Vatikánska sedma Povýšenie Slováka v Rímskej kúrii, odkaz Vatikánu do Nemecka aj nedovolené vysviacky u lefebvristov

V aktuálnom videosúhrne sa dozviete:

• čo urobili lefebvristi napriek pápežovmu varovaniu,
• kto je aktuálne najvyššie postaveným Slovákom v Rímskej kúrii
• a čo odpovedal Vatikán nemeckým biskupom na otázku kázania laikov.

Povýšenie slovenského kňaza vo Vatikáne, vysviacka štyroch biskupov bez súhlasu Ríma aj kandidát na župana, ktorý podpisuje dotácie na oltári. O týchto a ďalších témach diskutovali v štúdiu Postoj TV vedúci rubriky Svet kresťanstva Pavol Rábara a redaktor Pavol Hudák.

Vatikánsku sedmu začali redaktori Postoja aktuálnou udalosťou, keď v stredu 1. júla Kňazské bratstvo svätého Pia X. (lefebvristi) vysvätilo štyroch nových biskupov bez súhlasu Vatikánu.

„Toto bratstvo nie je v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou a Vatikán ich vopred varoval, že takýto krok povedie k schizme,“ upozornil Pavol Hudák. Ďalej pripomenul slová pápeža Leva XIV., ktorý poslal lefebvristom dva dni pred vysviackami list, v ktorom ich vyzval, aby „neroztrhali Kristovu tuniku“, ktorá nie je zošívaná, ale je v celku.

Predstavený bratstva Davide Pagliarani na pápežovu výzvu reagoval vyhlásením, v ktorom požiadal o čas na rozoznanie situácie a deklaroval, že sa nechcú oddeliť od Ríma, hoci na druhej strane majú problém so závermi Druhého vatikánskeho koncilu.

V diskusii sa redaktori ďalej venovali stretnutiu kardinálov vo Vatikáne, tzv. mimoriadnemu konzistóriu, na ktorom sa zúčastnilo 178 kardinálov z celého sveta. Témami boli mier, spoločné dobro aj synodalita.

Pavol Rábara poukázal na to, že z nariadenia pápeža bolo stretnutie kardinálov mediálne veľmi diskrétne, Lev XIV. ich požiadal o mlčanlivosť, aby sa zabezpečila sloboda diskusie bez vonkajších tlakov.

„Zaujala ma jedna vec – kardináli sa podľa oficiálnych správ zhodli na tom, že treba hlbšiu teologickú aj pastorálnu reflexiu témy legitímnej obrany vo svetle zmien ovplyvňujúcich súčasné konflikty,“ povedal Rábara s tým, že kardináli tak reagovali na pasáž v prvej encyklike Leva XIV. Magnifica humanitas. Pápež v nej označil teóriu spravodlivej vojny za prekonanú, respektíve za často zneužívanú na ospravedlnenie akejkoľvek vojny, pričom podľa pontifika treba hovoriť o práve na legitímnu obranu v najužšom zmysle slova.

Foto: Postoj/Adam Rábara

V ďalšej časti videodiskusie prešli Rábara s Hudákom do slovenského prostredia, kde nedávno vyvolal pozornosť minister investícií Samuel Migaľ, ktorý kandiduje za prešovského župana. Ten podpísal dotáciu pre kostol vo Vranove nad Topľou priamo na oltári počas bohoslužby.

Z liturgického pohľadu ide podľa Rábaru o kontroverziu. „Oltár symbolizuje Krista a nie je to miesto, kde sa majú podpisovať takéto veci. Dokonca sa už upúšťa aj od podpisovania sobášnych zápisníc priamo na oltári,“ poznamenal s tým, že v prípadoch, ako sa stal vo Vranove, je však zodpovednosť vzájomná. „Politik rád využije poskytnutý priestor, ale ten mu dáva kňaz,“ dodal.

Redaktori Sveta kresťanstva sa venovali aj rozhodnutiu pápeža vymenovať slovenského kňaza Jozefa Barlaša za sekretára Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj, čo je druhá najvyššia pozícia v riadení tohto vatikánskeho úradu.

Na čele tohto dikastéria stojí po novom rehoľná sestra saleziánka Alessandra Smerilliová, ktorej pomáha ako proprefekt taliansky kardinál Fabio Baggio.

Monsignor Jozef Barlaš sa narodil 7. mája 1985 v Snine, v júni 2010 bol vysvätený za kňaza Košickej arcidiecézy. V roku 2022 získal doktorát z kánonického práva na Pápežskej lateránskej univerzite a od 1. októbra 2020 pôsobil v Rímskej kúrii v sekcii pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu.

„Barlaš sa týmto menovaním stal najvyššie postaveným Slovákom v Rímskej kúrii,“ dodal Pavol Hudák s tým, že posledným Slovákom na pozícii sekretára bol vladyka Cyril Vasiľ, ktorý pôsobil v Kongregácii (dnes Dikastériu) pre východné cirkvi. V pozícii prefekta, teda šéfa dikastéria, malo Slovensko v minulosti kardinála Jozefa Tomka, ktorý bol na čele Kongregácie pre evanjelizáciu národov.

„V prípade menovania Jozefa Barlaša ide pre Slovensko o isté uznanie a dá sa povedať, že má našliapnuté na dobrú cirkevnú kariéru,“ doplnil Hudák. Poukázal na to, že zo sekretára sa niekedy časom stáva prefekt, respektíve funkcia sekretára býva spojená aj s biskupským svätením.

Podľa Pavla Rábaru sa môžu objaviť aj špekulácie, či 41-ročný slovenský kňaz v službách Rímskej kúrie nie je potenciálne budúci kardinál. „V tejto chvíli sú to však len dohady,“ uzavrel.

V relácii sa ďalej hovorilo aj o príbehoch nových českých blahoslavených mučeníkov, poškodení Kyjevsko-pečerskej lavry ruskou raketou, pápežovej návšteve Španielska či odpovedi Vatikánu predsedovi Nemeckej biskupskej konferencie, ktorý sa pýtal, či môžu vybraní laici mať počas omše homíliu.