Pastorácia športovcov Na Slovensku uvažujú o športovom kaplánovi, inde vrátane Česka majú takúto duchovnú službu podchytenú roky

V apríli sa objavila správa, že Katolícka cirkev na Slovensku aktívne podporuje iniciatívu zameranú na systematické duchovné sprevádzanie športovcov. 

O potrebe vytvorenia oficiálnej pozície športového kaplána, ktorý by bol slovenskej výprave oporou na vrcholových podujatiach podľa vzoru iných krajín, hovorili podľa TK KBS bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, výkonný sekretár KBS Ivan Ružička a predseda Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš.

Arcibiskup Zvolenský myšlienke vyjadril plnú podporu a potvrdil, že biskupi sú tejto iniciatíve otvorení. „Naším želaním je, aby aj slovenská delegácia mala svojho duchovného sprievodcu. Sme presvedčení, že verejnosť by tento krok prijala s veľkým porozumením, keďže už v súčasnosti viaceré domáce kluby úspešne spolupracujú s kňazmi na lokálnej úrovni,“ uviedol arcibiskup. 

Zároveň zdôraznil, že cirkev vníma šport ako dôležitú platformu na rozvoj hodnôt a integrálnu formáciu ľudskej osobnosti.

Prvým bol kaplán v anglickom futbale

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré zatiaľ nemajú športového ani olympijského kaplána na rozdiel od Poľska, Česka či USA alebo Austrálie. Duchovná pastorácia v športe sa začala rozvíjať v polovici 60. rokov minulého storočia v USA v americkom futbale.

Prvým oficiálne vymenovaným športovým kaplánom bol v roku 1962 John Jackson v anglickom profesionálnom futbale. Stal sa tak historickým priekopníkom v tejto oblasti a jeho vymenovanie predznamenalo moderný rozvoj pastoračnej starostlivosti v športovom prostredí, ktorá sa neskôr rozšírila aj do ďalších krajín a športových disciplín.

Úlohu alebo inštitút športového kaplána majú dnes krajiny prispôsobený svojim podmienkam. Napríklad kým Česi majú olympijského kaplána, ktorí sprevádza športovcov na olympiáde alebo Európskych hrách, Poliaci majú pre športovcov kaplána a na šport je vyčlenený v rámci biskupskej konferencie delegát z radov biskupov. 

V Austrálii či USA je zasa služba športových kaplánov na ešte vyššej úrovni a existujú tam organizácie, ktoré sa starajú o duchovné potreby športovcov a zároveň formujú športových duchovných alebo pastorov.

Česko má olympijského kaplána, Poľsko biskupského delegáta

V roku 2016 bol v Česku za kaplána Českého olympijského výboru vymenovaný kňaz Oldřich Chocholáč. Túto službu nevykonáva na plný úväzok, ale popri bežnej farskej pastorácii. Kňaz diecézy Brno pôsobí ako farár vo farnosti Telnice a už takmer desať rokov sprevádza športovcov na olympiáde alebo Európskych hrách.

„Pre mňa je to príležitosť sprevádzať tých najlepších českých športovcov na vrcholnej športovej akcii, ktorá je pre nich často zavŕšením mnohoročnej driny, výhier, prehier, športových úspechov aj neúspechov,“ povedal vo februári počas zimnej olympiády pre české Katolícke noviny.

Športovcov sprevádzal aj na Európskych hrách v Minsku v roku 2019 a v Krakove v roku 2023. Kaplán približuje, že sa snaží byť medzi športovcami čo najviac, a to aj na športoviskách. Jeho služba spočíva najmä v tom, aby bol medzi športovcami, a duchovnú službu môže len ponúknuť. Športovci sa na neho môžu obrátiť aj mimo olympiády.

„Ide v prvom rade o službu prítomnosti, uistenia o modlitbe, možnosti požehnania,“ uviedol. Oldřich Chocholáč však v spomenutom rozhovore vysvetľuje, že je kaplánom českej olympijskej výpravy, ale nie je kaplánom vyčleneným na šport, ako to má napríklad Taliansko. „Záležalo by ani nie na Českom olympijskom výbore, ale na jednotlivých športových zväzoch, či by chceli mať kaplána,“ uzatvára.

Požehnanie Kaplnky sv. Krištofa na štadióne MŠK Žilina 18. októbra 2009. Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Tradícia športovej dušpastierskej služby je viac rozvinutá v Poľsku. Tam má na pastoráciu športovcov biskupská konferencia vyčleneného delegáta, ktorým je biskup Marian Florczyk, pomocný biskup v diecéze Kielce.

Národným športovým kaplánom je salezián Andrzej Waś, pričom túto službu tiež dlhé roky vykonáva salezián Edward Pleń, ktorý je aj olympijským kaplánom. Počas olympiády športovcom vysluhuje sviatosti, slúži omše, ohlasuje Božie slovo. Nie je nič nezvyčajné, že poľskí športovci prídu po medailovom úspechu na omšu, kde ďakujú alebo prosia kňaza o modlitby.

„Sú športovci, ktorí očakávajú kontakt a slová. K športovcovi si treba nájsť cestu,“ hovorí Pleń pre televíziu TVN.

Športový kaplán v jednom rozhovore spomína, ako ho na futbalovom zápase futbalisti požiadali, aby bol za bránkou a modlil sa ruženec. Po polčase po výmene strán ho poprosili, aby šiel zase za ich bránku a pokračoval v modlitbe. Keď zápas vyhrali a oslavovali víťazstvo, všetci vyobjímali aj Pleńa. „Keď sa ma fanúšikovia potom pýtali, že kto vlastne som, povedal som im, že záložný hráč,“ spomína so smiechom.

V Taliansku majú kaplána aj futbalisti, v USA športové kluby

Úloha športového kaplána je rozvinutá aj v Taliansku. Kňazi sprevádzajú nielen olympijské tímy, ale aj futbalové družstvá a ponúkajú im duchovnú aj ľudskú podporu. Najznámejšie mená sú Gionatan De Marco, ktorý pôsobí ako riaditeľ Národného úradu pre pastoráciu voľného času, turizmu a športu.

Táto organizácia patrí pod biskupskú konferenciu a rozvíja pastoráciu v oblasti športu, turistiky či pútí. V Taliansku má tento úrad veľký význam vzhľadom na intenzívny cestovný ruch a hlbokú tradíciu oratórií a športových klubov pri farnostiach.

Svojho kaplána má aj futbalová reprezentácia, je ním Massimiliano Gabbricci. Talianská reprezentácia mala svojho kaplána napríklad v roku 2016 na majstrovstvách Európy. V Taliansku existuje tiež mnoho športových tímov popri farnostiach.

Duchovná služba v športe funguje aj v USA a je súčasťou amerického futbalu, bejzbalu, basketbalu aj hokeja – funguje v najvyšších súťažiach NFL, MLB, NBA či NHL a takisto je pevnou súčasťou univerzitného športu. Kaplánska služba je často ekumenická a kapláni sú z rôznych kresťanských denominácií.

Kaplnka na štadióne Spartaka Trnava. Foto: TASR/Lukáš Grinaj

V Spojených štátoch pôsobí niekoľko organizácií, ktoré združujú športových kaplánov. Duchovnú službu pre športovcov má asi najlepšie organizovanú Austrália, kde funguje Spiritual Care Australia (SCA). Je to národná vrcholová organizácia pre športových kaplánov, ktorá združuje rôzne kresťanské denominácie vrátane katolíckych kaplánov pôsobiacich v miestnych aj elitných športových komunitách.

Organizácia poskytuje športovým duchovným aj vzdelávanie. Športoví kapláni spolupracujú s vedením športových klubov na budovaní zdravej komunity, podporujú pohodu na ihrisku aj mimo neho. Kapláni športovcom ponúkajú a poskytujú duchovnú starostlivosť, sú dôverníkmi v športovej komunite a športovcov podporujú počas zranení alebo iných ťažkých chvíľ.

V profesionálnych kluboch pomáhajú športovcom vyrovnať sa s vysokým tlakom, sú podporou nielen pre nich, ale pre celý realizačný tím vrátane lekára, fyzioterapeuta, trénerov a ďalších.

Na medzinárodnej úrovni existuje zasa The Global Sports Chaplaincy Association (Globálna asociácia športových kaplánov), ktorá sa sformovala v rokoch 2013 až 2017. Organizácia dnes združuje viaceré národné organizácie športových kaplánov po celom svete. Jej súčasťou sú najmä protestantské a evanjelikálne, no spolupracuje aj s katolíckymi kaplánmi.

Vatikán a športová pastorácia

O športe vydal v roku 2018 dokument aj Vatikán, a to prostredníctvom Dikastéria pre laikov, rodinu a život s názvom Dať to najlepšie zo seba.

Dokument hovorí o tom, že cirkev vníma šport ako významný nástroj svätosti, pretože umožňuje človeku „dať zo seba to najlepšie“ a rozvíjať dary, ktoré mu Boh vložil do srdca. Svätosť v kontexte športu nie je vnímaná len ako náboženský koncept, ale aj ako integrálna súčasť ľudského rozvoja a svedectva viery.

Materiál uvádza, že úlohou športových kaplánov je poskytovať pastoračnú a duchovnú starostlivosť nielen športovcom, ale aj trénerom. Kapláni majú pomáhať športovcom udržiavať kontakt s hlbším zmyslom ich činnosti a pripomínať im, že ich hodnota nie je určená len úspechom, ale i tým, že sú stvorení na Boží obraz.

Vatikán tiež zdôrazňuje potrebu sprevádzať športovcov po skončení kariéry, keď sa mnohí stretávajú s pocitom prázdnoty alebo depresiou. Kaplán im má pomôcť objaviť ich novú identitu a poslanie mimo športových arén.

Cirkev tiež poukazuje, že pastoračná starostlivosť nemôže byť improvizovaná. „Je nevyhnutné, aby boli kapláni špeciálne vyškolení, mali rešpekt k športu a rozumeli jeho špecifickej dynamike a pravidlám. Ich prítomnosť nemá byť len abstraktne ,intelektuálna‘, ale má vychádzať z porozumenia každodennému životu športovcov“. 

Podľa vatikánskeho dokumentu by športová pastorácia mala byť súčasťou formácie v kňazských seminároch.