Hlava dnes už neexistujúceho pravoslávneho Kyjevského patriarchátu Filaret (Denysenko) zomrel v piatok 20. marca vo veku 97 rokov.
Životný príbeh najskôr kyjevského metropolitu a neskôr patriarchu neuznaného Kyjevského patriarchátu odzrkadľuje dramatickosť uplynulých päťdesiatich rokov ukrajinskej cirkevnej histórie.
V sobotu sa v kyjevskej Katedrále archanjela Michala – hlavnom chráme niekdajšieho Kyjevského patriarchátu – konala zádušná liturgia za zosnulého Filareta. Viedol ju metropolita Epifanij (Dumenko), hlava autokefálnej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny.
Metropolita Epifanij ocenil zosnulého ako historicky významnú osobnosť nielen pre cirkev, ale aj pre Ukrajinu. Podľa metropolitu sa Filaretovo meno a dielo navždy zapísalo do ukrajinskej histórie.
Epifanij zdôraznil kľúčovú rolu patriarchu v boji za autokefálnu (čiže nezávislú) cirkev a za ukrajinskú nezávislosť od „ruského sveta“. Kyjevský metropolita zdôraznil, že pokusy o diskreditáciu Filareta zlyhajú, pretože „pravda a láska zvíťazia“.

Veriaci si uctievajú telo zosnulého patriarchu Filareta. Foto: TASR/AP/Dan Bashakov
Filaret sa narodil 23. januára 1929 ako Michajlo Antonovič Denysenko. V rokoch 1966 až 1992 bol metropolitom Kyjeva a exarchom Ukrajiny v rámci Ruskej pravoslávnej cirkvi.
Bol neúnavným zástancom nezávislosti ukrajinského pravoslávia od Moskvy, čo malo ďalekosiahle dôsledky. Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu bola založená v júni 1992.
Dôvodom bolo odmietnutie Ruskej pravoslávnej cirkvi udeliť svojmu ukrajinskému exarchátu autokefáliu. Ukrajinský národný koncil pod vedením vtedajšieho kyjevského metropolitu Filareta o to požiadal Moskovský patriarchát po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991.
V dôsledku jednostranného odštiepenia moskovské cirkevné vedenie odvolalo Filareta z funkcie hlavy Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Zaujímavý detail na okraj: Filaret sa v roku 1990 neúspešne pokúšal stať patriarchom Ruskej pravoslávnej cirkvi. Kritici mu vyčítajú, že až potom začal presadzovať nezávislú ukrajinskú cirkev, ktorej vedenie chcel prevziať.
Filaretovi stúpenci s podporou prezidenta Leonida Kravčuka založili Kyjevský patriarchát, ktorý odvtedy existoval paralelne s Ukrajinskou pravoslávnou cirkvou Moskovského patriarchátu. Od roku 1995 bol Filaret hlavou tejto cirkvi a mal titul „patriarcha Kyjeva a celej Rusi-Ukrajiny“. Táto cirkev však nebola uznaná ostatnými autokefálnymi pravoslávnymi cirkvami.

V roku 2018 bol Filaret opäť prijatý do cirkevného spoločenstva ekumenickým patriarchom Bartolomejom a bol uznaný za biskupa, ale nie za patriarchu.
Ešte v tom istom roku sa Kyjevský patriarchát spojil s ďalšími cirkvami do Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, ktorej patriarcha Bartolomej udelil nezávislosť. Filaretova nádej, že bude viesť túto cirkev, sa nenaplnila. Zakladajúce biskupské zhromaždenie sa rozhodlo pre metropolitu Epifanija (Dumenka) ako hlavu cirkvi. Filaretovi bol udelený len titul „čestný patriarcha“.
Filaret krátko nato s nevôľou vyhlásil, že starý Kyjevský patriarchát naďalej existuje. Toto vyjadrenie síce vnútri cirkvi vyvolalo určité rozhorčenie, ale ďalej nemalo nijaký význam. Filaret viedol so svojimi stúpencami akýsi vlastný život, hľadal aj kontakt s odštiepenými pravoslávnymi skupinami v iných krajinách, no zostal bez väčšieho vplyvu.