Slovo kňaza Ďakujem ti

Ďakujem ti, Pane, že si ma stvoril a priviedol k existencii. Je tajomstvom, ako plynie čas, a je tajomstvom, ako v jeho víre a v nepredvídateľnom pohybe atómov povstala bytosť, ktorá si uvedomuje samu seba.

Viem, že časopriestor, ktorý si, Bože, chcel plný záhad, sa riadi svojimi pravidlami. Svet sa vyvíjal bezo mňa a bezo mňa nezanikne, a predsa som bez akéhokoľvek svojho pričinenia tu. Verím, že je to preto, lebo si tento svet nechcel bezo mňa. Verím, že si sa tešil na to, že ma stvoríš a že ma budeš môcť zahrnúť svojou priazňou, pozornosťou a nehou. Tešil si sa na to, že budem môcť na tvoju lásku odpovedať svojou láskou. 

Ďakujem ti, že môžem na tvoju lásku odpovedať svojou láskou.

Ďakujem ti, Pane, že si ma nenechal v mojich hriechoch a že ty si ma hľadal, keď ja som ťa nepoznal a nehľadal. 

Ďakujem ti, že ma hľadáš a nájdeš aj vtedy, keď nechcem, aby si ma hľadal. 

Ďakujem ti, že si s Otcom a Duchom Svätým uskutočnil nové stvorenie: ty, Večný deň, si vstúpil do našich krátkych dní, ktoré sa pomíňajú. Zobral si na seba všetko moje ľudské, aby si zo mňa zobral všetko moje neľudské. 

Ďakujem ti, že si sa stal človekom a že ty vieš, čo je to hlad, smäd, únava, smútok, radosť, plač, že ty vieš, čo je to chvieť sa od strachu, potiť krv a dusiť sa pod ťarchou opustenosti. 

Ďakujem ti, že si ma miloval ľudským srdcom. 

Ďakujem ti, že si sa nechal pribiť na kríž, že si za mňa zomrel a vstal si z mŕtvych. 

Ďakujem ti, že stigmy na tvojom vzkriesenom človečenstve sú tvojím proroctvom o ranách na mojom človečenstve.

Ďakujem ti za to, že môžem žiť. Viem, že každým výdychom sa neodvratne blížim k tomu poslednému. Verím však, že nesmerujem k zániku, ale k stretnutiu s tebou a že ťa uvidím. Viem, že môj život tu netrvá večne a že moje telo raz uložia do zeme, no verím, že tam nezostane naveky a na konci všetkého pretvoríš aj posledné dôsledky smrti. Moje vzkriesenie je mi zahalené tajomstvom. Neviem, ako to urobíš, ale ďakujem ti, že vzkriesiš aj moje telo.

Ďakujem ti, že pre teba a v tebe sa môže zmieriť všetko, že pre tvoju obetu sa človek môže zmieriť s Bohom. Pre koho, Pane, bola vlastne potrebná tvoja obeta na kríži? Koho utíšila? Otca, ktorému si za nás splatil dlh spravodlivosti? A možno ten, kto potreboval vidieť teba na kríži, som bol ja, aby som konečne pochopil, ako vážne to so mnou myslíš a čo všetko si ochotný pre mňa urobiť. 

Možno sme to boli my, Pane, kto si potreboval uvedomiť, že nemusíme donekonečna utekať a skrývať sa pred tebou. Možno sa ako kedysi na púti do zasľúbenej zeme po východe z otroctva ľudské srdce uzdraví pohľadom nahor a necháme sa tebou zachrániť a zhromaždiť pod tvoje krídla.

Ďakujem ti, že pre teba a v tebe sa môže zmieriť všetko. 

Ďakujem ti, že človek sa môže zmieriť s Bohom, že v tebe svitá nádej, že Kainovia sa budú môcť zmieriť so svojimi Ábelmi. 

Ďakujem ti, že Šavol sa môže zmieriť so Štefanom a ja so sebou.

Ďakujem ti, že pre teba nie som poslednou možnosťou, keď si už nie je z čoho vyberať. 

Ďakujem ti, že pre teba som prvou voľbou, že si si ma vybral, lebo pre teba som prioritou. 

Ďakujem ti.