Prvý rok s Levom XIV. Na zmeny ide pomaly, je to tak trochu nuda. Výzvou sú tradicionalisti aj nemeckí biskupi

Ôsmeho mája uplynie presne rok odvtedy, čo pred zrakom celého sveta zazneli slová „Habemus papam“ a na balkóne Baziliky sv. Petra sa objavil nový pápež Lev XIV.

„Bolo vidieť, ako silno to ním zamávalo. Hoci mal pripravený príhovor, ktorý si sám napísal, chvíľu trvalo, kým prekonal tú silnú emóciu,“ hodnotí náboženský redaktor Rádia Lumen Ľudovít Malík.

„Od prvej chvíle na mňa pôsobil tak, akoby sa do toho úradu narodil,“ hovorí právnik Igor Augustinič, podľa ktorého Lev na niektoré veci po Františkovi nadviaže, kým iné nebude rozvíjať, takže vyšumia dostratena. „Tento vzorec správania môžeme pozorovať aj u predchádzajúcich pápežov,“ dodáva.

V rozhovore sa dozviete aj to:

• ako to vyzerá so zmenami v Rímskej kúrii;
• či budú na vedúcich pozíciách aj naďalej pôsobiť ženy;
• čo od Leva XIV. očakávajú tradicionalisti;
• aký má prístup k cirkvi v Nemecku;
• čo bude ďalej so synodalitou.

Lev XIV. je na čele Katolíckej cirkvi presne jeden rok. Má to po pápežovi Františkovi ťažké?

Ľudovít Malík: Liberáli môžu mať pocit, že to má ťažké, lebo František tak celkom nenaplnil ich očakávania, ktoré teraz vkladajú do nového pápeža. To isté si však môžu myslieť aj konzervatívci, pre ktorých bol František až príliš liberálny. No a pápež Lev to všetko teraz musí dávať dohromady.

Myslím si, že k tomu pristupuje pragmaticky, čo pripisujem jeho americkej mentalite. Zároveň sa ako rehoľník augustinián v predchádzajúcich funkciách naučil vnímať veci z duchovnejšieho Božieho pohľadu.

Po roku vidieť, že sa už postupne zžil s novou rolou. Napokon, má 70 rokov, potreboval istý čas na adaptáciu.

Bol prvý rok s pápežom Levom nudnejší ako prvý rok s Františkom?

Igor Augustinič: So značným nadnesením hovorím – áno, bol. Z prostredia Rímskej kúrie zaznievajú hlasy, že veci sa konečne vracajú do normálu.

To je dobré či zlé?

I. Augustinič: So spomenutým názorom osobne nesúhlasím, ale faktom je, že počas uplynulého roka sme neboli svedkami zásadných prekvapení.

Pápež František v roku 2013 prišiel do rímskeho prostredia, ktoré poriadne nepoznal a v ktorom sa ani necítil dobre. Preto boli jeho prvé kroky prekvapivé a dovtedy nevídané. Tento druh vzrušenia momentálne nezažívame.

Ľ. Malík: Z novinárskeho pohľadu bol začiatok Františkovho pontifikátu naozaj veľmi vďačný. Jednu z prvých omší slávil v Kostole svätej Anny pri bránach Vatikánu a po jej skončení každému veriacemu podal ruku, čo nikto z prítomných nečakal.

Potom išiel osobne do hotela, kde býval pred konkláve, aby zaplatil účet za ubytovanie, následne oznámil, že nebude bývať v Apoštolskom paláci, a takto by sme mohli pokračovať ďalej. Lev XIV. si zvolil inú cestu, s ktorou nemám problém, aj keď pripúšťam, že pre médiá je to možno menej zaujímavé.

Predsa len, jednou z noviniek, ktoré Lev priniesol, sú jeho neformálne tlačové konferencie v utorok večer, keď opúšťa pápežské sídlo v Castel Gandolfe. Tým celkom prekvapil...

Ľ. Malík: Áno, ak mu to povinnosti umožňujú, pricestuje do Castel Gandolfa už v pondelok večer, aby mal celý nasledujúci deň na oddych a regeneráciu. Vie sa, že tam hráva aj tenis. Pri odchode odpovedá na niekoľko novinárskych otázok, pri ktorých z neho vždy vypadne niečo, čo by pri inej príležitosti nepovedal.

Foto: TASR/AP/Gregorio Borgia

Vráťme sa späť o 365 dní. Kde a ako ste prežívali chvíle, keď z komína Sixtínskej kaplnky vyšiel biely dym a následne bolo oznámené zvolenie kardinála Roberta Prevosta – Leva XIV.?

Ľ. Malík: Bol som v Ríme v tlačovom stredisku, ktoré bolo preplnené novinármi. Večer si všetci mysleli, že v ten deň sa už nič nestane. Keď zrazu vyšiel biely dym, každý, kto mohol, ponáhľal sa na Námestie svätého Petra.

Keďže ja som mal mať živý vstup do rádia, ostal som v miestnosti, lebo vonku bol pre nával ľudí veľmi zlý signál. Prvý príhovor nového pápeža som tak sledoval len na obrazovke.   

I. Augustinič: Vopred som jednému médiu sľúbil, že preň budem komentovať výsledky konkláve, ale v ten večer som už tiež neočakával, že voľba bude úspešná. No stalo sa a bolo veľmi milé sledovať, ako sa v mediálnom zákulisí z voľby novej hlavy cirkvi tešili aj ľudia, ktorí k nej nemajú až tak blízko.

Čo vás v tých prvých chvíľach pri pohľade na nového pápeža najviac zaujalo?

Ľ. Malík: Bolo vidieť, ako silno to ním zamávalo. Hoci mal pripravený príhovor, ktorý si sám napísal, chvíľu trvalo, kým prekonal tú silnú emóciu.

Pri jeho prvých slovách „Pokoj vám“, ktorými odkázal na základné posolstvo zmŕtvychvstalého Ježiša Krista, sa mi uľavilo. V tom momente som potreboval počuť presne tieto slová, bolo to oslobodzujúce.

Každý nový pápež je pri svojom prvom vystúpení na balkóne Baziliky svätého Petra osobitý a tento nebol výnimkou. Hoci neponúkol nič, na čom by si zgustla bulvárna tlač.

I. Augustinič: Na mňa od prvej chvíle pôsobil tak, akoby sa do toho úradu narodil. Pri pohľade na jeho životnú cestu si možno spätne uvedomiť, ako si ho Pán Boh pripravoval.

Od svojich predchodcov sa líšil v tom, že nepredniesol krátky spontánny prejav, ale ho mal vopred napísaný. Na rozdiel od Františka nemal najjednoduchšie možné oblečenie, teda bielu pápežskú reverendu, ale dal si aj slávnostnú mozzettu a štólu.

Neprihovoril sa len v taliančine, ale aj vo svojej rodnej angličtine a takisto v španielčine, aby pozdravil svojich bývalých farníkov z diecézy v Peru.

Základná otázka po Levovom zvolení znela, či nadviaže na dedičstvo po pápežovi Františkovi a bude ho zveľaďovať alebo urobí hrubú čiaru a bude jeho rozhodnutia meniť a korigovať. Čo ukázal prvý rok?

I. Augustinič: Chcel by som sa vyhradiť voči tejto otázke – žiaden pápež nenadväzuje priamo na svojho predchodcu.

Všimnime si, že inauguračná omša sa nezačína pri hrobe predošlého pápeža, ale pri hrobe svätého Petra, pretože každý pápež je nástupcom práve prvého z apoštolov. Nenastupuje do úradu s tým, že ide niečo rušiť alebo na niečo nadväzovať, ale s cieľom vykonávať mandát, ktorý Ježiš zveril Petrovi.

Rimania používajú prirovnanie „papa grasso, papa magro“, „tučný pápež, chudý pápež“. Nevyjadrujú ním len fyzické predispozície toho-ktorého pontifika, ale aj skutočnosť, že jednotliví pápeži sa vzájomne vyvažujú.

Lev na niektoré veci po Františkovi nadviaže, kým iné nebude rozvíjať, takže časom vyšumia dostratena. Tento vzorec správania môžeme pozorovať aj u predchádzajúcich pápežov.

Pozrime sa teraz na konkrétne kroky a rozhodnutia Leva XIV. Vládnu zostavu, teda vedúcich jednotlivých úradov Rímskej kúrie, ktorých zdedil po svojom predchodcovi, obmieňa len veľmi pomaly. Alebo máte iný pocit?

Ľ. Malík: Benedikt XVI. bol pri personálnych výmenách podobne opatrný. Napokon, každý pápež si volí vlastný spôsob a tempo riešenia vecí. František bol rýchlejší možno aj preto, že od neho kardináli priamo očakávali reformu Rímskej kúrie. Lev, naopak, vyznáva zásadu, že pápež sa mení, ale kúria zostáva.

I. Augustinič: V cirkvi to nefunguje podľa princípu „vyhraj voľby a môžeš všetko“. Očakávanie, že nový pápež hneď všetko vyčistí a vymení, je principiálne nesprávne. Na druhej strane je však pochopiteľné, že si chce postupne vybudovať vlastný tím, ktorému dôveruje.

Na čele Štátneho sekretariátu Svätej stolice stále stojí kardinál Pietro Parolin. Ako to hodnotíte?

I. Augustinič: V minulosti platilo, že štátny sekretár, ktorý bol plnohodnotne spätý s jedným pontifikátom, zastával svoju funkciu istý obmedzený čas aj pri nasledujúcom pápežovi.

Na rozdiel od predchádzajúcich štátnych sekretárov Angela Sodana a Tarcisia Bertoneho, ktorí zmenu pontifikátov zažili v dôchodkovom veku, má Pietro Parolin ešte len 71 rokov. No a kam pošlete druhého najvyššie postaveného človeka po pápežovi? Je preto možné, že Lev ho nechá na jeho mieste až do dosiahnutia kánonického veku 75 rokov.

Pápež Lev XIV. a kardinál Pietro Parolin. Foto: TASR/AP/Gregorio Borgia

Budú aj počas éry nového pápeža pôsobiť vo vedúcich pozíciách Rímskej kúrie laici a ženy?

Ľ. Malík: Myslím si, že Lev v tomto trende bude pokračovať. Práca vo Vatikáne nie je jednoduchá a nájsť kvalitných ľudí, ktorí tam chcú dlhodobo pôsobiť, je náročné. Aj keď sa to na prvý pohľad možno nezdá. Preto sa domnievam, že odborníci z radov laikov budú aj naďalej dostávať priestor.

Počas prvého roka podnikol Lev XIV. tri zahraničné cesty – do Turecka a Libanonu, do Monaka a naposledy strávil pomerne dlhý čas v Afrike. Vieme, že sa pripravuje aj návšteva Španielska a niekoľko jednodňových ciest po Taliansku. Čo hovoríte na tento výber?

Ľ. Malík: Návštevu Turecka a Libanonu zdedil ešte po pápežovi Františkovi. Pri Monaku ma zaujalo, že bol vôbec prvým pápežom, ktorý navštívil túto katolícku monarchiu. No a do Afriky išiel, aby navštívil miesto späté so životom svätého Augustína, ktorý je jeho duchovným otcom. Dĺžkou tejto cesty chcel zároveň vyslať silný signál kontinentu, kde momentálne žije najviac katolíkov.

Určite bude chcieť navštíviť aj Latinskú Ameriku, ktorá je jeho srdcovkou, hoci zatiaľ nič nie je oficiálne potvrdené.

I. Augustinič: Z nadchádzajúcich ciest chcem upriamiť pozornosť najmä na dve miesta. Ôsmy máj, teda deň výročia svojho zvolenia, nestrávi v Ríme, ale v Neapole a blízkych Pompejach, ktoré sú späté s úctou k Panne Márii Pompejskej.

Štvrtého júla zavíta na ostrov Lampedusa, ktorý je pre migrantov z Afriky vstupnou bránou do Európy. Stane sa tak práve na Deň nezávislosti, keď si Spojené štáty americké budú pripomínať 250. výročie založenia. Niet pochýb, že je to diplomatický odkaz pre amerického prezidenta Donalda Trumpa.

V prípade oboch týchto ciest vnímam jasnú kontinuitu s pápežom Františkom – s jeho mariánskou zbožnosťou a ústretovým prístupom k migrantom.

František nikdy nezavítal do rodnej Argentíny. Navštívi Lev Spojené štáty?

I. Augustinič: Myslím si, že v úrade bude dostatočne dlho na to, aby sa mu to podarilo.

Kým v niektorých záležitostiach Lev na Františka nadväzuje, v iných ide priamo proti jeho rozhodnutiam. Napríklad zrušil jeden z ekonomických reskriptov týkajúci sa tzv. vatikánskej banky, takisto zrušil Pápežský výbor pre Svetový deň detí a jeho slávenie presunul z Ríma na diecéznu úroveň... Napokon aj to, že sa vrátil do Apoštolského paláca a začal pravidelne tráviť čas v Castel Gandolfe, je v rozpore s tým, ako konal František. Vaše hodnotenie?

I. Augustinič: Ani jednu zo spomenutých vecí nepovažujem za podstatnú. Lev je vzdelaným cirkevným právnikom, má skúsenosti nielen s vedením diecézy, ale aj s celosvetovo pôsobiacou rehoľou, preto považuje za potrebné dať do poriadku niektoré ekonomické či administratívne záležitosti, ktoré sú mu podstatne bližšie ako jeho predchodcovi.

Nevidím na tom nič výnimočné, rovnako ani na jeho rozhodnutí presťahovať sa späť do Apoštolského paláca. Podobné zmeny v rozhodnutiach svojich predchodcov robili aj predošlí pápeži.    

Foto: TASR/AP/Gregorio Borgia

Naopak, to, čo Lev nezrušil – pričom mnohí to viac či menej očakávali –, je dokument Traditionis custodes, ktorý obmedzuje možnosti slávenia predkoncilovej liturgie. Prečo tak neurobil?

Ľ. Malík: To by určite zaujímalo mnohých tradicionalistov. V každom prípade, pápeži nezvyknú priamo rušiť doktrinálne dokumenty svojich predchodcov, skôr ich nejakým spôsobom aktualizujú alebo upravujú. Treba si počkať, ako bude Lev ďalej postupovať.

I. Augustinič: Lev sa na rozdiel od svojho predchodcu rozhodol pravidelne zvolávať kardinálske kolégium na spoločné porady, tzv. konzistóriá. Pred januárovým stretnutím dal jeho členom na výber štyri témy, na ktoré by sa mohlo diskutovať: evanjelizácia, synodalita, fungovanie Rímskej kúrie a liturgia. Kardináli si vybrali prvé dve témy a zvyšné odsunuli na neskôr, čím tiež vyslali istý signál.

Som však presvedčený, že pápež ako Američan vníma predkoncilovú liturgiu omnoho citlivejšie ako František, keďže v USA, na rozdiel od Argentíny, je to dôležitá téma. Urobil už aj isté ústretové kroky, keď napríklad povolil, aby účastníci tradicionalistického zhromaždenia v Ríme mohli opäť sláviť predkoncilovú liturgiu priamo v Bazilike svätého Petra.

Napriek týmto ústretovým krokom tradicionalistické Kňazské bratstvo sv. Pia X. oznámilo zámer vysvätiť nových biskupov – a to aj bez súhlasu Svätej stolice. V opačnom, liberálnom prostredí zasa nemeckí biskupi stále viac tlačia na požehnávanie neregulárnych, teda aj homosexuálnych párov. Staré spory, ktoré sme videli už počas predchádzajúceho pontifikátu, zjavne stále bublú pod pokrievkou. Ako ich bude pápež Lev riešiť?

I. Augustinič: Na to je dnes ťažké odpovedať. Avšak konflikty medzi rímskou centrálou a silnými perifériami, kam patrí aj nemecká cirkev, boli vždy súčasťou cirkevných dejín. Nevieme, ako sa to celé vyvinie, ale z nemeckého prostredia vnímam signály, že vôľa pretláčať závery ich synodálnej cesty za každú cenu postupne slabne.

Rok bez Františka, rok s LevomZosnulý pápež zatriasol cirkvou, úmyselne čeril hladinu. Pontifikát jeho nástupcu bude stabilnejší

Pavol Hudák

Jednu tému sme už síce spomenuli, ale nerozobrali sme ju – synodalita. Aj v tomto Lev nadväzuje na svojho predchodcu, dokonca povedal, že túži, aby sa synodalita stala novou mentalitou cirkvi. Ako to hodnotíte?

Ľ. Malík: Pýtam sa, či pápež Lev mal inú možnosť. Synodalita je silným trendom, ktorý bude charakterizovať cirkev v treťom tisícročí.

I. Augustinič: Synodalita bola vždy imanentným prvkom cirkvi, hoci v posledných storočiach z istých historických dôvodov ustúpila do úzadia.

Vzťah Františka a Leva pri tejto téme vnímam podobne ako vzťah pápežov Jána XXIII. a Pavla VI. Ján hodil rozbušku zvolaním Druhého vatikánskeho koncilu a Pavol ho so svojou úplne inou povahou dokázal dokončiť a realizovať. Lev má potenciál dať synodalite správnu formu a posunúť ju ďalej.

Splnil Lev vaše očakávania a čo od neho čakáte do budúcna?

Ľ. Malík: Očakávania nateraz splnil. Čakal som, že bude pokračovať v dôležitých veciach rozbehnutých počas Františkovej éry a zároveň že svojím prístupom upokojí situáciu. Viac počúva, než rozpráva, a následne robí presne to, čo sa v danom momente vyžaduje.

I. Augustinič: Moje očakávanie je jednoduché – aby verne vykonával úlohu, ktorá mu bola zverená. Možno úplne ináč ako jeho predchodca, ale verne.