Ako sa v tom vyznať Kto formuje budúcich kňazov? Čo má v seminári na starosti rektor, špirituál a prefekt?

Téma kňazských vysviacok, ktorej sa venujeme pravidelne začiatkom leta, úzko súvisí s prostredím seminárov a formačných domov. Kto vlastne formuje budúcich kňazov a aké pozície sú v tomto procese kľúčové?

Na začiatku pripomeňme, že slovenskí bohoslovci sa formujú v troch rímskokatolíckych a v jednom gréckokatolíckom seminári. Okrem toho ešte v Žiline pôsobí medzinárodný misijný seminár Redemptoris Mater.

V akademickom roku 2025/2026 sa v nitrianskom seminári pripravovalo na kňazstvo 50 seminaristov. Bratislavská arcidiecéza mala osem bohoslovcov, Trnavská arcidiecéza sedem, Nitra desať, Žilina a Banská Bystrica rovnako po 12 seminaristov a jeden bohoslovec je z Rumunska.

Svoj seminár má Spišská diecéza, kde sa na kňazstvo pripravuje 29 mužov. V košickom seminári bolo 16 bohoslovcov a ôsmi v tzv. propedeutickom (prípravnom) ročníku. V Košiciach sa pripravujú aj kňazi pre Rožňavskú diecézu.

Seminár má i Gréckokatolícka cirkev. Ten je v Prešove pre všetky tri eparchie a minulý rok mal 40 študentov.

Kandidáti na kňazstvo sa štandardne pripravujú štúdiom teológie, ktoré trvá šesť rokov. 

V Košiciach záujemcovia o kňazstvo najprv absolvujú propedeutický ročník, počas ktorého študujú prvý ročník teológie, no ešte oficiálne nie sú bohoslovci. Po jeho skončení sú v seminári ďalších päť rokov a následne sú vysvätení za diakonov a po roku za kňazov. 

Na Spiši a v Nitre zatiaľ propedeutický ročník nemajú a diakoni sú zároveň študentmi 6. ročníka teológie.

Rektor dáva odporúčanie biskupovi

Bohoslovci majú aj svojich formátorov, ktorí sa rozlišujú pre tzv. vonkajšie a vnútorné fórum. Podľa Kódexu kánonického práva má spoločenstvo formátorov v seminári rektora a duchovného vodcu. Počet formátorov však musí byť nutne prispôsobený a proporčne zodpovedajúci počtu seminaristov.

Okrem rektora je v seminári viacero kňazov, ktorí študentov duchovne vedú a formujú.

Každý seminár však musí mať rektora, ktorý je hlavným predstaviteľom seminára a je zodpovedný za formáciu. Rektora vymenuje biskup a je to kňaz, ktorý riadi chod seminára v súlade s formačným programom a reprezentuje seminár navonok.

Podľa dokumentu Ratio Fundamentalis Institutionis Sacerdotalis (Dar kňazského povolania) z roku 2016 je rektor kňaz vyznačujúci sa obozretnosťou, múdrosťou a vyrovnanosťou – vysoko kompetentný.

Úlohou rektora je taktiež koordinovať výchovnú činnosť pri riadení seminára. „S bratskou láskou vytvorí s ďalšími vychovávateľmi hlbokú lojálnu spoluprácu; je právnym zástupcom seminára, tak z hľadiska cirkevného, ako aj občianskeho,“ hovorí dokument schválený Kongregáciou pre klerikov.

Zjednodušene povedané, podľa vatikánskeho dokumentu má rektor spolu s ďalšími formátormi a predstavenými ponúknuť bohoslovcom všetky prostriedky, aby povolanie správne rozlíšili a dozrievali v ňom.

Rektor kňazského seminára v Nitre Marián Dragúň, ktorý túto úlohu vykonáva od roku 2018, pre Postoj dodáva, že súčasťou jeho služby je aj komunikácia s diecéznymi biskupmi a spolupráca pri sprevádzaní kandidátov ku kňazstvu.

„Rektor patrí do tzv. vonkajšieho fóra spolu s vicerektorom a prefektmi. V rámci tejto kompetencie sa formátori vyjadrujú k celkovej spôsobilosti kandidáta na kňazský život a predkladajú svoje hodnotenia diecéznym biskupom, ktorí majú konečné rozhodnutie vo veci pripustenia ku sväteniam,“ vysvetľuje Dragúň. Stojí na čele seminára, ktorý vychováva budúcich kňazov pre Bratislavskú a Trnavskú arcidiecézu a pre diecézy Banská Bystrica, Žilina a Nitra. 

Na otázku, čo je dnes najväčšou výzvou pre službu rektora, Dragúň odpovedá: „Vytvárať také prostredie a zabezpečiť také formačné prostriedky, ktoré seminaristom umožnia zodpovedne rozlišovať a postupne dozrievať v ich povolaní.“

Rektor nitrianskeho semináraMať v ročníku troch študentov nie je šťastné, spojenie seminárov bolo užitočné

Pavol RábaraPavol Hudák

Podľa Dragúňa sú dnes mladí muži vstupujúci do seminára výrazne ovplyvnení kultúrnym a spoločenským kontextom súčasnej doby.

„Často vnímame určitú krehkosť ich rozhodnutí, potrebu opakovaného rozlišovania i hľadania osobnej stability. O to väčšou úlohou formátorov je citlivo ich sprevádzať, aby mohli slobodne dozrieť na definitívne pevné rozhodnutie nasledovať Krista v kňazskej službe,“ hovorí človek zodpovedný za formáciu budúcich kňazov západnej cirkevnej provincie.

Seminár je podľa biskupa srdcom diecézy

Od roku 2014 až do 1. júla tohto roka bol v Spišskej Kapitule rektorom seminára Peter Majda. V podcaste seminaristov odpovedal aj na otázku, čo je podstatou úlohy rektora.

„Rektor je vonkajšie fórum, má vydať svedectvo pred biskupom a Božím ľudom, že tento človek má potrebné kompetencie a zručnosti, aby vykonával službu kňaza,“ hovorí dnes už bývalý rektor Majda s tým, že toto je formálne najdôležitejšia úloha pri pohľade zvonka.

Za kľúčové však považuje získať si dôveru bohoslovcov. „To je možno aj najťažšie. Preniknúť do vnútorného sveta seminaristov a do ich srdca. Niekedy to trvá dlhšie.“ Priznáva, že niekedy je komunikácia ťažšia a náročnejšia.

„Pokiaľ vidím, že seminarista je pod vplyvom Božej milosti a mení sa k lepšiemu, je to pre mňa najlepšia satisfakcia,“ dodáva. 

Majdu po dvanástich rokoch, teda po troch funkčných obdobiach, nahradil v pozícii rektora na Spiši kňaz Róbert Neupauer. Ten je kňazom od roku 2005, pričom od roku 2013 sa venoval pastorácii rodín a manželstiev v Spišskej diecéze.

Biskup František Trstenský vo svojej homílii pri uvádzaní nového rektora zdôraznil, že kňazský seminár je „srdcom diecézy“, od ktorého zdravia závisí život celého cirkevného spoločenstva.

Hlavným poslaním seminára podľa spišského biskupa nie je produkovať „náboženských manažérov“ alebo cirkevných funkcionárov, ale formovať mužov, ktorí ľuďom dokážu priniesť Boha. 

Varoval pred nebezpečenstvom povrchnosti v myslení a spiritualite, pričom vyzdvihol potrebu hlbokého zakorenenia v Kristovi. „Kňaz bez modlitby sa stáva úradníkom, kňaz bez obety sa stáva funkcionárom a kňaz bez lásky ku Kristovi sa stáva prázdnym hlasom,“ uviedol biskup s tým, že seminár musí zostať predovšetkým školou vnútorného života.

V Košiciach, kde sa formujú budúci kňazi pre Košickú arcidiecézu a Rožňavskú diecézu, je rektorom Štefan Novotný, ktorý túto službu vykonáva od júla 2013, teda trinásť rokov. Zo všetkých rektorov je v tejto funkcii najdlhšie.

V prešovskom gréckokatolíckom seminári je rektorom Peter Lach, ktorý sa tejto úlohy ujal tiež tento rok. Pred ním bol rektorom šesť rokov Vladimír Sekera Mikluš.

Rektorovi seminára ešte môže pomáhať vicerektor. Cirkevný dokument uvádza, že je to kňaz, ktorý musí mať nevyhnutnú spôsobilosť vo formačnej oblasti a je povolaný pomáhať náležitou rozvážnosťou rektorovi v jeho výchovnej službe. V prípade jeho neprítomnosti ho zastupuje.

Vicerektor „musí prejavovať výrazné pedagogické nadanie, radostnú lásku zo svojej služby a ducha spolupráce“. 

V Nitre je vicerektorom Miroslav Šidlo, v Košiciach Andrej Kačmár, na Spiši Dávid Sklarčík a v Prešove Peter Milenky.

Formátor v seminári Marek KunderAk si kňaz neudrží správne motivácie, príde znechutenie, ktoré rieši cez deštruktívne náhrady

Pavol Hudák

V seminári ešte môže byť prefekt, ktorý zodpovedá za poriadok, disciplínu a praktickú organizáciu každodenného života seminaristov. V Košiciach je prefektom propedeutika Marek Kunder. 

A prefektov má aj seminár v Nitre. Túto službu vykonávajú kňazi Ondrej Čukan a Peter Pajerský. V Prešove je prefektom kňaz Patrik Maľarčík. Prefektom propedeutika je Ján Vasiľ.

Rektori, vicerektori a prefekti patria v seminári do tzv. vonkajšieho fóra. Dozerajú na poriadok a režim a na konci formácie dávajú biskupovi odporúčanie, či je daný bohoslovec súci na kňazskú vysviacku alebo nie.

Prefekt propedeutika v Košiciach Marek Kunder vysvetľuje, že v seminári sa striktne oddeľuje externé alebo vonkajšie fórum a vnútorné alebo interné fórum, kam patria špirituáli.

„Rektor, vicerektor a prefekti nemôžu seminaristov spovedať, až na naozaj výnimočné prípady,“ vysvetľuje Marek Kunder.

Bohoslovci si môžu vybrať z niekoľkých spovedníkov. Špirituál je sprievodcom a pomocníkom seminaristov v ich úsilí nasledovať Krista. Vykonáva úlohu spovedníka a zodpovedá za duchovné aktivity v seminári.

Dokumenty cirkvi hovoria, že o výber špirituála sa postará biskup a má to byť skúsený kňaz na duchovné vedenie a sprevádzanie každého seminaristu pri rozlišovaní povolania.

„Vodca alebo páter špirituál musí byť skutočným majstrom vnútorného života a modlitby, ktorý pomáha seminaristovi prijať Božie povolanie a nechať v sebe dozrieť slobodnú a veľkodušnú odpoveď,“ hovoria nariadenia cirkvi.

Podľa Kunderu sa pri formácii bohoslovcov striktne oddeľuje vonkajšie a vnútorné fórum, aby sa zabránilo akémukoľvek konfliktu záujmov pri hodnotení kandidáta na kňazstvo. Preto sa špirituál seminára ani nevyjadruje k hodnoteniu kandidáta z dôvodu ochrany dôvernosti a zachovania spovedného tajomstva. Ak špirituál pozoruje nejaký vážny problém, môže na bohoslovca apelovať, aby sám zvážil prípadné ďalšie kroky.

Konečné slovo pri rozhodovaní o tom, či bude bohoslovec vysvätený alebo nie, má biskup.