Turisti v kostoloch S cirkevnou etiketou majú problém aj katolíci. V košickej katedrále zažili kolobežku, morča aj detský balón nad oltárom

Zákaz hlbokých výstrihov, krátkych topov či odhalených ramien. Šortky a sukne aspoň po kolená a tričká bez hanlivých nápisov či symbolov. V mnohých zahraničných kostoloch venujú dress codu pre turistov značnú  pozornosť.

Poriadková služba vo Vatikáne má dokonca právo vstup aj zamietnuť, ak návštevník dress code nedodrží alebo je oblečený nevhodne. 

Prísne pravidlá platia aj v pravoslávnych chrámoch či v mešitách. Sporo odetí turisti sa aj tam musia zahaliť aspoň šatkami, pred mešitou sa musia bez výnimky vyzuť.

Ako vyzerá letná turistika vo významnej gotickej pamiatke v Košiciach? Každoročný nápor ľudí ukazuje, že nejde len o vhodné oblečenie.

Najčastejšie faux pas

Dóm svätej Alžbety je považovaný za kapacitne najväčší kostol na Slovensku, unikát neskorogotického umenia pod nemeckým vplyvom. Keďže sa pýši mnohými architektonickými skvostmi, ako magnet priťahuje všetkých návštevníkov metropoly východu.

Historickú pamiatku, ktorú začali stavať na konci 14. storočia, netvorí len monumentálny gotický krídlový oltár, ale aj unikátne dvojité točité schodisko, jedno z piatich najstarších v Európe.

Dominanta Košíc. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Gotický chrám uchvacoval už stredovekého človeka. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

V katedrále je množstvo detailov, ktoré sa dajú obdivovať. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Návštevník môže obdivovať aj severný portál chrámu, ktorý bol kedysi stredovekým vstupom a predstavuje vrchol kamenárskeho umenia.

Unikátny je tiež celokovový oltár vytvorený z roztavených zbraní a munície používaných počas prvej svetovej vojny.

Dobrodružstvom môže byť aj výstup po úzkom točitom schodisku na Žigmundovu vežu do výšky 50 metrov. Maďarských návštevníkov zasa priťahuje podzemná krypta vodcu stavovského povstania Františka II. Rákociho.

„Ľudia radi cestujú a sme vďační, že prichádzajú aj do nášho chrámu. Ale tam, kde je  veľa ľudí, sú potrebné aj opatrenia,“ hovorí pre denník Postoj kurátor katedrály Tomáš Harbuľák. V chráme má na starosti odborné výklady, sprevádza významných hostí a robí osvetu.

Problémom podľa neho je, že ľudia si mýlia katedrálu s múzeom či verejným priestorom.

„Treba si uvedomiť, že pre nás katolíkov je to posvätné miesto, aj keď tu práve neprebieha liturgia,“ vysvetľuje. Návštevníkom podľa neho často uniká etiketa, ako sa správať v sakrálnom priestore.

Do dómu prichádzajú predovšetkým Slováci, druhou najpočetnejšou skupinou sú Maďari. V lete sem zavítajú vo väčších skupinách aj Poliaci, Nemci či Česi, ale aj turisti z Ázie či Ameriky.

Ktoré faux pas vídavajú v Košiciach najčastejšie?

Mobily, hluk, fastfoodové jedlo v rukách, ale aj psy či pobehujúce deti. Harbuľák  vníma silnú generáciu Z, ktorá má svojský životný štýl a nie vždy sa chce prispôsobovať pravidlám.

Vstupné do chrámovÚdržba historických kostolov je drahá, vstupné pokryje aspoň náklady na službu

Pavol Hudák

Základné pravidlo – stíšiť sa a vhodne sa obliecť však už nestačí.  

„Veľakrát sa stane, že ľudia vojdú v družnom rozhovore z ulice, v ruke zmrzlina, nápoj, kebab. Toto naozaj nie je miesto, ktoré je verejným trhoviskom,“ upozorňuje  kurátor.

Stáva sa, že ženy vyjednávajú, prečo musia byť zahalené a nemôžu prísť v „crop tope“ či s odhaleným bruchom. „Je to veľmi nevhodné, pretože to môže pohoršovať veriacich,“ odpovedá Harbuľák.

Po upozornení na nevhodné oblečenie počuť kritiku, že Slovensko predsa nie je moslimská krajina. „Na posvätnom mieste má byť vyzdvihnutý Boh, nemá dominovať pohľad na človeka. Preto sa aj kňaz pri svätej omši prezlieka do liturgického odevu, ktorý naznačuje, že nekoná vo svojom mene, ale v službe Bohu sa podriaďuje liturgii. Na Slovensku sa hlásime ku kresťanským hodnotám a nechceme, aby toto miesto bolo dehonestované či profanizované nevhodným správaním.“

Kurátor košickej katedrály Tomáš Harbuľák. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Unikátne dvojité špirálové schody. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Pohľad na oltár. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

V zahraničí je pritom podľa kurátora u veriacich mužov úplne bežné, že si pred vstupom do chrámu zahalia šatkou nohy, ak majú šortky.

„Stačilo, že sa mi v  pravoslávnom chráme šatka uvoľnila a hneď som bol upozornený na viditeľné kolená,“ opisuje svoju skúsenosť z Gruzínska.

O cirkevnej etikete píše na svojom webe aj profesionálny sprievodca Pieter Reynolds, ktorý sa špecializuje na strednú a východnú Európu.

„Bez ohľadu na to, s akou denomináciou alebo náboženskou tradíciou sa v Európe stretnete, určité princípy zostávajú nemenné. Kostoly, katedrály a modlitebne boli  postavené ako svätyne pre veriacich a rešpektovanie tohto primárneho účelu je nevyhnutné pre každého návštevníka,“ uvádza.

V krajinách ako Nemecko či Škandinávia sa podľa neho síce dress code presadzuje menej prísne, rešpektujúce obliekanie však aj tam zostáva znakom kultúrnej citlivosti.

Návštevníkov sa snažia kultivovať 

Aj keď Slováci dodržiavajú pravidlá v zahraničí, vhodné oblečenie v chrámoch doma na Slovensku je stále veľkou výzvou a často býva nepochopené.

Počas svadieb či birmoviek si ľudia do kostola obliekajú rôzne outfity a nikto ich nekontroluje ani nezastaví. Vzniká tak pocit, že minisukňa je v poriadku. „V dóme sa aspoň pri turistických sprievodoch snažíme, aby sme slušným upozornením vniesli túto kultúru medzi ľudí,“ hovorí kurátor.

Košický dóm prešiel pred rokmi komplexnou obnovou. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Neveriaci človek môže argumentovať, že v chráme necíti posvätno a prišiel si len vychutnať architektúru a históriu. Stačí to ako argument?

Podľa Harbuľáka sú v chráme vítaní všetci, ale s prosbou, aby rešpektovali chrámovú etiketu.

„Nechcem kostoly prirovnávať k veciam pominuteľným, ale je to podobné,  ako keď si niekto kúpi nové luxusné auto a dáva pozor, či si doň nesadne niekto  v zablatených topánkach. Majiteľ auta ho poprosí, aby si ich očistil. V takom duchu to žiadame od ľudí aj my.“ Existujú jasné nároky, ako vstupovať do chrámu.

Sezónnym problémom sú aj trhy či vianočné stánky. Rodičia do katedrály vojdú s deťmi, ktoré majú na hlave blikajúce čertovské rohy a jedia cukrovú vatu.

Jedinečný celokovový oltár vyrobený z vojnových zbraní. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Kamenárska značka, jedna z mnohých. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Kurátor sprevádza turistov už roky. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

„Deti za to veľakrát nemôžu. A keď ich upozorníme? Často od rodičov počúvam: „Veď je to len dieťa.“ Potraviny sa pritom môžu obtrieť o historickú pamiatku, nápoje vyliať a vzniknú tak finančne náročné opravy. Zdvihnutý prst majú v tomto prípade najmä pamiatkari.

V katedrále už zažili aj dieťa na kolobežke či héliové balóniky. Harbuľák spomína, ako balón s Mickeym Mousom dieťaťu uletel pod klenby. „Vtedy sme naň museli doslova poľovať.“

Ďalšou výzvou sú podľa kurátora živé zvieratá v katedrále. „Samozrejme, počúvame, že sú to Božie stvorenia. Keď mi niekto nechá psíka pred katedrálou, nemám problém ho postrážiť. Ale je naozaj nevhodné a neúctivé, keď behá po kostole. Nie je to také časté, ale párkrát do roka to zažívame.“

Schodisko vo veži. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Pohľad na špirálové schodisko. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Výnimkou sú podľa Harbuľáka slepecké psy a prijateľný je aj kabelkový pes. Ide o to, aby zviera voľne nebehalo a nezanechalo po sebe exkrementy.

„Zažil som aj morča na rukách,“ dodáva s tým, že ak sa nebudú tolerovať žiadne zásady, vyrastie generácia, ktorá už nebude mať úctu k ničomu. „Človeku by nenapadlo ísť do divadla alebo do školy so psom, no do kostola áno.“

Mobily, aj keď sa dajú v súčasnosti využiť ako online spevníky, sú inak v chráme nevhodné. „Ľudia sú niekedy prekvapení, prečo ich upozorníme, že si nemôžu vybavovať telefonáty v lavici kostola. Počul som už: „Však ja len rýchlo zavolám manželovi.“

Používanie mobilov je napríklad v Sixtínskej kaplnke úplne zakázané.

Ústretovosť sa očakáva aj od veriacich 

V košickom dóme strážia etiketu dobrovoľníci. Práve tí musia niekedy čeliť aj dotknutým reakciám.

Košičanov môže pri vstupe zastihnúť otázka, či prichádzajú ako turisti alebo na modlitbu. „Nejde o selektovanie, ale o bezpečnosť a pokojnú organizáciu,” upozorňuje Harbuľák.

Pred pár rokmi v dóme vyhradili samostatné vchody pre turistov a veriacich, tie sa však v Košiciach neosvedčili. Na turistov sa tak často hnevajú aj samotní veriaci,  ktorí sa chcú modliť. Sťažujú sa na hlasný výklad či hluk detí v sprievode.

Chrám zdobia výpovedné vitráže. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

V podzemnej krypte vodcu stavovského povstania Františka II. Rákociho. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Vchod do podzemnej krypty, v ktorej sú uložené pozostatky kardinála Jozefa Tomka a arcibiskupa Alojza Tkáča. Vstup je väčšinou ukrytý pod kobercom. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Harbuľák upozorňuje, že bežné farské kostoly nie sú otvorené celý deň a dóm takto vychádza v ústrety práve turistom.

„Je primárne celodenne otvorený preto, lebo vítame turistov, a preto by som chcel s úctou apelovať aj na to, aby domáci veriaci rešpektovali, že takýto významný chrám nemôže byť celodenne vyhradený iba pre ticho. Chrámy, zvlášť stredoveké, boli stavané aj so zámerom obdivu umeleckých diel, ktoré v negramotnej spoločnosti fungovali ako biblia pre chudobných,“ pripomína.

Súčasný výklad upozorňuje na duchovnú aj sakrálnu kultúru, má edukačno-výchovný rozmer.

V zahraničí sú niektoré kostoly pre veriacich mimo liturgického programu uzavreté a dnu vpúšťajú len turistov. Harbuľák preto odporúča veriacim v dóme modliť sa v eucharistickej kaplnke. Tam ich sprievodca s turistickou skupinkou nevyruší.

Podľa kurátora ide o celoslovenský fenomén vnímať veľké a historické chrámy len ako farské a určené pre domácich veriacich. Turisti však významne prispievajú svojimi milodarmi na ich údržbu.

„A nikdy neviete, kedy sprievodca zaseje semienko viery skrze výklad. Možno tú vieru len oživí, poleje a viera začne rásť,“ približuje Harbuľák nenápadný evanjelizačný rozmer.