Slovo kňaza Ak tam bude miesto

Čitateľ tohto textu pravdepodobne svoj život prežije rovnako kvalitne aj bez informácie, že príbehy počas kázní hovorím a počúvam iba podpriemerne obľúbene. Nechcem tým povedať, že nejako odsudzujem, ak to má niekto vnútorne nastavené inak, to vôbec nie, ale osobne mi vôbec neprekáža, ak v príhovore príbeh nezaznie. Práve naopak. No ako hovorím: svoj život prežijete rovnako s touto vedomosťou, ako aj bez nej.

Napriek svojej absentujúcej sympatii k naratívnym jednotkám v kázňach však musím povedať, že som počul niekoľko vydarených homiletických príbehov, ktoré sa mi zapáčili a ktoré rád poviem aj ja. S jedným takým sa dnes s vami podelím.

Dej tohto krátkeho príbehu je zasadený do pietnej atmosféry pohrebných obradov. Kňaz, ktorý ich viedol, si hneď po príchode na miesto poslednej rozlúčky medzi kvetinovými darmi všimol väčší veniec. Predpokladal, že je od najbližšej rodiny: veniec bol umiestnený centrálne pred rakvou, a keď sa kňaz na začiatku obradov pred ňou uklonil, nápis na stuhe zdobiacej kvety potvrdil jeho domnienku: „S láskou smútiaca rodina.“ 

Čo si kňaz nemohol nevšimnúť zakaždým, keď počas obradov pred rakvu predstúpil vykonať pokropenie požehnanou vodou, bol text uvedený na ďalšej časti stuhy. Za dátumom úmrtia zosnulého na nej bolo napísané: „Stretneme sa v nebi, ak tam bude miesto.“ 

Kňazovi sa zdalo zvláštne, že rodina dala na stuhu napísať práve niečo takéto. Začudovanie v ňom počas funebrálnych rítov pri každom ďalšom úklone pred rakvou a pri každom ďalšom asperges rástlo.

Po pohrebe sa kňaz stretol s rodinou, aby pozostalým podal ruku a vyjadril sústrasť. V priebehu krátkeho rozhovoru v jednej chvíli vnímal, že nebude netaktné, ak sa na zvláštny nápis na stuhe spýta: „Dúfam, že to odo mňa v tejto chvíli nie je nevhodné, no chcel som iba vedieť, či ste mali nejaký konkrétny dôvod na ten...“ 

Ktosi z príbuzných ho zastavil: „Na ten nápis na stuhe? Tak ten vyznieva naozaj zvláštne!“ Príbuzný hneď pokračoval: „Viete, aj my sme boli rovnako prekvapení, keď sme to uvideli. V podstate došlo k nedorozumeniu. My sme v pohrebnej službe požiadali, aby pripravili kvetinový veniec a aby na stuhu na ňom napísali: ,S láskou smútiaca rodina.‘ Potom nech tam dajú dátum úmrtia a prípadne aj nápis ,Stretneme sa v nebi‘, ak tam bude miesto a ešte sa to na tú stuhu zmestí.“

Áno, toto rozprávanie je tak trochu úsmevné, a – ako by zapálene povedal pán Giordano Bruno – ak to nie je pravda, je to dobre vyfabulované. Príbeh mi však je sympatický, lebo sa od neho dá ľahko premostiť k inej veľkej pravde: to, či sa s našimi blízkymi stretneme v nebi a či do neba prídeme, nezávisí od disponibility voľných miest v ňom.

Myslím, že sa nemusíme obávať, či sa tam všetci zmestíme. V nebi je miesto pre nás už pripravené: ak by to tak nebolo, prečo by potom Kristus hovoril, že príbytkov v dome Otca je mnoho a že nám ide pripraviť miesto? To miesto vyhradené v dome Otca znamená, že sa tam s nami počíta.

Už zo samotného faktu, že existujeme, môžeme vytušiť, že Otec nás chcel a že tento svet nechcel bez nás. Nevedel si ho – ľudsky povedané – bez nás predstaviť, lebo nás miluje. Miluje nás tak veľmi, že ani večnosť si nedokáže predstaviť bez nás a chce nás mať navždy pri sebe. Miesto pre nás je pripravené. Počíta sa s nami na celú večnosť. On s nami počíta.

Ak je v otázke príbytkov u Otca niečo, čoho sa obávam, nie je to obmedzená kapacita miest na Božej strane, ale obmedzená kapacita ochoty odpovedať na mojej strane a riziko zvoliť si kadejaký pochybný smer. Jedinou cestou k Otcovi je Kristus, ten, ktorého poslal Otec a ktorý nám ukázal, aký tento Otec je. Kto vidí Krista, vidí Otca, lebo všetko, čo Kristus povedal, ale aj to, čo nepovedal, to, čo urobil, ale aj to, čo neurobil, zjavuje, aký je Otec. 

Verím, že pre pravého Ježiša, pre toto pravé zjavenie Otca zostane v srdci každého z nás miesto. 

Akosi ma totiž striasa, keď mi niekto hovorí o Ježišovi, ale nejako v tom rozprávaní nespoznávam Ježiša z evanjelií, iba akéhosi Pseudoježiša, povystrihovaného a poskladaného z evanjeliových úryvkov vybraných podľa gusta a z úryvkov zbožných kníh vyselektovaných podobným spôsobom. 

Koľko miesta v srdciach zaberajú falošní Kristovia! Ježišu, zachráň nás od pokrivených Pseudoježišov, ktorí zjavujú čosi úplne iné ako Otca a sú cestou úplne inam ako k Otcovi. Priveď nás k Otcovi, k tomu pravému, s ktorým by si človek prial zostať hoci aj na celú večnosť.