Patriarcha a cirkev Je to horšie ako za sovietskej štátnej represie cirkvi, hovorí rakúska odborníčka na náboženstvo v Rusku

Od začiatku vojny proti Ukrajine sa drasticky zmenil vzťah medzi Ruskou pravoslávnou cirkvou a štátom: cirkev sa stala pevnou oporou ruskej štátnej ideológie.

Kristina Stoecklová, profesorka sociológie na Univerzite v Innsbrucku, členka Rakúskej akadémie vied a odborníčka na náboženstvo a politiku v Rusku, analyzuje v interview rastúce prepojenie cirkvi a štátu v Rusku.

Profesorka hovorí o ideologickej aliancii medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom, patriarchom Kirillom a tajomníkom Bezpečnostnej rady Nikolajom Patruševom, ktorí majú veľa spoločného. Všetci patria ku generácii, ktorá bola socializovaná v prostredí KGB. V ich predstave štát nemôže fungovať bez silnej ideológie: v minulosti ňou bol marxizmus-leninizmus, dnes je ňou konzervativizmus. Všetci traja sú názoru, že Rusko k svojej veľkosti potrebuje nepriateľa a tým nepriateľom je liberálny, demokratický Západ.

Ideológiou troch spomenutých mužov je Rusko tradičných hodnôt: početné rodiny, silní muži, „slabé“ ženy. Podľa Stoecklovej to z demografického hľadiska prakticky neplatí, politicky je to však účinné, pretože ideológia vytvára jasný obraz nepriateľa: my proti Západu, proti homosexualite, právam žien, humanizmu. A naša povinnosť priviesť späť kľúčové ruské územia ako Ukrajina.

To všetko je právne zabezpečené. Stoecklová poukázala na to, že ruská ústava je formálne sekulárna, je v nej zakotvená odluka cirkvi od štátu. Až v roku 2020 bola pravoslávna cirkev v ústave spomenutá výraznejšie, avšak bez zrušenia odluky. Už od roku 2000 však bolo prijatých niekoľko zákonov, ktoré spájajú štát a pravoslávnu cirkev: ochrana náboženského cítenia, zákaz nadávok, obmedzenie „zahraničných agentov“, LGBT aktivít a legislatíva týkajúca sa potratov. Pri spätnom pohľade to vyzerá ako systematická príprava na súčasný stav.

Dnes sa až 80 percent obyvateľov Ruska hlási k pravoslávnej cirkvi. Pravidelné návštevy chrámu však zostávajú na úrovni osem až deväť percent.

Pre ruský štát má pravoslávna cirkev pôsobiť stabilizujúco: menej potratov, stabilnejšie rodiny, viac detí. Stoecklová upozorňuje, že realita je však iná: rozvodovosť zostáva vysoká, demografická situácia je naďalej neistá a vojna ju ešte zhoršuje.

Podľa prieskumov verejnej mienky má Putin podporu viac ako 50 percent obyvateľov. Mnohí sú presvedčení, že štát potrebuje ideológiu a nepriateľa. Protesty proti vojne prichádzali najmä od mladých mestských skupín. Medzičasom mnohí z nich emigrovali alebo zmĺkli, niektorí dokonca boli odsúdení. Vojaci pochádzajú z provincií a vojnu vnímajú skôr ako príležitosť zárobku než ako poslanie.

Pravoslávna cirkev stojí pred veľkými výzvami, konštatuje Stoecklová. Patriarcha Kirill vytvoril cirkev, ktorá je úplne štruktúrovaná zhora nadol, patriarcha môže nútiť štátne orgány, aby zatkli kňazov, ktorí neprednášajú modlitby za víťazstvo, ktoré on vydal. De facto sme teda opäť v situácii sovietskej štátnej represie cirkvi. „V istom zmysle by som povedala, že je to ešte horšie,“ upozorňuje Stoecklová a dodáva: „Cirkev už nemá duchovnú a ideologickú nezávislosť, pretože štát teraz zastáva tie isté ‚tradičné hodnoty‘, aké káže patriarcha.“