Príbeh Katolíckej univerzity Po rokoch boomu a následnej krízy hľadá stabilizáciu. Výzvy zostávajú

Koncom mája sa dostalo na pretras dianie na Katolíckej univerzite v Ružomberku po tom, čo veľký kancelár univerzity, košický arcibiskup Bernard Bober, nepotvrdil vo funkcii zvoleného rektora Tomáša Jablonského. Stalo sa to prvý raz v dejinách univerzity, ktorá minulý rok oslávila 25 rokov od svojho založenia. 

Za štvrťstoročie si prešla raketovým rozmachom, krízami a škandálmi, poklesom počtu študentov aj prechodom na nový systém akreditácie. Hoci sa dnes z hľadiska počtu študentov nachádza v stabilizovanej fáze, inštitucionálne nemožno hovoriť o jej zlatom veku. Čelí rôznym výzvam, podobne ako aj iné školy. 

Pripomeňme si stručne jej príbeh, pozrime sa na dáta o počte študentov a prejdime závery, ktoré pred dvoma rokmi o KU skonštatovala štátna akreditačná agentúra.

Príbeh školy

Na takmer všetkých rokovaniach o zriadení Katolíckej univerzity bol prítomný politik a bývalý disident František Mikloško. 

V staršom texte pre Postoj spomínal, že všetko sa začalo návštevou ružomberského farára, dekana Alojza Kostelanského v Bratislave, ktorý prišiel s myšlienkou, aby v Ružomberku vznikla Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja ako odnož Trnavskej univerzity.

Trnavská univerzita súhlasila a v roku 1996 jej akademický senát takúto fakultu v Ružomberku zriadil. Potom však do hry vstúpila snaha Vladimíra Mečiara vytvoriť katolícku univerzitu na pôde Trnavskej univerzity. Keď s tým biskupi nesúhlasili, parlament prijal 27. júna 1997 zákon o zriadení Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

V tom istom roku prešla ružomberská Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja administratívne pod Žilinskú univerzitu. 

Sídlo Katecheticko-pedagogickej fakulty Žilinskej univerzity v Ružomberku, v ktorom po rozhodnutí Konferencie biskupov Slovenska vznikla Katolícka univerzita. Foto: TASR/Jozef Ďurník (19. mája 1999)

Po zmene vlády v roku 1998 sa začali rokovania o vzniku katolíckej univerzity. „Bolo ponechané na Konferenciu biskupov Slovenska, aby sa rozhodla, kde takúto univerzitu chce mať. Po viacerých prípravných rokovaniach, na ktorých som bol účastný, KBS hlasovaním rozhodla, že sídlom bude Ružomberok,“ hovorí Mikloško. 

Aby bol priebeh prijímania zákona rýchly, bol podaný poslanecký návrh zákona o zriadení Katolíckej univerzity v Ružomberku. V mene troch poslancov ho v parlamente predkladal Mikloško a rovnako ho zdôvodňoval na rokovaní Dzurindovej vlády. 

Katolícka univerzita v Ružomberku vznikla 10. mája 2000 zákonom č. 167/2000 Z. z. Týmto zákonom bola do nej administratívne znovu začlenená aj bývalá Katecheticko-pedagogická fakulta zo Žiliny. 

Dejiny KU v prehľade

1996 – vznik Pedagogického inštitútu sv. Ondreja pri Trnavskej univerzite

1996 – transformácia pedagogického inštitútu na katecheticko-pedagogickú fakultu

1997 – začlenenie Katecheticko-pedagogickej fakulty do Žilinskej univerzity

Júl 2000 – vznik Katolíckej univerzity ako neštátnej vysokej školy transformáciou katecheticko-pedagogickej fakulty; univerzita má dve fakulty – filozofickú a pedagogickú

2002 – Katolícka univerzita sa stala konfesijnou verejnou vysokou školou (Zákon NR SR č. 131/2002)

Júl 2003 – zriadenie Teologickej fakulty so sídlom v Košiciach

Júl 2005 – svoju činnosť začala štvrtá fakulta – fakulta zdravotníctva

2007 – členstvo vo FUCE, prijatie do Federácie európskych katolíckych univerzít (FUCE) otvorilo dvere hlbšej spolupráci s európskymi inštitúciami rovnakého zamerania

Zákon 167/2000 síce zriadil KU ako neštátnu vysokú školu, ale zákonom NR SR 131/2002 o vysokých školách sa KU stala verejnou vysokou školou s konfesijným charakterom od 1. apríla 2002.

Prvým rektorom Katolíckej univerzity v Ružomberku bol matematik prof. RNDr. Pavol Kluvánek, CSc. (7/2000 – 10/2001), jeho nástupcom fyzik prof. RNDr. Jozef Ďurček, CSc. (11/2001 – 6/2004), tretím rektorom bol hudobný vedec prof. PhDr. Boris Banáry, CSc. (7/2004 – 6/2008), štvrtým teológ a žurnalista prof. Tadeusz Zasępa, PhD. (7/2008 – 6/2012, 7/2012 – 5/2014), piatym teológ Mons. prof. ThDr. Jozef Jarab, PhD. (6/2014 – 8/2018). 

Od 27. augusta 2018 je rektorom Katolíckej univerzity v Ružomberku doc. Ing. Jaroslav Demko, CSc. 

Zdroj: časopis Kuriér, ku.sk

Inaugurácia Katolíckej univerzity v Ružomberku sa uskutočnila 20. septembra 2000 v tamojšej športovej hale v Považských kasárňach. Súčasťou obradu bolo požehnanie insígnií univerzity a pontifikálna sv. omša, ktorú celebroval kardinál Ján Chryzostom Korec. Vľavo je poverený rektor KU profesor Pavol Kluvánek. Foto: Jozef Ďurník/TASR

Rýchly rozmach, krízy a pokles

Prvé roky Katolíckej univerzity sa niesli v znamení prudkého rozmachu, otvárania odborov aj detašovaných pracovísk po celom Slovensku – okolo roku 2005 nastáva aj masívny rozmach externej formy štúdia. 

V akademickom roku 2007/2008 dosahuje univerzita svoj vrchol v počte študentov, ktorý sa vtedy priblížil k hodnote 10 500. 

Vývoj v ďalších rokoch sprevádzali faktory ako postupná regulácia externého štúdia legislatívou, najmä zavedením školného, čo sa prejavilo poklesom záujmu o externé štúdium (2012). Ďalej prichádzajú aj populačne slabšie ročníky, okresávanie študijných programov a externých pracovísk. 

Počet študentov tak klesá aj vplyvom týchto faktorov. V akademickom roku 2015/2016 je už pod hranicou päťtísíc. 

Zrejme najťažšie obdobie pre univerzitu nastalo v rokoch 2014 a 2015. Bolo príznačné medializáciou výsledkov interných aj externých kontrol. Na verejnosť vtedy prenikli aj vnútorné nezhody a konflikty

Konferencia biskupov Slovenska si ako zriaďovateľ univerzity zadala audit v spoločnosti KPMG Slovensko. Preverovalo sa obdobie rokov 2010 až 2013 a KBS skonštatovala, že vo vedení KU, pedagogickej fakulty a filozofickej fakulty „došlo k závažným manažérskym zlyhaniam, k neefektívnemu hospodáreniu a ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi“.

Nebola to však jediná previerka. Vlastný audit, ktorý odhalil pochybenia na fakultách, dal spraviť aj vtedajší rektor Tadeusz Zasępa (2008 – 2014). Poľského kňaza sa na prelome rokov 2013 a 2014 dvakrát pokúsil odvolať akademický senát, no zasiahol veľký kancelár univerzity Bernard Bober a Zasępu vo funkcii podržal. Napokon v máji 2014 rezignoval sám.

Z tohto obdobia je známy aj prípad kontrolórky Katolíckej univerzity Marty Bočekovej, ktorá poukázala na pochybenie v hospodárení školy. Po nástupe nového rektora Jozefa Jaraba (2014 – 2018) dostala výpoveď, pre ktorú univerzitu zažalovala s pomocou Nadácie Zastavme korupciu. 

Okresný súd v Ružomberku v novembri 2015 označil výpoveď, ktorú dostala Bočeková, za neplatnú a v mimosúdnej dohode sa univerzita zaviazala vyplatiť bývalej kontrolórke náhradu ušlej mzdy

Katolícka univerzita v Ružomberku sa dostala aj do hľadáčika poľského časopisu Wprost. Ten v investigatívnom texte z roku 2015 písal o rozsiahlom škandále s fiktívnymi vedeckými titulmi, ktoré si poľskí akademici údajne kupovali na slovenských univerzitách, najmä na Katolíckej univerzite v Ružomberku. 

Autori článku opísali mechanizmus zneužívania medzinárodnej dohody, na základe ktorej bol slovenský titul docent uznávaný ako poľská vedecká habilitácia, hoci nespĺňal potrebné nároky.

Dôležitý posudok z roku 2024

Pokiaľ ide o rebríčky kvality, najväčší úspech zaznamenala Katolícka univerzita v roku 2015, keď sa jej filozofická fakulta umiestnila na 2. mieste medzi humanitne zameranými fakultami podľa Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA). 

ARRA však už nezávislé porovnávanie fakúlt nepublikuje, smerodajnejšie sú tak posudky Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVŠ). Pripomeňme len, že ARRA nerozhodovala o akreditáciách, kým verejnoprávna SAAVŠ napĺňa úlohu práve v tomto smere. 

SAAVŠ zasa na druhej strane nezverejňuje rebríčky vysokých škôl s poradím podľa kvality, ale vyjadruje sa, či konkrétna škola spĺňa štandardy kvality pre vnútorný systém.

Tri farebne odlíšené podlažia v novootvorenej Univerzitnej knižnici Katolíckej univerzity v Ružomberku 24. septembra 2013. Foto: TASR/Oliver Ondráš

Pre Katolícku univerzitu v Ružomberku bol v tomto kľúčový posudok SAAVŠ, ktorá od februára 2024 do januára 2025 posudzovala vnútorné systémy všetkých vysokých škôl. 

Verdikt pre KU prišiel 11. apríla 2024, keď akreditačná agentúra uznesením rozhodla, že vnútorný systém zabezpečovania kvality na Katolíckej univerzite v Ružomberku a jeho implementácia sú v súlade so štandardmi pre vnútorný systém. 

Katolícka univerzita je tak oprávnená vytvárať, uskutočňovať a upravovať študijné programy v dvanástich študijných odboroch: ekonómia a manažment, filológia, filozofia, historické vedy, mediálne a komunikačné štúdiá, ošetrovateľstvo, psychológia, sociálna práca, teológia, učiteľské a pedagogické vedy, verejné zdravotníctvo a zdravotnícke vedy.

Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo posudzovala 33 vysokých škôl, pričom pri 27 z nich vyhlásila súlad, v šiestich prípadoch skonštatovala nesúlad so štandardmi kvality a uložila opravné opatrenia. Päť škôl dostalo nariadenie odstránenia nedostatkov a jedna vysoká škola dostala obmedzenie vytvárať a upravovať študijné programy.

SAAVŠ: KU zameraním študijných programov saturuje regionálne potreby

Výsledok posudzovania kvality Katolíckej univerzity zo strany SAAVŠ sa nachádza v hodnotiacej správe z marca 2024.

Akreditačná agentúra hneď v úvode konštatuje, že „niektoré z uvádzaných zložiek KU úspešne napĺňa (napr. orientácia na študenta a potreby regionálneho trhu práce) a v niektorých má určité rezervy, resp. potrebu ďalšieho napĺňania v blízkom časovom horizonte (napr. internacionalizácia výskumu a vzdelávania)“.

Naprieč univerzitou vládne podľa SAAVŠ rodinná atmosféra, v prípade identifikovania akýchkoľvek nedostatkov môžu byť študenti otvorení a o týchto nedostatkoch informovať kompetentných zamestnancov KU.

Pracovná skupina SAAVŠ navrhla Katolíckej univerzite upraviť disciplinárny poriadok a etický kódex s tým, že by ich bolo treba aktualizovať a doplniť o nové kategórie akademických podvodov a nečestností, ako je napríklad vypracovanie prác inou osobou či ich kupovanie. 

„Rozhovor s členmi Etickej komisie viedol k záveru, že by sa vedenie univerzity malo zaoberať zmenou postupu prijímania podnetov (princíp transparentnosti), ako aj dôslednejším uplatňovaním zamedzenia konfliktu záujmov. Bola zdôraznená aj potreba vypracovania vnútorného predpisu na zriadenie komisie pre odňatie titulu a odvolacej komisie (podľa vysokoškolského zákona),“ uvádza SAAVŠ.

Katolícka univerzita zaviedla niektoré zmeny už počas hodnotenia či pred ním. 

V roku 2023 bolo zrušené učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry na oboch stupňoch štúdia. Iné študijné programy prešli zmenami, čo súviselo s novým akreditačným systémom a procesom zosúlaďovania programov so štandardmi SAAVŠ.

Na pedagogickej fakulte zase v prípade viacerých študijných odborov došlo ku skráteniu štandardnej dĺžky štúdia podľa zákona.

Zmeny robila ružomberská univerzita aj v roku 2025, napríklad učiteľstvo občianskej náuky a filozofie na bakalárskom a magisterskom stupni bolo nahradené novými akreditovanými študijnými programami. 

Hodnotiaca správa SAAVŠ k oblasti študijných predmetov konštatuje, že univerzita by mala „zvýšiť internacionalizáciu vzdelávania na úrovni bakalárskych a magisterských študijných predmetov, a to aj posilnením rozvoja cudzojazyčných kompetencií učiteľov a študentov na celej KU“.

Pokiaľ ide o oblasť učiteľov, podľa akreditačnej agentúry má KU dostatok učiteľov a ich výber je transparentný, objektívny a odborne založený, hoci SAAVŠ poukazuje pri niektorých študijných programoch na fluktuáciu ľudí zodpovedných za študijný program, respektíve učiteľov zabezpečujúcich profilový predmet. 

„Pracovná skupina na mieste zistila, že viaceré pracoviská, ktoré ponúkajú jednotlivé študijné programy, sú personálne na hranici akceptovateľnosti, čoho dôsledkom je slabšia ponuka povinne voliteľných a výberových predmetov,“ uvádza ďalej agentúra. 

Pri študijnom odbore filológia vyvoláva podľa pracovníkov SAAVŠ otázky „značné zastúpenie učiteľov zo zahraničia (z Maďarska)“, ktorí uvádzajú pomerne silnú afiliáciu k svojim pracoviskám v Maďarsku, kde realizujú výskum a aj prevažne vedú záverečné práce študentov.

Akreditačná agentúra, naopak, vyzdvihla odbor filozofia. „Až na drobné výnimky je tvorivá a vedecká činnosť pracoviska na veľmi vysokej úrovni, plne porovnateľná s činnosťou podobne zameraných katedier (nielen) v strednej Európe,“ napísali do hodnotiacej správy. 

Značnú fluktuáciu niektorých kľúčových vyučujúcich a garantov skonštatovala pri odbore historické vedy. 

V niektorých prípadoch pracovná skupina zistila, že profilové predmety podľa študijného plánu zabezpečujú aj odborní asistenti, prípadne učitelia s kratším pracovným úväzkom, napríklad učiteľstvo matematiky v kombinácii.

Komisia preto škole navrhuje dodržiavať, aby profilové predmety zabezpečovali výlučne riadni funkční docenti alebo profesori so stopercentným pracovným úväzkom.

Pri odbore ekonómia a manažment odporúča SAAVŠ zvyšovať nároky na kvalitu publikačných výstupov a eliminovať, respektíve vylúčiť zo súboru predkladaných výstupov tvorivej činnosti kľúčových vyučujúcich domáce učebné texty či výstupy, ktoré môžu byť sporné z hľadiska transparentnosti vydavateľstva. 

Pohľad na novú budovu Univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity v Ružomberku 24. septembra 2013. Foto: TASR/Oliver Ondráš

V závere hodnotiacej správy sa okrem iného uvádza, že ambície akademickej obce KU korešpondujú s jej charakterom a deklarovaným poslaním. „KU zameraním svojich študijných programov saturuje regionálne potreby,“ napísali hodnotitelia. 

Podľa akreditačnej agentúry je na Katolíckej univerzite nižšia miera internacionalizácie výskumnej, publikačnej a vzdelávacej činnosti s výnimkou vybraných študijných programov. Skladba predmetov vo vybraných študijných programoch je limitujúca vzhľadom na personálne možnosti pracoviska. Správa dodáva, že propagácia a marketing univerzity voči externému prostrediu je na nízkej úrovni.

Svetlé stránky, no stále aj vážne výzvy

Príbeh Katolíckej univerzity v Ružomberku nie je len o krízových situáciách či kauzách.

Škola je nepochybne úspešná v materiálnom rozvoji, podarilo sa vybudovať infraštruktúru, opraviť budovy, postaviť nové. Univerzita naďalej rozširuje kapacity internátov.

Za najvýraznejší až symbolický projekt v tomto smere možno považovať modernú univerzitnú knižnicu, ktorú otvorili v roku 2013. Budova s plochou vyše deväťtisíc štvorcových metrov bola nominovaná na cenu ARCH 2014.

Je dobré, že škola zvládla prechod na nové pravidlá akreditácie a po rokoch boomu a následnej krízy hľadá stabilizáciu. Hodnotiaca správa štátnej akreditačnej agentúry pomenovala hlavné výzvy na zlepšenie. Je tu však ešte jedna, práve tá, na ktorú poukázala nedávna nevydarená voľba rektora a okolnosti v jej pozadí. 

Katolícka univerzita v Ružomberku veľmi potrebuje všeobecne uznávané autority, a nie zápasy mocenských podskupiniek.

Pozn.: Na texte spolupracovala Kristína Votrubová.