Slovo kňaza Uzdravujúce sprevádzanie

Do slabostí padáme v konkrétnej situácii, za nejakých okolností, neprichádza to len tak. Prvým ovocím sviatosti zmierenia je odpustenie hriechov, ale sviatosť zároveň sprostredkúva milosť, ktorá pomáha duchovne sa uzdraviť. Rozum, aby vedel správne rozlišovať. Vôľu – hoci sme náchylní na konanie zla –, aby sa priklonila k dobru. Múdry kňaz pomôže penitentovi isté veci pochopiť, dá mu spätnú väzbu, aby v pravde, ale s nádejou pozeral do budúcnosti.

Nemôžeme robiť rozhodnutia za iných. Môžeme im pomôcť lepšie porozumieť situácii, v ktorej sa ocitli. Získať tak potrebný nadhľad na pokojné riešenie a krok dopredu.

Dnes sa veľa hovorí o sprevádzaní, mentorovaní či koučingu. Sú to profesie, ktoré pomáhajú lepšie sa zorientovať, rozumieť sám sebe, odkryť v sebe nové schopnosti. Aj v duchovnom živote potrebujeme sprevádzanie, preto sa odporúča, aby mal jednotlivec svojho stabilného spovedníka, ktorý ho pozná.

Sprevádzanie predchádza ťažobe zo samoty a z nej vyplývajúcej bezmocnosti či beznádeje. Lekár môže pacientovi povedať ťažkú diagnózu, ktorá prináša veľa otázok a môže viesť k tomu, že sa človek opustí a vzdá sa. Ak má pacient pri sebe blízkeho človeka, ktorý je ochotný nechať ho rozprávať o pocitoch, obavách a dáva mu najavo, že pri ňom stojí, takáto situácia sa nesie ľahšie. Hĺbku duše nepoznáme, ale harmónia v nej ovplyvňuje telo, v ktorom sa nachádza.

Ježiš často sprevádzal svojich učeníkov. Potrebovali to, kým ho mali vedľa seba. Ešte viac po jeho zmŕtvychvstaní, keď ich zachvátila panika a obavy z budúcnosti. Ježišovo ukrižovanie bolo v tom pamätnom roku v Jeruzaleme udalosťou číslo jeden. Každý o tom vedel, každý mal na to názor. Mnohí, ktorí do veľkého učiteľa Ježiša vkladali nádeje, boli sklamaní. Mali pocit, že to všetko bol iba sen, ktorý sa rozplynul. Ježišove slová a nádej, ktorú prebúdzali, to všetko bolo príliš pekné na to, aby to bola pravda.

Jeden z ikonických príbehov sa odohráva na ceste do Emauz. Dvaja zronení ľudia cestujú zo svätého mesta a debatujú o tom, čo sa stalo. Spamätávajú sa zo šoku, ktorý v nich zanechala Ježišova potupná smrť. A k tomu ešte tá strata jeho tela z hrobu! To boli traumy, ktoré si žiadali vysvetlenie a upokojenie.

Ježiš sa pridáva k týmto znepokojeným učeníkom a oni nič netušia. Vylievajú si pred ním bolesť a smútok. Nevysmieva sa im. Nespochybňuje ani nebanalizuje ich pocity. Venuje im všetku pozornosť. Obracia ich pozornosť na sväté písma, ktoré ako pravoverní veriaci dobre poznajú. Dáva im do pozornosti nové súvislosti, ktoré ich spájajú s Ježišovou drastickou smrťou a prázdnym hrobom.

A títo dvaja skormútení muži, ani nevedno ako, začnú sa upokojovať. Realita Ježišovej smrti nebola popretá, ale vo svetle Božieho slova to nejako začína dávať zmysel. Prázdny hrob naďalej vyvoláva obavy, ale či Pán, v ktorého tak mocne veria, nie je Pánom zázrakov? Čo ak ten Ježiš naozaj žije?

Ježiš nás sprevádza. Osobitne vo chvíľach, keď je nám naozaj ťažko.

Ježiš ich nielen sprevádzal, aby ich upokojil, ale dal sa im poznať pri lámaní chleba. Zrazu im svitlo a pochopili, že ten, ktorého celou cestou oplakávali, žije a je tu s nimi.

Po tejto skúsenosti už nepotrebovali ďalšie vysvetlenie. Smútok sa z ich sŕdc vytratil a bol nahradený radosťou z nádeje zmŕtvychvstalého Ježiša z Nazareta.

Tieto zázraky sa odohrávajú aj dnes. Ježiš nás sprevádza. Osobitne vo chvíľach, keď je nám naozaj ťažko. Sme osamelí, chorí, dobití a frustrovaní. Naplnení traumou, ktorá oberá o nádej a budúcnosť. Je dobré, ak máme pri sebe dobrých ľudí, ktorí sú s nami. V mnohom povzbudia. Boh je však väčší ako ľudské srdce. Vie najlepšie, čo potrebujem. Sprevádza ma, aby ma uzdravil.

Príbeh emauzských učeníkov je pohladením na duši. Pripomienkou, že Pán ma sprevádza v každej životnej situácii. Nech modlitba a spoločenstvo s ním pri lámaní chleba počas bohoslužieb sú mojou odpoveďou na pozvanie k plnšiemu životu.