V byzantskom obrade na Štedrý deň popoludní sa v rámci Večierne s liturgiou Bazila Veľkého číta o zvestovaní Pánovho anjela chudobným pastierom na poliach v chladnej noci.
Anjelove prvé slová k pastierom sú: „Nebojte sa“ (Lk 2, 10).
Ľudia sa boja mnohých vecí: chorôb, smrti, chudoby, teroristov, kriminality. Moderná doba priniesla nové strachy: z technológií, zo sociálnych sietí a z neistoty o budúcnosti.
Svet využíva strach na ovládanie a ovplyvňovanie ľudí. Najmä politici sa nehanbia zneužívať ľudské strachy na získanie moci.
Taká je ľudská situácia a do tejto situácie Kristus ľuďom hovorí:
„Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa“ (Jn 14, 1) a „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“ (Jn 16, 33).
Svet hlása strach, ale Kristus hlása odvahu, hoci sa narodil v chudobe a musel utekať pred Herodesovou závisťou a stať sa utečencom v Egypte; hoci v noci, keď povedal „Ja som premohol svet“, mal byť zatknutý a vedený na ukrižovanie.
Kresťanské evanjelium nie je posolstvom strachu, ktorý hlása svet, lebo Pánov anjel pokračuje: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom“ (Lk 2, 10).
Kristovo víťazstvo je víťazstvom ducha, v Božom Svätom Duchu, a toto víťazstvo premáha všetky sily temnoty sveta.
Svätý Ján nám hovorí: „A svetlo v tmách svieti a tmy ho nepohltili“ (Jn 1, 5 JB). Božie víťazstvo je úplné a všemocné. Dáva nekonečnú hodnotu životom nás všetkých a celému nášmu životu.
No existuje aj iný dôvod na strach. Zjavenie anjelov vyvoláva strach. Keď sa Gabriel zjavil Márii, jeho prvé slová boli: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha“ (Lk 1, 30).
Možno sa bojíme toho, čo od nás Boh žiada. Tento strach Mária rozptýlila slovami: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38).
Jediný spôsob, ako uniknúť strachu, je vložiť všetku svoju dôveru v Boha, ktorý sa pokoril, aby spolu s nami všetkými mohol byť oslávený.
Len Kristus je Ježiš, náš Spasiteľ, ale my sa musíme pripojiť k tejto spáse tým, že prijmeme jeho plán našej spásy: „Buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi“ (Otčenáš).
Vianoce sú pre nás skutočným sviatkom, ak nehovoríme len slová: „Kristus sa rodí! Oslavujte ho!“, ale ak tento pozdrav žijeme pomocou darov viery, nádeje a lásky.
V byzantskom obrade na Štedrý deň neskoro večer sa veriaci zhromažďujú v chráme na Veľkom povečerí.
Otvára sa nádhernou Izaiášovou piesňou: „S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh.“
Ak je s nami Boh, zbrane národov sú bezmocné, ak je s nami Boh, musíme sa mu podriadiť.
Pri Izaiášovej piesni sa musíme pýtať samých seba: „Na ktorej strane stojíme?“ Na strane národov alebo na strane Krista? Podriadiť sa Kristovi nie je ľahké, ale ak chceme byť kresťanmi, musíme prijať túto výzvu.
Narodenie Krista je považované za naplnenie všetkých proroctiev Starého zákona. Ježiš je nádejou všetkých národov. Ježiš spája nebo a zem.
„Dnes sa nebo a zem spájajú, lebo sa rodí Kristus.“