Slovo kňaza Redundantné

Pamätám si, že kedysi dávno som mal od jednej známej požičané jej poznámky o diele – myslím, že išlo o text svätého Bernarda z Clairvaux – o výstupe po duchovnom rebríku a o rôznych stupňoch lásky. Raz týchto pár papierových „á štvoriek“ uvidela na stole jedna pani z mojej rodiny, prebehla si ich zrakom, a keď sa z nich dozvedela, že človek má pre Boha milovať svojich nepriateľov a pre Boha zabudnúť aj na seba, s neskrývaným zhnusením skonštatovala: „To je riadne zvrátené.“ 

Ak ma pamäť neklame, nadýchol som sa a už som chcel začať jej niečo vysvetľovať. Zostal som však s ústami pootvorenými a mozgom osvieteným uvedomením si, že pod slovným spojením „milovať Boha viac ako seba“ sa jej vybavuje niečo celkom iné, ako chceli zápisky povedať.

Verím, že som to vtedy načítal dobre: každé ďalšie použitie „milovať Boha viac ako seba“ v tejto konverzácii spôsobí hic et nunc len ďalší zmätok. Pootvorené ústa som zatvoril a svoje vzácne texty pozbieral. Pani mi asistovala pohľadom, v ktorom sa miešala ľútosť voči mne a zdesenie nad masochizmom, ktorým sa vo voľnom čase zaoberám.

Domnievam sa, že obdobnej reakcie by sa od spomínanej panej z tých istých dôvodov dostalo aj vyjadreniam z dnešného evanjelia: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden,“ „Kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“. 

A možno tieto slová nemusia pôsobiť až tak príkro a nemusia vyvolať akútne pocity zdesenia v každom, kto disponuje aspoň štipkou sebaúcty. Možno tieto slová vyznejú inak, ak sa trošku vysvetlia. „Milovať viac“ tu podľa všetkého neznamená prežívať intenzívnejšie emócie: bolo by náročné chcieť, aby nejaký človek prežíval väčšie emočné unesenie pri pomyslení na Boha ako pri pohľade na svoje deti, ktoré práve začali chodiť, a on je z toho nadšený. 

Nedá sa žiadať také niečo od iných a nedokážeme k tomu dotlačiť ani samých seba. Nie je neľudské a nie je málo Božie mať rád svojich blízkych. Bolo by neľudské mať to inak, ak nám vzťahy aspoň ako-tak fungujú. Nevieme si povedať, že náklonnosť k rodičom prežívať nebudeme. Nevieme ani ľubovoľne ovplyvňovať jej intenzitu smerom nahor alebo nadol. Takto nás Pán neskonštruoval. Emócie vieme kultivovať a vieme sa rozhodnúť, čo s nimi, ale nevieme ich vypnúť alebo zapnúť úkonom vôle. 

Čo však podlieha našej vôli, je to, ako sa rozhodujeme. Možno prídu situácie, keď ľudia, a to aj tí, ktorých máme veľmi radi, budú mať pohľady na veci, ktoré sa nezhodujú s Božím pohľadom. Nie je neľudské mať rád svojich blízkych, ale možno by bolo práve neľudské uprednostniť ich pohľad pred Božím pohľadom. 

Mohli by sme sa veľa pýtať a mohli by sme klásť množstvo otázok: čo to môžu byť za situácie? Prídu vôbec? Možno sú teraz všetky takéto otázky aj tak nadbytočné a zbytočné. Keď však taká situácia nastane, keď medzi Božím pohľadom, pohľadom mojich drahých a mojím vlastným pohľadom bude priveľká disharmónia, bude mi jasné, že chvíľa rozhodnúť sa v hĺbke svojho vnútra, čí pohľad uprednostním, je tu. 

A viem, že aj keď to možno bude boľavé, Božia milosť a pomoc bude vtedy hojná, aby som sa zachoval ako človek, človek stvorený na Boží obraz, a aby som bol naozaj ľudský. Lebo niekedy je priveľká zhovievavosť voči jednému nespravodlivosťou voči inému.

Mohli by sme sa veľa pýtať a mohli by sme klásť množstvo otázok. Snaha pochopiť všetko hinc et nunc je však v určitých momentoch zbytočná. Niektoré veci pochopíme až neskôr. Ako rozumeli apoštoli tomu, keď počuli: „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“? V tej chvíli určite netušili, čo chce Pán slovami o braní kríža povedať. Ešte im predsa nespomínal nič o tom, že musí ísť do Jeruzalema, trpieť, byť zavraždený a vstať z mŕtvych. 

A aj keď im to neskôr začal hovoriť otvorene, celkom im nedochádzalo, čo hovorí. Nútiť sa teda vtedy porozumieť tomu, čo znamená brať kríž a nasledovať Pána, by asi bolo bývalo neúspešné. 

Snaha pochopiť všetko hinc et nunc je v určitých momentoch zbytočná. Aj keď by sme teraz všetkému nemohli napriek vysvetľovaniu porozumieť, neznamená to, že zostaneme bez svetla a pomoci z Božej strany vtedy, keď príde chvíľa zachovať Božie postoje a prejaviť väčšiu lásku k Bohu ako k ľuďom. 

Božia pomoc bude určite hojná. Áno, niektoré vysvetľovania by teraz boli redundantné, ale milosť potom bude v správnom čase abundantná.