Kto chcel byť rektorom Katolíckej univerzity Podozrenia z plagiátorstva aj otázniky nad článkami vo Švajčiarsku. Ružomberok potrebuje zmenu

Minulý týždeň sme informovali o zákulisí rozhodnutia veľkého kancelára Katolíckej univerzity v Ružomberku (KU), ktorým je košický arcibiskup Bernard Bober. Ten využil svoju právomoc a nepotvrdil vo funkcii zvoleného kandidáta na rektora Tomáša Jablonského.

Tento krok bol pre mnohých prekvapením vrátane samotného Jablonského a jeho okolia, keďže počas volebného procesu nebolo známe, že by arcibiskup Bober, respektíve biskupi plánovali jeho zvolenie vetovať.

To, samozrejme, môže viesť k úvahe, že očakávali zvolenie jeho protikandidáta – bývalého farára a dekana z Dolného Kubína Ľubomíra Pekarčíka. Ten zasa podľa našich informácií mal veľmi slabé vystúpenie počas verejného vypočutia pred samotnou voľbou, ktorá sa konala 13. mája.

Pozitívom udalostí, ktoré arcibiskup Bober ako veľký kancelár rozpútal, môže byť to, že biskupi sa budú musieť viac zamyslieť nad Katolíckou univerzitou, ktorej sú zriaďovateľmi, prebrať za ňu zodpovednosť a neodsúvať ju na vedľajšiu koľaj ako doteraz.

V tomto texte sa ešte krátko vrátime k dvojici kandidátov, ktorí teoreticky môžu kandidovať opäť.

Dvojica (nie ideálnych) kandidátov

Vlani v júni sa kňaz Ľubomír Pekarčík po viac ako 20 rokoch lúčil s farnosťou v Dolnom Kubíne a mieril do dôchodku.

V rozhovore pre MY Orava povedal, že sa rozhodol ukončiť pôsobenie na poste dekana pre zdravotné komplikácie, ktoré ho prinútili spomaliť a prehodnotiť dovtedajšie pracovné nasadenie.

„Pred tromi rokmi som mal infarkt. Jedna z vecí, ktoré mi lekári odporúčali, bolo dať nohu z plynu, spomaliť. Tridsať rokov mám dve práce, okrem kňazstva sa venujem akademickej práci na univerzite v Ružomberku. Aby som naplnil lekárske odporúčania, rozhodol som sa vzdať miesta dekana. Učiť ešte budem,“ povedal kňaz Spišskej diecézy, ktorý v čase založenia Katolíckej univerzity v roku 2000 pôsobil ako jej prorektor.

„Budem sa venovať akademickej činnosti, zájdem do lesa, budem v záhrade,“ priblížil plány na dôchodok, ktorý sa chystal prežiť v rodnej Trstenej.

Napriek týmto svojim slovám napokon prejavil záujem stať sa rektorom Katolíckej univerzity, hoci jeho ambícia zatiaľ nevyšla. V májových voľbách dostal od volebného zhromaždenia (členovia akademického senátu a správnej rady) 11 hlasov, kým jeho konkurent Jablonský ich získal 19.

Keď sa denník Postoj pýtal na osobu profesora Pekarčíka v prostredí univerzity, opakovali sa výhrady súvisiace aj s jeho publikačnou činnosťou.

Články mu totiž v minulosti nevychádzali v nezávislom akademickom prostredí, ale vo švajčiarskom časopise, ktorý vydáva inštitúcia jeho kolegu na fakulte.

Časopis The Revue Internationale des Sciences humaines et naturelles vydáva zürišská inštitúcia Internationale Stiftung „Schulung, Kunst, Ausbildung“ (SKAIS), ktorej zakladateľom je ďalší spišský kňaz a profesor na KU Amantius Akimjak.

Akimjak zároveň figuruje vo švajčiarskej inštitúcii ako jeden z hlavných kontaktov a v rámci časopisu zastáva funkciu zástupcu šéfredaktora. Pekarčík tam publikoval tri články.

Ešte predtým jeho výstupy vydávalo fribourské vydavateľstvo S.É.C.T. (Sciences, Éducation, Cultures, Traditions). Na internete však veľa o tomto švajčiarskom vydavateľstve nenájdete, Google vás odkáže na publikácie akademikov z ružomberskej univerzity.

Profesor Tomáš Jablonský, ktorého zvolenie vetoval arcibiskup Bober, vedie v súčasnosti Katedru pedagogiky a psychológie Pedagogickej fakulty KU.

Rektorom chcel byť aj pred 14 rokmi, keď kandidoval proti Tadeuszovi Zasępovi. Poľský kňaz v roku 2012 zvíťazil a pokračoval vo svojom druhom funkčnom období. Na prelome rokov 2013 a 2014 sa ho však dvakrát pokúsil odvolať akademický senát. Aj vtedy zasiahol veľký kancelár univerzity Bober a Zasępu vo funkcii podržal. Napokon v máji 2014 rezignoval sám.

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) ako zriaďovateľ univerzity dala vypracovať previerku, ktorá poukázala na viaceré pochybenia v riadení školy a fakúlt. Vlastný audit, ktorý odhalil pochybenia na fakultách, dal spraviť aj Zasępa ešte ako rektor.

Späť však k profesorovi Jablonskému, ktorý síce tentoraz získal podporu vo voľbách, no zďaleka sa nejavil ako ideálny kandidát.

Za problematické možno označiť najmä dve veci. Prvou sú výsledky spomenutej previerky z roku 2015, ktorú vykonala firma KPMG Slovensko. „Konferencia biskupov Slovenska konštatuje, že v období rokov 2010 – 2013 došlo vo vedení KU, Pedagogickej fakulty a Filozofickej fakulty, k závažným manažérskym zlyhaniam, neefektívnemu hospodáreniu a konaniu v rozpore s dobrými mravmi,“ znel jeden z hlavných záverov.

Dekanom Pedagogickej fakulty KU bol v tom čase práve Tomáš Jablonský. Keďže senát pedagogickej fakulty odmietol rezignáciu, ktorú Jablonský v reakcii na zverejnené zistenia predložil, vo funkcii dekana pokračoval ďalej. Neskôr sa stal aj predsedom Akademického senátu KU.

Druhá vec sa týka jeho titulov a podozrenia z plagiátorstva.

V roku 2010 denník SME upozornil, že práca o etickej výchove dopomohla vtedajšiemu dekanovi Pedagogickej fakulty KU Jablonskému k doktorátu (PhD.) a neskôr aj k docentúre.

Jablonský v roku 2005 obhájil doktorát s dizertačnou prácou Kooperatívne učenie v etickej výchove. O dva roky neskôr predložil knihu Kooperatívne učenie vo výchove ako svoju habilitačnú prácu a získal docentúru, napísal denník SME s tým, že publikácie sú takmer totožné.

„Habilitačná práca je zmeneným knižným vydaním dizertačnej,“ priznal vtedy Jablonský. Tvrdil, že pravidlá Univerzity Komenského nikde nehovoria, nakoľko sa musia odlišovať, a jeho akademický postup schválila aj vedecká rada.

V roku 2016 musel Jablonský opäť vysvetľovať. Denník Plus Jeden deň písal o pochybnostiach v súvislosti s jeho záverečnou prácou k rozširujúcemu štúdiu špeciálnej pedagogiky, ktoré údajne absolvoval na Inštitúte Juraja Páleša v Levoči. Toto pracovisko patrí pod pedagogickú fakultu, ktorej bol Jablonský dekanom.

Denník písal, že má k dispozícii prácu študentky, ktorá je absolútne zhodná s tou Jablonského a má rovnaký názov aj prílohy, iba meno je vymenené. Dekan podozrenie z plagiátorstva odmietol.

Čo sa bude diať?

Vráťme sa do roku 2026 a k aktuálnej situácii, v ktorej sa nachádza Katolícka univerzita.

Po tom, čo veľký kancelár neschválil zvoleného kandidáta na rektora, musela predsedníčka akademického senátu do 30 dní vyhlásiť novú voľbu kandidáta na rektora. Senát tak spravil v utorok 2. júna na svojom zasadnutí.

Oficiálne vyhlásenie síce ešte univerzita nezverejnila, ale podľa našich informácií by sa nové voľby mali konať 23. septembra.

Do novej voľby sa môžu prihlásiť aj obaja neúspešní kandidáti. Navyše zákon o vysokých školách a rovnako tak aj štatút KU umožňujú tretíkrát kandidovať aj súčasnému rektorovi Jaroslavovi Demkovi, ktorý dosluhuje druhé funkčné obdobie.

Demka by však mohli zvoliť aj na prechodné obdobie, kým nevzíde z voľby nový kandidát na rektora. Takýto dočasne poverený rektor môže byť vo vedení univerzity maximálne jeden rok.

V každom prípade fiasko s poslednými voľbami rektora, ale aj otázniky nad oboma kandidátmi vyvolávajú oprávnený dôvod pýtať sa, aké riešenie majú tí, ktorí sú zodpovední za Katolícku univerzitu, teda jej zriaďovatelia.

Lebo ak to nebude o súťaži ideí a vízií, ale len o preskupovaní funkcií v rámci záujmových skupín, naša jediná katolícka univerzita sa nikam neposunie. A odradí od záujmu aj tých, ktorí ho ešte doteraz nestratili.