Vatikanista Andrea Gagliarducci Všetci pápeži sa učia byť pápežmi, u Leva XIV. vidím inštitucionálnejší prístup

„Nie je to tak, že by Cirkev prestala hovoriť o chudobných, zraniteľných a migrantoch s Levom XIV., tak ako to nezačala robiť až s pápežom Františkom. To, čo vidím, je inštitucionálnejší prístup, počnúc práve návratom symbolov, napríklad červenej mozety,“ hovorí novinár talianskej ACI Stampa Andrea Gagliarducci v rozhovore o štýle a prvých krokoch pápeža Leva XIV.

Deň pred začiatkom konkláve minulého roka sme sa stretli v Ríme a na otázku, kto by sa mohol stať novým pápežom, ste poznamenali, že v posledných rokoch sme sa príliš sústreďovali na pápeža a menej na Cirkev. Zmenila sa situácia po prvom roku pontifikátu Leva XIV.?

Rok po začiatku pontifikátu sme pravdepodobne stále príliš zakotvení v predstave, že pápež je nad všetkým. Veľa sa diskutovalo o tom, že Lev XIV. nerobil rozhodnutia, že v riadení Cirkvi neboli viditeľné žiadne zmeny. Pápež bol dokonca obviňovaný z toho, že sa dostatočne nevyjadruje k témam mieru. 

Lev XIV. má však iný prístup. Všetkých vyzýva na osobnú zodpovednosť. Inštitúciu často stavia na prvé miesto. Vo svojej prvej kázni ako pápež 9. mája 2025 povedal, že je potrebné „zmiznúť, aby zostal Kristus“. A to je, myslím si, hlavná myšlienka jeho pontifikátu. 

Vatikanista Andrea GagliarducciNa konkláve sa všetko rýchlo mení. Nevydarený vtip pri obede môže stáť aj 30 hlasov

Pavol Rábara

Čo vás na Levovi v tomto roku najviac prekvapilo?

Nepovedal by som, že ma Lev XIV. v tomto roku pontifikátu skutočne prekvapil. Videl som pokojného pápeža a to bolo pekné. 

Sklamal vás doteraz v niečom?

Zdá sa mi predčasné hovoriť o sklamaní. Pápežstvo sa posudzuje v dlhom časovom horizonte, sme ešte na začiatku.

Každý pondelok uverejníte komentár, väčšinou o pápežovi. Ak si dovolím zhrnúť dojem, ktorý na mňa urobila vaša analýza pontifikátu Leva XIV., povedal by som, že až do konca roka 2025 ste písali o období „prechodu“ a potom, na prelome rokov, keď sa skončil jubilejný rok a Lev XIV. si na Vianoce obliekol štólu s vyšívaným erbom, ste napísali, že nastal čas na vlastný prístup. Čítam to správne? Prečo bol Lev XIV. tak dlho spájaný s Františkom a čo sa zmenilo alebo sa mení?

Hovoril som o pokojnom pápežovi. Je to prvý pápež od roku 1700, ktorý prevzal vedenie Cirkvi uprostred jubilejného roka, s množstvom projektov svojho predchodcu, ktoré sú stále aktívne. Z úcty a v záujme kontinuity Lev XIV. ukončil jubileum ako posledný veľký akt Františkovho pontifikátu a na konci jubilea začal skutočne vládnuť. 

Prvé mimoriadne kardinálske konzistórium na diskusiu – mimochodom, novinka v porovnaní s pápežom Františkom, ktorý zvolal len tri takéto kardinálske zhromaždenia – sa začalo hneď po skončení jubilea. 

Navyše platí, že všetci pápeži sa učia byť pápežmi. Treba pochopiť, ako vládnuť, treba sa rozhodnúť pre štýl vládnutia, treba ho zakoreniť v dvetisícročnej štruktúre, akou je Rímska kúria, a v systéme, akým je Vatikán. Nie je to triviálne. 

Po prvom roku pontifikátu Leva XIV. by ste povedali, že ide v kontinuite s Františkom, alebo si myslíte, že kráča inou cestou?

Myslím si, že by sme naozaj mali prestať hovoriť o kontinuite a diskontinuite. Je to iný pontifikát, kde témy zostávajú rovnaké, pretože sú to témy Katolíckej cirkvi, prístupy sú však odlišné, pretože pápeži sú odlišní. 

Nie je to tak, že by Cirkev prestala hovoriť o chudobných, zraniteľných a migrantoch s Levom XIV., rovnako ako to nezačala robiť až s pápežom Františkom. To, čo vidím, je inštitucionálnejší prístup, počnúc práve návratom symbolov (napríklad červenej mozety). Pravda však je, že pápež František bol výnimkou v histórii, ktorá vždy počítala s používaním týchto symbolov. 

Práve pokiaľ ide o tie vonkajšie znaky – pri niektorých sa Lev XIV. vrátil k obdobiu pred Františkom, ale miestami sa zdá, že z hľadiska obsahu sa Františka celkom verne drží: neopustil tému synodality, ochrany prírody a ďalšie. Niekto by mohol povedať, že forma je Benediktova, ale obsah je Františkov. Vidíte to rovnako?

Forma je taká, akú má Robert Prevost, augustinián, misionár za Jána Pavla II., generál augustiniánov za Benedikta XVI., misionársky biskup a kardinál za pápeža Františka. Témy sú témami univerzálnej Cirkvi, nie Františka, Benedikta ani nikoho iného. Cirkev má jednu vieru a táto viera sa nemení s pápežmi. Môžu sa meniť prístupy a nuansy, ale jadro viery sa nemení.

Hoci stále čakáme na jeho významné menovania v Rímskej kúrii alebo na jeho vlastné dokumenty, čo si myslíte, že doteraz preukázali rozhodnutia Leva XIV., a to tak v personálnej, ako aj v riadiacej oblasti?

Lev XIV. je pápež, ktorý prijíma rozhodnutia pomaly, ale precízne. Jeho menovania dokazujú, že si po svojom boku želá ľudí, ktorí vedia pracovať, ale nie sú nutne autoritárski. Vymenovanie arcibiskupa Filippa Iannoneho za svojho nástupcu na čele Dikastéria pre biskupov, ale aj vymenovanie arcibiskupa Paola Rudelliho za substitúta Štátneho sekretariátu – pravdepodobne dve doteraz najdôležitejšie vymenovania pápeža – tomu nasvedčujú.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Pápež chce pravidelne konzultovať s kardinálmi prostredníctvom mimoriadnych konzistórií a navyše na október zvoláva do Ríma predsedov biskupských konferencií z celého sveta, aby diskutovali na tému manželstva. To isté urobil aj František v roku 2019 v súvislosti s témou zneužívania, ale myslíte si, že aj Lev XIV. sa bude pravidelne stretávať s predsedami biskupských konferencií?

Myslím si, že mimoriadne konzistóriá kardinálov budú jeho preferovanou formou vládnutia – a budú sa konať každých šesť mesiacov, najbližšie sa uskutoční na konci júna –, zatiaľ čo stretnutia predsedov biskupských konferencií budú sporadickejšie a budú sa týkať niektorých konkrétnych tém. Ale to sú len špekulácie. 

Možno málokto by si bol predstavil, že neuplynie ani rok a Levove vyhlásenia vyvolajú kritiku zo strany prezidenta jeho rodnej krajiny. Ako vnímate nedávne napätie medzi pápežom a Trumpovou administratívou? Čo nám to hovorí o tomto pápežovi?

Táto kritika hovorí oveľa viac o Trumpovi ako o pápežovi. Nakoniec, Trump sa prihováral svojim voličom, reagoval aj na veľmi ostré vyhlásenia troch kardinálov v Spojených štátoch a podľa mňa sa tomu pripisoval príliš veľký význam. Ak chce americký prezident povedať, že pápež je slabý v zahraničnej politike, nech to povie. Nezdá sa mi to ako veľký problém, nezdá sa mi to mimo rámca Trumpovej rétoriky.

Od Leva XIV. som neočakával inú reakciu, ako tú, ktorú mal: teda zdôrazniť, že pápež nehovorí o politike. Posolstvo mieru je srdcom sociálnej náuky Cirkvi. Prekvapilo by ma, keby ho pápež nepodporoval.

Prvý rok s Levom XIV.V cirkvi neplatí „vyhraj voľby a môžeš všetko“. Nový pápež ide na zmeny pomaly, je to tak trochu nuda

Imrich Gazda

Skúsite stručne zhodnotiť pápeža Leva XIV. v nasledujúcich oblastiach? Citlivé otázky, ako napríklad požehnanie homosexuálnych párov alebo pravidlá tridentskej omše.

Veľmi jasne vyjadril, že doktrína Cirkvi sa nemení a že akákoľvek nejasnosť môže byť znakom rozdelenia, pokiaľ ide o požehnanie párov v neregulárnych zväzkoch. Voči tridentskej omši je veľmi otvorený s myšlienkou zmierniť napätie.

Financie Svätej stolice a Vatikánu.

Došlo len k jednej úprave, týkajúcej sa možnosti investícií, ale je ešte priskoro na posúdenie. Lev XIV. zatiaľ nemá jasný postoj k téme financií. 

Hlásanie evanjelia a misia.

Kľúčové, rozhodujúce a nevyhnutné pre pápeža.

Komunikácia s veriacimi a s médiami.

Má svoj vlastný prístup, podľa mňa pekný. Najmä keď vychádza na námestie pred podujatiami, aby pozdravil dav. Ukazuje svoju diskrétnu ľudskosť, možno ťažko pochopiteľnú z mediálneho hľadiska, po pontifikáte, ktorý bol v tomto smere búrlivý. No podľa mňa je to hodné ocenenia.