Slovo kňaza O význame kňazstva pre našu dobu

V týchto dňoch, v čase kňazských vysviacok, si spomínam na okamih spred 24 rokov, keď som ležal počas litánií pred oltárom v katedrále v Spišskej Kapitule a prijal sviatosť kňazstva cez konsekračnú modlitbu. Vtedajší spišský biskup František Tondra položil ruky na moju hlavu a v tichosti sa modlil.

Za tie roky som nikdy neľutoval, že som sa stal kňazom. Tento čas spolu s dnešným evanjeliom, kde Ježiš učeníkom vraví: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo“, je príležitosťou uvažovať o význame kňazstva pre našu dobu.

Každé povolanie, ak sa robí naplno, je náročné. Vernosť každej životnej voľbe je náročná. To isté platí o kňazstve. Keďže už viac rokov prednášam fundamentálnu teológiu, a teda som v kontakte so seminaristami, môžem konštatovať, že v niektorých ohľadoch sú iní, ako sme boli my.

Bez toho, aby som heroizoval ich voľbu, niekedy sa prichytím pri tom, že ich rozhodnutie v niečom obdivujem. Čím je totiž spoločnosť sekulárnejšia, tým je rozhodnutie pre kňazstvo náročnejšie. Je ľahšie vstúpiť do seminára, keď vyrastáte v rodine, kde sa praktizuje katolícka viera. Keď ste súčasťou komunity mladých, pre ktorých je život viery normálna vec.

Dnes pribúda kandidátov kňazstva, ktorí rozoznávajú svoje životné povolanie v prostredí, ktoré mu buď nepraje, alebo je mu ľahostajné.

Tým nechcem povedať, že by moju generáciu do kňazstva niekto nútil, ale bolo ľahšie sa rozhodovať, keď okolie takúto voľbu oceňovalo. Čiste z ľudského hľadiska kňazské povolanie v dnešnej dobe nie je atraktívne. Milionára z nikoho neurobí, na kariéru dosah nemáte a spoločenský status sa tiež zmenil.

Nesťažujem sa, len konštatujem. Kňaz už väčšinou nie je autoritou pre ľudí z dôvodu, že má úrad, ale vážia si ho, ak je ľudský, obetavý, chápavý a k dispozícii. V dnešnej farnosti je x ľudí vzdelanejších ako ich kňaz.

Ak k tomu prirátame odpor časti ľudí voči kňazom pre tisícky prípadov sexuálneho zneužívania maloletých po celom svete, tak z ľudského hľadiska je vlastne zázrakom, že sa niekto ešte v tejto situácii chce kňazom stať. Nehovoriac o tom, že v slobodnej spoločnosti majú mladí ľudia veľa možností, kam sa uberať, kde uplatniť svoje talenty.

Napriek tomu sú stále muži, ktorí cítia v srdci povolanie ku kňazstvu a odpovedajú naň. Vstúpia do kňazského seminára, absolvujú formáciu a nechajú sa vysvätiť. Keď sa pýtame, ako je to možné, tak asi preto, že kňazstvo je úloha, ktorú „vymyslel“ Boh, nie ľudia. A rovnako on povoláva ľudí, aby toto poslanie v sebe spoznali a naplnili. Preto aj v dnešnej sekulárnej, digitálnej a neviem ešte akej dobe, kde sa prahne po úspechu a peniazoch, sa stále nájdu muži, ktorí túto úlohu jednoducho chcú naplniť.

Kňazstvo je mojou osobnou cestou k životnému šťastiu, ale zároveň je to úloha, ktorá ma istým spôsobom presahuje. Je to úloha rozvíjať tak hlboko osobný vnútorný život s Kristom, aby som v jeho moci dokázal ľuďom sprostredkovať Boží život v nás. Je to vzťah a ideál, ku ktorému sa snažím aspoň trocha priblížiť. Už toľkokrát som sa počas kňazskej služby presvedčil, že je to tak.

Kňaz nie je na prvom mieste ani učiteľom, ani psychoterapeutom, ani organizátorom či správcom majetku, ale predovšetkým mužom, ktorý má na jednej strane prejaviť nekonečný súcit, empatiu a porozumenie pre človeka v jeho konkrétnej životnej situácii, ale zároveň mu má prostredníctvom Božieho slova a stáročnej živej tradície cirkvi nastaviť zrkadlo.

Na prvom mieste nejde o to, usvedčiť niekoho z hriechu, aj keď poznanie viny a pokánie sú veľmi dôležité, ale skôr načrtnúť smer, ktorým sa môže a má uberať.

Meniť seba, svoj život, svoje návyky a životné postoje vôbec nie je jednoduché. Je to proces, do ktorého sa zapájajú nielen naše ľudské schopnosti, ale najmä do tohto procesu vstupuje Pán prostredníctvom takého výnimočného daru Božej moci a prítomnosti, ako sú sviatosti.

Tak ako potrebujeme Boha, potrebujeme aj Kristových kňazov, ktorí nám sprostredkujú Božiu moc a nastavia zrkadlo. Som vďačný za všetkých kňazov, ktorí mi svojím účinkovaním ukázali Božiu lásku. Ďakujem za kňaza, ktorý ma pokrstil, za všetkých tých kňazov, ktorí mi vyslúžili a podali Eucharistiu. Za kňazov, ktorí mi sprostredkovali odpustenie mojich hriechov. A nakoniec za biskupa, vďaka ktorému už skoro štvrťstoročie žijem ako kňaz.

Počas nedávnej návštevy pápeža Leva v Španielsku sa s ním stretli státisíce ľudí. Ľudia prichádzajú za Petrovým nástupcom, lebo sú „zmorení a sklesnutí ako ovce bez pastiera“. Hľadajú pevný oporný bod, hľadajú nádej, hľadajú Božiu tvár. Tieto slová platia o celom ľudskom pokolení.

Nech nás tento čas kňazských vysviacok motivuje k modlitbe za dostatok dobrých a svätých kňazov. Nech nechýbajú muži, ktorí nám prostredníctvom sviatosti kňazstva pomôžu objaviť Božiu lásku a moc v našom živote, aby sme objavili, kým sme a kam putujeme.