Slovo kňaza Kristova perla a jeho poklad

Keď sa v Evanjeliu podľa Matúša dočítame ku Kristovým podobenstvám o rozsievačovi, o kúkoli medzi pšenicou, o horčičnom zrnku a o kvase, môžeme cez ne vnímať, ako Pán pozerá na svoje ohlasovanie nebeského kráľovstva. Má za sebou už niekoľko desaťročí života medzi ľuďmi a aj časť svojho verejného života a vyučovania. 

U svojich poslucháčov sa stretol s rôznymi reakciami: videl, že u niekoho jeho slová vyvolali nadšenie, ktoré však s nasledujúcim východom slnka evidentne pohaslo, u niekoho jeho slová zostali nepochopené a u niekoho by bolo možné diagnostikovať selektívnu hluchotu. 

Kristus túto skúsenosť reflektuje a vkladá do obrazov, vyjadrujúcich, že s jeho slovom je to ako so zrnom, ktoré tiež padne na rôzne miesta, no on ako rozsievač hojne rozhadzujúci semienka neprestáva hovoriť. Možno tak ako rodičia neskoncujú s prihováraním sa svojmu dieťaťu: vedia, že práve v tom spočíva jeho výchova, a so svojím potomkom to nevzdajú, aj keď sa mnohé ich slová hneď neujmú, ba ešte u dieťaťa aj narazia na odpor. 

Pán vie, že niečo z toho všetkého sa ujme a bude to mať silu priniesť úrodu, nasýtiť a darovať život, tak ako sa predsa len niečo ujme zo zrna, ktoré rozsievač rozhadzuje kade-tade, a ako sa v srdci dieťaťa ujme niečo zo slov rodičov, aj keď proces výchovy vyzeral naozaj všelijako a tých slov bolo treba dieťaťu venovať mnoho a mnoho.

Po týchto podobenstvách s agrárnou tematikou a tematikou sadenia nasledujú v texte Evanjelia podľa Matúša ďalšie obrazy, ktorými Kristus osvetľuje niečo o nebeskom kráľovstve. 

Je kuriózne, že k týmto trom podobenstvám – k podobenstvu o poklade v poli, o perle a o rybárskej sieti – sa zvykne pristupovať veľmi odlišne. Jeden spôsob výkladu sa týka podobenstiev o poklade a o perle: pokladom v poli a vzácnou perlou je nebeské kráľovstvo a človek má urobiť všetko pre to, aby toto kráľovstvo získal. 

Takýto spôsob čítania textu, v ktorom treba vyvíjať aktivitu zameranú na nadobudnutie kráľovstva, sa už potom ťažko dá napasovať na posledné podobenstvo: rybársku sieť, ktorá by symbolizovala nebeské kráľovstvo, netreba nikde hľadať ani kupovať, ale aby človek vo všetkom tom zachytení sa do siete nezostal priveľmi pasívny, dáva sa mu za úlohu snažiť sa, nech nie je na konci sveta vyhodený von ako zlé ryby pri preberaní úlovku. 

Tieto dva rozdielne spôsoby výkladu troch podobenstiev, ktoré by však predsa len mohli vyjadrovať stále jedno a to isté tajomstvo, vychádzajú zo snahy vysvetliť ich tak, že aktívnym voči nebeskému kráľovstvu má byť človek. Nuž, nechcem povedať, že nemáme urobiť všetko pre to, aby sme získali nebeské kráľovstvo, alebo že sa nemáme usilovať žiť tak, aby sme pri poslednom súde neboli ako zlí oddelení od spravodlivých. 

Nechcem povedať, že nemáme byť aktívni. Snažím sa povedať, že je dobré neusilovať sa napasovať to, čo chceme povedať my, hoci by to boli aj pravdivé veci, na texty, ktoré chcú možno povedať niečo iné. Inak vidíme, že aj tieto tri podobenstvá potom musíme podrobiť dvom rozdielnym interpretačným kľúčom a spôsob ich výkladu všelijako ohýbať, aby to vôbec dávalo logiku, aj keď pozorný čitateľ si všimne, že ani tak to celkom nefunguje: veď ani podobenstvo o perle nie je podobenstvo o perle, ale o kupcovi, hľadajúcom vzácne perly.

Možno to celé môže byť omnoho jednoduchšie: v podobenstve o rozsievačovi, o kúkoli a pšenici, o horčičnom zrnku a o kvase Pán hovorí o svojej dôvere pri plnení poslania od Otca, o dôvere, že slovo napokon prinesie úrodu. Hovorí o svojom sne, že do nebeského kráľovstva by mohli prísť všetci, že preto hneď netrhá to, čo teraz vyzerá ako kúkoľ, že verí, že slovo má moc všetko prekvasiť. Neprestane teda zasievať, aby sa v nás jeho slovo napokon ujalo. 

Ak tieto podobenstvá vyjadrujú niečo z Kristovho postoja a z toho, ako veci vidí on, potom sa takto môžeme pozrieť aj na podobenstvá o poklade, perle a sieti. Možno ich teda netreba čítať v moralizujúcom zmysle, čo všetko musí urobiť človek. Na to, kto vyvíja aktivitu, sa môžeme pozrieť trochu inak: to nebeské kráľovstvo je v Kristovi aktívne voči nám, priblížilo sa a táto blízkosť nie je produktom nášho snaženia.

Možno chce týmto všetkým Pán povedať, čo pre nás urobí: nebude šetriť slovom, bude hovoriť, ohlasovať, konať znamenia, urobí všetko pre to, aby nás presvedčil, že nebeské kráľovstvo je blízko. Možno naznačuje, že zájde až tak ďaleko ako kupec vzácnych perál a objaviteľ pokladu a že dá všetko, aby získal, čo považuje za vzácne. A ktovie, možno za to vzácne, za nás, bude ochotný položiť aj svoj život.