáciu a vojsť ako cirkev do myslenia a každodenného života miestnych ľudí napriek tomu, že sme absolútnou menšinou, žijeme v islamskom svete. Ale predovšetkým pre kňazov a rehoľníkov i rehoľníčky je to cesta naučiť sa dobre jazyk a starať sa o povolania.

Druhá vec je misia. Teda urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme mali naďalej otvorené kostoly, starali sa o liturgiu, našu webstránku, chceme byť na sociálnych médiách. Veľké úsilie sa vykonáva v oblasti prekladov kníh do tureckého jazyka. Toto je pre nás veľmi dôležitá úloha, aby sme mohli prezentovať našu vieru a dať ľuďom materiály o nej v ich jazyku.

Foto: Postoj/Pavol Rábara

Kto sú vlastne vaši veriaci katolíci?

Máme tri skupiny veriacich: prvá skupina sú osoby, ktoré prišli z Európy, najmä Francúzka či Talianska, prišli za prácou či obchodom a napokon zostali a zachovali si svoju kultúru.

Potom sú medzi nami konvertiti, ktorí prijali kresťanstvo, čiže Turci, no a napokon máme migrantov, medzi nimi aj utečencov z Iraku. Máme aj peknú skupinu mladých.

V Turecku vznikli jedny z prvých kresťanských komunít, ako vidíte svoju úlohu z tejto perspektívy? Čo je cieľom vašej misie?

Udržať lampu cirkvi zažatú, živú. Ako sa píše v evanjeliu, kde Ježiš hovorí o semienku, ktoré je ukryté, ale neskôr prinesie úrodu. Hoci sme maličká cirkev, sme živou cirkvou. Toto je pre nás základ, byť tam prítomní.

Musím však pripomenúť, že teraz hovoríme o latinskej cirkvi, no v Turecku máme aj tri východné cirkvi: Sýrsku katolícku cirkev, ďalej Arménsku katolícku cirkev a potom Chaldejskú katolícku cirkev, aj ony pochádzajú zo syriackej tradície, majú svoju liturgiu v aramejčine, ktorou hovoril aj Ježiš.

V Turecku pôsobia aj pravoslávni, a to grécki, ktorí tvoria malú menšinu, a potom arménski pravoslávni plus syriackí pravoslávni. Máme aj nejaké skupiny protestantov, ale tie nie sú významné v zmysle svojho podielu na histórii krajiny, sú tam ešte krátko.

Turecko je svätou zemou ranej Cirkvi

Postoj

Kresťania by v Turecku mali vidieť Druhý Rím a objavovať dejiny svojej cirkvi. Rozhovor so znalcom Turecka Rudolfom Grulichom.

Katolícka cirkev nemá v Turecku legálny status. Čo to znamená pre vás v praktickom živote?

Znamená to napríklad to, že nemôžeme vlastniť majetok ako dom či kostol, nemáme toto právo v mene cirkvi. Riešime to preto cez iné inštitúcie alebo nadácie, mnohé majetky sú napísané na fyzické osoby. To však spôsobuje obrovské problémy, pretože keď títo ľudia zomrú, tak pozostalí chcú prevziať tieto majetky.

Ako by ste zhodnotili stav náboženskej slobody vo všeobecnosti?

V Turecku môžeme praktizovať našu vieru, to áno, ale pre kresťanov laikov to mnohokrát nie je ľahké, pretože sú situácie, v ktorých sa nimi, povedzme, trochu opovrhuje.

Môžu mať nejaké problémy s úradmi?

Ani by som nepovedal, že s úradmi, skôr s extrémistami, rôznymi skupinami.

Vaša diecéza je veľká, zahŕňa aj prímorské letoviská. V jednom staršom rozhovore ste sa vyjadrili, že hľadáte kňazov na výpomoc, hlavne počas leta. Stále to platí?

Presne tak, platí. (Úsmev.)

Znamená to, že zo strany dovolenkárov je dopyt po omši?

Áno, veľakrát turisti hľadajú bohoslužbu. No nemajú to ľahké, lebo tam nemáme kostoly, máme kostol v Antalyi a to je všetko. Takže ak chceme dovolenkárom v tomto vyjsť v ústrety, musíme osloviť nejaký hotel, či nám dajú priestor na slúženie omše.

Arcibiskup Martin Kmetec počas bohoslužby v pražskej katedrále 8. februára 2023. Foto: Člověk a víra/Lucie Horníková

Našiel som fotografiu, na ktorej ste s konštantínopolským patriarchom Bartolomejom. Ste s ním v kontakte alebo išlo o výnimočnú situáciu?

Pokiaľ ide o tú snímku, stretli sme sa v Izmire, kde som teraz biskupom. V tom čase som pôsobil v Istanbule a prišiel som do Izmiru, pretože naši pátri priniesli relikviu svätého apoštola Filipa. Aj patriarchovi Bartolomejovi sme darovali jednu časť relikvie.

S patriarchom sa stretávame, máme výborné vzťahy. Prišiel napríklad na bohoslužbu pri príležitosti spomienky na koncil v Efeze, ktorú slávime každý rok v októbri na mieste, kde sa koncil konal. Vlani prišiel patriarcha Bartolomej a predniesol homíliu.

Pochádzate zo Slovinska, hoci žijete už dlho v úplne inej časti Európy. Ste zrejme dosť ďaleko nato, aby ste sa pozerali s nadhľadom na rôzne polemiky, ktoré sprevádzajú synodu. Niektorí hovoria aj o schizme...

Keď pápež František hovorí o synode, spomína tri body: spoločenstvo, participácia a misia. Kapacita reflektovať rôzne témy a hovoriť o nich nie je jediný spôsob, ako byť cirkvou. Cirkev je aj o modlitbe, charite, o sviatostiach.

Princíp cirkvi stojí na vtelení Božieho Syna, ide o tajomstvo, ktoré nikto nedokáže pochopiť. Prišiel pre nás všetkých. V tomto tajomstve spočíva posvätnosť života cirkvi a vzhľadom na toto tajomstvo sa relativizujú všetky tie požiadavky, o ktorých počúvame, napríklad svätenie žien a podobne.  

V súvislosti s týmito polemikami sa mi zdá, že je za tým veľká frustrácia. Nechcem však nikoho obviňovať, len sa nazdávam, že všetky naše vyhlásenia musia byť zrelativizované. Ak dôjde k nejakému napätiu alebo konfliktu, musím zmierniť svoju pozíciu, aby som bol schopný vnímať a učiť sa od druhých.