Vyvrcholil ňou pútnický týždeň spojený s viacerými svätými omšami, gréckokatolíckymi liturgiami, modlitbami ruženca, krížovou cestou, adoráciou i ďalším duchovným programom.
V homílii kardinál povedal aj krátke svedectvo z Gazy, v ktorom poukázal, ako kresťania môžu meniť svet.
Kardinál na úvod homílie vyjadril prekvapenie nad tým, že vidí toľko ľudí. „Je to pre mňa povzbudivé, pretože z miest, odkiaľ prichádzam, je kresťanov málo. Vidieť toľko kresťanov pokope je veľmi povzbudivé. Keď hovoria biskupi a kňazi, že je málo ľudí a sú problémy, musím povedať, že keď vidím toľko ľudí, nie je dôvod sa sťažovať.“

Foto: TASR/Michal Svítok

Foto: TASR/Michal Svítok
Následne kardinál prešiel k evanjeliu. Poukázal, že Panna Mária ide do hornatého kraja, aby sa stretla s Alžbetou. „Vieme, že po zvestovaní archanjelom Gabrielom musí všetko zariadiť, ale ona sa ponáhľala za svojou príbuznou. Žijeme v dobe, keď musí byť všetko rýchlo. Keď sa ma pýtajú v úrade, dokedy to má byť spravené, hovorím, že do včera.“
Jeruzalemský patriarcha však zdôraznil, že evanjeliové ponáhľanie je iné, je to ponáhľanie sa lásky. „Pochopila, že jej príbuzná Alžbeta potrebuje pomoc, nechala všetky starosti a odišla k nej. V evanjeliu je všetko v pohybe, viera znamená pohyb. Nie je viera, ktorá by vás nechala stáť na mieste. Viera vás vždycky prenesie niekam inam.“
Kardinál sa ďalej zamýšľal nad slovami z evanjelia: „Blahoslavená, ktorá uverila, čo jej hovorí Pán.“
„Blahoslavení ste, ktorí ste uverili Božiemu slovu. A ona uverila Božiemu slovu cez Gabriela, čo je z ľudskej stránky ťažké,“ povedal Pizzaballa a následne tieto slová prepojil s miestom, kde pôsobí.

„Vo Svätej zemi, kde žijem, sa dôvera stala prvou obeťou vojny. Už si ľudia navzájom nedôverujú. Konflikt, násilie, ekonomické problémy, politické problémy. Po toľkých rokoch riešení, ktoré neprichádzajú, ľudia ťažko veria, že sa niečo zmení. Je ťažké uveriť nielen politickým, ale aj náboženským predstaviteľom a stáva sa to kultúrou, že už neveríte.“
Podľa patriarchu však znak Božej prítomnosti je vidieť aj vo vojne a v temnote, v ktorej žijeme. Boh je láska, ktorá koná.
„Pred pár dňami som sa v Gaze stretol s našimi farníkmi. Oni stratili všetko: dom, prácu, mnohí aj príbuzných vo vojne. Žijú a nič nemajú. Stále hovorím, že najmenej problematická farnosť mojej diecézy je Gaza. Sú unavení, chceli by zmenu, ale nikdy som od nich nepočul ani slovo hnevu. Farnosť sa stala uzlom solidarity pre celé susedstvo. 50-tisíc ľudí môže dostať jedlo a lieky vďaka nej,“ povedal kardinál, ktorý Gazu pravidelne navštevuje.
Podľa kardinála kresťania možno nezmenia politickú situáciu, ale môžu zmeniť svoj život podľa postojov a konania. Podľa rodáka z Talianska nám aj Magnifikat ukazuje, že Boh v dejinách koná a mení svet.

Foto: TASR/Michal Svítok

Foto: TASR/Michal Svítok
„My ako cirkev sme komunita, ktorá má urobiť Božiu prítomnosť vo svete viditeľnou. Nemôžeme zmeniť politiku či makroekonomiku, ale buďme prítomnosťou svetla, nádeje a lásky tam, kde sme.“
Podľa kardinála sú svet aj cirkev rozdelené niekedy medzi tých, ktorí vidia iba starosti a problémy, a medzi tých, ktorí sa snažia niečo urobiť.
„Musíme ich vypočuť a nechať tam, kde sú. S tou druhou skupinou musíme vytvoriť spoluprácu a prepojiť sa, aby sme zmenili veci. Niekedy sa to podarí, niekedy zlyháme, ale náš život bude plný túžby po živote. Dnes sme sem prišli, aby sme si túto túžbu obnovili. A v krajine, odkiaľ prichádzam, si ju potrebujeme obnoviť a nebyť medzi tými, ktorí ničia, ale medzi tými, ktorí budujú. Nielen tí, ktorí sa sťažujú, ale aj tí, ktorí budujú vzťahy.“

Foto: TASR/Michal Svítok
Napokon patriarcha dodal, že „kresťanstvo je viac štýlom života ako náboženstvom. Z našich postojov a životného štýlu svet spozná, kto sme a ku komu patríme“.
Na záver pridal pozvanie na púť do Jeruzalema. „Túžim vás vidieť v Jeruzaleme. Predtým prichádzali pútnici zo Slovenska a je dôležité udržiavať tieto vzťahy živé. Nebojte sa, nemáme dôvod sa báť, sme odvážni – viera znamená pohyb.“
Na konci omše spišský diecézny biskup František Trstenský odovzdal kardinálovi symbolický šek na pomoc kresťanom vo Svätej zemi vo výške 135 188 eur, ktorý vyzbierali veriaci diecézy.