Rok bez Františka, rok s Levom Zosnulý pápež zatriasol cirkvou, úmyselne čeril hladinu. Pontifikát jeho nástupcu bude stabilnejší

V Teatre Colorato v Bratislave sa konal ďalší Večer s Postojom, počas ktorého sme sa rozprávali o pontifikáte pápeža Františka, ktorý zomrel presne pred rokom, ako aj o prvých krokoch a rozhodnutiach jeho nástupcu Leva XIV.

Hosťami boli katolícky kňaz, teológ a publicista Juraj Vittek a zástupca šéfredaktora denníka Postoj a cirkevný analytik Imrich Gazda.

Prinášame vám skrátený prepis diskusie, ktorú si môžete pozrieť aj ako video alebo vypočuť ako podcast.

Zazneli odpovede aj na tieto otázky:

• Prečo Donald Trump najprv voľbu Leva XIV. vítal, no teraz ho kritizuje?
• Navštívi nový pápež Spojené štáty americké?
• Je bežné, že sa hlava cirkvi vyjadruje k politickým témam?
• Aké je dedičstvo Františkovho pontifikátu a spracovali sme jeho odkaz na Slovensku?

Čo vám ako prvé napadne, keď sa povie pápež František? Jedným slovom.

Juraj Vittek: Misia.

Imrich Gazda: Periférie.

A keď sa povie Lev XIV.?

I. Gazda: Pokoj.

J. Vittek: Mier.

Veľkou témou sú momentálne útoky amerického prezidenta Donalda Trumpa na Leva XIV. – práve pre jeho výzvy na pokoj a mierové riešenie sporov. Ako je možné, že pápež, ktorý nemá armádu ani ekonomickú moc, dokáže takto nahnevať prezidenta svetovej mocnosti?

I. Gazda: Trump dokáže nahnevať aj sám seba, lebo je to dieťa v tele 80-ročného starca. Kolega Lukáš Krivošík napísal, že Trump stráca príčetnosť – podľa mňa ju stratil už dávno. Na obrázkoch generovaných umelou inteligenciou sa štylizuje do roly uzdravovateľa či nového Spasiteľa... Áno, ten človek potrebuje uzdravenie, môžeme sa za to modliť.

Naproti tomu pápež zostal pokojný, rozvážny, nedal sa vtiahnuť do špirály osočovania, ktorú Trump roztočil.

Keď kardinála Prevosta pred rokom zvolili za hlavu Katolíckej cirkvi, Trump napísal, že je to veľká česť pre Spojené štáty. Čo sa odvtedy zmenilo, že sa doňho tak pustil?

J. Vittek: V dejinách k takýmto sporom medzi panovníkmi a pápežmi došlo už nie raz, spomeňme si na Filipa IV. Pekného a Bonifáca VIII. či na Napoleona a Pia VII. V oboch prípadoch to dokonca vyústilo až do priameho fyzického útoku na pápeža.

Politický dôvod Trumpovho hnevu na Leva XIV. je zjavný – veľkú časť jeho voličskej základne tvoria katolíci, ktorí k pápežovi vzhliadajú, načúvajú jeho slovám a rešpektujú ho.

Ďalším dôvodom je tzv. pozitívne myslenie (positive thinking), o ktorom som nedávno písal aj na Postoji. Trump je presvedčený, že to, čo on považuje za správne, tak správne naozaj aj je. Dôsledkom je strata kontaktu s realitou.

Neapolský kardinál Bataglia hovorí, že evanjelium znepokojuje – a v tom vidím hlavný dôvod. Pravda evanjelia povedaná s duchovnou autoritou sa nedá kúpiť ani ovládať. Mocných tohto sveta vytáča práve táto úžasná sloboda, na ktorú nemajú žiadne páky. Preto reagujú aspoň detinským vyhrážaním.

Trump ako nový kráľ KýrosKresťanská odpoveď na progresivizmus nemôže mať podobu pseudokresťanského konzervatívneho mesianizmu

Juraj Vittek

Americký viceprezident J. D Vance, ktorý je katolíkom, zašiel ešte ďalej a pápežovi odkázal, aby bol opatrný, keď hovorí o teológii. Musel som sa na tom zasmiať, lebo kto už má hovoriť o teológii, ak nie pápež? Ako ste vnímali tieto Vanceove slová?

I. Gazda: Keby bol J. D. Vance povedal, že pápež si má dávať pozor, keď hovorí o politike, tak ako politici si majú dávať pozor, keď sa vyjadrujú k teologickým otázkam, dokázal by som tomu ešte rozumieť. Ale keď politik poúča pápeža o teológii, tak je to absurdné.

Celkovo je pohľad na J. D. Vancea, ktorý je schopný ísť v prisluhovaní Trumpovi až tak ďaleko, že potiera svoju vlastnú dôstojnosť, veľmi smutný. Oveľa rozumnejšie reaguje iný katolík v Trumpovej administratíve, minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý taktne mlčí.

Trumpovi veľmi záležalo na tom, aby pápež Američan v roku, keď USA slávia 250. výročie nezávislosti, prišiel na návštevu rodnej krajiny. Namiesto toho Vatikán oznámil, že 4. júla, teda na Deň nezávislosti, Lev XIV. navštívi taliansky ostrov Lampedusa, ktorý je pre migrantov z Afriky vstupnou bránou do Európy. To je silné gesto.

I. Gazda: Pápež Lev XIV. chce navštíviť Spojené štáty. Určite nie je taký tvrdohlavý ako pápež František, ktorý nikdy nenavštívil rodnú Argentínu. Ale nateraz, kým sa Trump trochu nespamätá, je to nepredstaviteľné.

Je bežné, že sa pápeži vyjadrujú k politickým otázkam?

J. Vittek: Pápeži sa k verejnému dianiu vyjadrujú z morálnych pozícií. A medzi morálne otázky nepatria len témy potratov či LGBT, ako by si to niektorí predstavovali, ale aj témy spravodlivosti a mieru.

Dnes sa už útočné vojny nenosia, každý hovorí, že jeho vojna je len obranná. Tvrdí to Putin o Ukrajine aj Trump o Iráne. Ale pápeži im na to nenaleteli a svojím prorockým hlasom upozorňujú na túto falošnú hru. Rovnako ako ich predchodcovia Pius XI. v encyklike Mit brennender Sorge v predvečer druhej svetovej vojny či Ján XXIII. v encyklike Pacem in terris v čase studenej vojny.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine pápež František povedal ruskému patriarchovi Kirillovi, že nemôže byť Putinovým miništrantom, tak ako on nemôže byť kaplánom Západu. Americký prezident zjavne očakával, že Prevost zo Chicaga bude akýmsi kaplánom USA, a teraz je šokovaný, že to tak nie je.

Keď dnes Donald Trump vyhlasuje, že Lev XIV. sa stal pápežom vďaka nemu, je to rovnaké, ako keby sme povedali, že Ján Pavol II. sa stal pápežom vďaka komunistom.

Foto: Postoj/Adam Rábara

V týchto dňoch si pripomíname prvé výročie smrti pápeža Františka. Aké je dedičstvo jeho pontifikátu, keď sa na to pozrieme s odstupom času?

I. Gazda: Pre mňa osobne sú to dve veci – milosrdenstvo a synodalita.

František vniesol milosrdenstvo do každodennej praxe – od zdôrazňovania, aby kňazi boli pri sviatosti zmierenia milosrdní, pretože spovednica nie je vyšetrovacia miestnosť, až po vybudovanie mobilnej ambulancie a spŕch pre bezdomovcov na Námestí sv. Petra. Aj takýmto spôsobom vniesol periférie priamo do centra cirkvi.

Synodalita, aj keď pre mnohých je to stále nezrozumiteľné cudzie slovo, je z môjho pohľadu štýlom života, ktorý je postavený na spoločnom kráčaní vpred. Aby ovocie synodality bolo v mojom živote prítomné nejakým konkrétnym spôsobom, rozhodol som sa prelomiť svoju komfortnú zónu a zapojiť sa v našej farnosti ako animátor do prípravy birmovancov.

J. Vittek: Dosť nám uniká prorocká úloha pápeža Františka pri realizácii Druhého vatikánskeho koncilu. Cirkev bola v polovici minulého storočia v defenzíve a úpadku, ktorý síce niektorí dávajú za vinu samotnému koncilu, kríza sa však v tých rokoch nezačala, ale vrcholila – časová následnosť totiž neznamená príčinnú následnosť. Bez koncilu by situácia bola ešte horšia.

Všetci pápeži po koncile zdôrazňovali jednu dôležitú vec – aby sme sa stali misijnou cirkvou. Ján Pavol II. bol misionárom sveta telom i dušou a my ostatní sme mu síce tlieskali, ale naďalej sme žili rovnako. Až prišiel František, ktorý zatriasol cirkvou a povedal: „Spamätajte sa, my všetci musíme byť misijní.“

Čo vám po Františkovi nechýba?

I. Gazda: Nechýbajú mi hejteri, nenávistní kritici, ktorí sa vynorili počas jeho pontifikátu. Predtým svet pápežov kritizoval a veriaci ich bránili, no pri Františkovi to bolo naopak. Mnohí neprijali jeho nový prístup spočívajúci v tom, že nechcel len dávať hotové odpovede, ale úmyselne čeril hladinu, sám vyvolával otázky, aby tak nútil premýšľať a duchovne rozlišovať každého z nás.

Lev XIV. sa vracia k niektorým tradíciám, ktoré predtým František opustil: nosí mozetu, vrátil sa do Apoštolského paláca aj do Castel Gandolfa, na Zelený štvrtok umýval nohy kňazom... Je to návrat k štandardu, na aký sme boli zvyknutí?

J. Vittek: Vonkajšie prejavy patria k osobnosti pápeža, ale pre výkon jeho služby sú nepodstatné. To, čo je dôležité, sa nachádza úplne inde.

I. Gazda: Nový pápež to má vždy ťažké, lebo ho porovnávajú s jeho predchodcom. Na Levovi XIV. je fascinujúce sledovať, ako sa snaží raziť si vlastnú cestu.

Zdá sa mi, akoby sa história tak trochu opakovala: po dlhom a dynamickom pontifikáte Jána Pavla II. sme zažili stabilizujúci pontifikát Benedikta XVI. A zasa teraz, po menej dlhom, ale ešte o čosi dynamickejšom Františkovom pontifikáte máme pred sebou stabilizujúce obdobie s Levom XIV., keď cirkev môže vstrebať a realizovať podnety z uplynulých rokov.

V septembri to bude päť rokov od Františkovej návštevy na Slovensku. Spracovali sme už jeho odkaz?

J. Vittek: V tých dňoch som vnímal veľké pochopenie medzi pápežom a Božím ľudom. Na druhej strane je však otázne, nakoľko sme začali realizovať jeho odkaz. Myslím si, že keby sme zmenili mentalitu podľa jeho slov, na Veľkú noc by sme mali niekoľko tisíc krstov dospelých či dospievajúcich ľudí. Zjavne ešte stále nie sme misijnou cirkvou.

Trápi ma, že je tu obrovské množstvo ľudí hladných po Bohu, ktorých si nikto nevšimne a nikto sa im nevenuje, lebo cirkev je zahľadená sama do seba.