Na túto otázku ti odpoviem nie argumentmi, ale svedectvom. Bol som síce pokrstený v detstve, ale osobne som do hĺbky uveril až vo svojich osemnástich rokoch. Viem, čo hovorím – bol som dospelý a slobodný tento krok urobiť aj neurobiť.
Prvé, čo ma na kresťanstve oslovilo, bola a dodnes je Božia blízkosť. Nielen neosobná sila, nielen neadresná energia, nie hmlistá nirvána, ale osoba. V kresťanstve má Boh meno, v kresťanstve má Boh Syna, Ježiša Krista.
A to je to druhé: Kristovo učenie, evanjelium. Nepoznám geniálnejší text, učenie a príhody, ktoré po dvetisíc rokoch nielenže nevybledli, ale majú stále jedinečnú silu zmeniť človeka. Ver mi, že poznám ľudí, ktorým čítanie Biblie jednoducho zmenilo život.
A napokon: Boh, ktorý je osoba, tento Boh, ktorý má meno, Boží Syn, ktorý je osobný, odpúšťa. Vtedy, ako osemnásťročný, som prvýkrát dostal od kňaza po vyznaní hriechov rozhrešenie. To bola trefa do živého, refresh nevýslovnej sily, ako hovoria mladí – total brutal očistenie a obnovenie.
Viem, že toto nie sú argumenty. Ale je to skúsenosť. Osobná. A vlastne nedávna.
Polož svoju otázku biskupovi aj ty. Napíš na [email protected].