Šaštínske siločiary Ako nás pápež František sprevádzal Bazilikou Sedembolestnej Panny Márie

Text bol pôvodne publikovaný 15. septembra 2021.

Každý priestor ožíva a stáva sa naplno sám sebou, keď doň vstúpia živí ľudia. Lebo len oni sú schopní vnímať v ňom vlastné súradnice, opísať aj precítiť jeho súvislosti a reflektovať o nich. O to viac, ak tí ľudia so sebou prinášajú životnú skúsenosť a svoj myšlienkový svet, ktorý začne zvláštne, tajomne, a predsa tak rukolapne rezonovať s komponentmi priestoru.

V jednej svojej meditácii napríklad pápež Benedikt XVI. prezradil, ako prežíva slávenie Najsvätejšej eucharistie v Sixtínskej kaplnke: akoby na stenách pomyselne ožívali tisíce postáv biblických dejín. Akoby sa Ježišovou eucharistickou prítomnosťou vytrácali časopriestorové rámce jestvovania, keď sa v jednom veľkom mystickom „tu a teraz“ všetko mení na naliehavú realitu presahujúcu limity ľudského chápania a súčasne zasahujúcu samotné jadro človeka.

Keď v tú jedinečnú stredu 15. septembra 2021 prekročí rímsky pontifex František prah národnej mariánskej svätyne, čiže šaštínskej Baziliky Sedembolestnej Panny Márie, okamžite medzi ním a posvätným prostredím chrámu s jeho bohatou ikonografiou zaiskria siločiary jeho myšlienkového sveta, jeho kristocentrickej aj mariánskej úcty, ťažiskových tém jeho pontifikátu.

Na archívnej fotografii je pohľad na priečelie Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne spolu s milostivou sochou Piety nesenou v procesii. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Už ak by nad bočným vchodom baziliky zahliadol reliéf srdca prebodnutého siedmimi mečmi, bola by to preňho dôverne blízka ikonografia. Veď priamo vo svojom breviári, z ktorého sa denne modlí kňazské modlitby, nosí obrázok Virgen Dolorosa. Na ňom Panna Mária, zahľadená na pozorovateľa, drží tŕňovú korunu, nad ktorou sedem mečov prebodáva jej planúce srdce. Túto symboliku si Jorge Bergoglio obľúbil už začiatkom osemdesiatych rokov, keď opísanú olejomaľbu objavil v jednom jezuitskom kostole v Quite, hlavnom meste Ekvádoru.

Matka Sedembolestná

S týmto obrazom Bolestnej Panny súvisia zázraky: nielenže desiatky ľudí na vlastné oči videli Máriin ožívajúci pohľad sprevádzaný pohybom jej perí, ale nejeden skeptik a posmievač pred obrazom konvertoval, prijmúc Krista do svojho života. Symbolický motív Máriinho pohľadu pápež František rozvinul vo viacerých príhovoroch svojho pontifikátu.

„Mária na nás pozerá s takou materinskou nehou, s akou hľadela aj na svojho Syna Ježiša,“ povedal raz pápež. Podľa neho Panna Mária akoby aj nás svojím pohľadom chcela prijať do svojho lona, pričom jej uzdravujúci pozorný pohľad v nás vzbudzuje túžbu po Božom milosrdenstve. Jej súcitne milosrdný pohľad objíma celistvo našu súčasnosť aj minulosť. Preto pápež veriacich pozýva, aby „bez hanby a dlhých rečí“ spočinuli pod jej ochranným plášťom vystavení jej pohľadu. „Keď na ňu pozriem,“ vyznal Svätý Otec, „nechám na sebe spočinúť jej pohľad, ktorý obnovuje a dodáva silu.“

Pozoruhodná „symfónia pohľadov“ čaká pápeža aj v presbytériu národnej mariánskej svätyne, ktorej dominuje Pieta: Sedembolestná Panna Mária s umučeným Synom v náručí, pričom Ukrižovaný je korunovaný tŕním aj kráľovskou korunou. No pápež František vníma Ježišovo kraľovanie zásadne cez kríž, ba dokonca cez „trón kríža“. A naozaj, nad šaštínskou Pietou žiari mohutný zlatistý krucifix.

„Jeho kráľovským trónom je drevo kríža!“ rozjíma pápež. „Ježiš na kríži pociťuje celú ťarchu zla, ale silou Božej lásky nad ním víťazí a svojím zmŕtvychvstaním ho poráža: toto je to dobro, ktoré pre nás všetkých koná Ježiš na tróne kríža.“ Pápež chce, aby bolo kráľovstvo na kríž intronizovaného kráľa zosobnené v hĺbke každého jednotlivca: „Dovoľ, aby sa Božia láska, Božie kráľovstvo, Ježišova láska zakorenili v tvojom srdci, a nadobudneš pokoj, budeš mať slobodu a plnosť. (...) On bude môcť dať nový zmysel nášmu životu (...) len pod podmienkou, že sa neriadime logikou sveta a jeho kráľov.“

Pohľad na hlavný oltár baziliky s krížom, so sochou Piety a sochami svätého apoštola Jána a svätej Márie Magdalény po stranách

Zlato-modrá drapéria okolo kríža evokuje transcendenciu a roztrhnutú oponu Jeruzalemského chrámu. O tom rozjímala aj posledná meditácia krížovej cesty, ktorú v roku 2014 viedol pápež František: „Chrámová opona sa roztrhla. Konečne vidíme tvár nášho Pána. A v plnosti poznáme jeho meno: milosrdenstvo a vernosť, aby sme neboli nikdy zmätení, ani tvárou v tvár smrti, lebo Boží Syn bol slobodný aj uprostred mŕtvych.“

Podobne ako Ježiš, aj šaštínska Sedembolestná je korunovaná. No podľa pápežovej kázne v poľskej Čenstochovej „Mária nie je vzdialenou kráľovnou, ktorá sedí na tróne, ale Matkou, ktorá objíma Syna a spolu s ním všetkých nás, svoje deti. Je to skutočná Matka, s poznačenou tvárou. Matka, ktorá trpí, lebo si naozaj berie k srdcu problémy nášho života. Je to Matka, ktorá je nablízku, ktorá z nás nikdy nespúšťa pohľad; je to nežná Matka, ktorá nás na ceste drží za ruku každý deň“.

Okrem koruny zdobí Pannu Máriu na šaštínskom oltári aj svätožiara z dvanástich hviezd – jednu z nich má pápež aj v dolnej časti svojho erbu. „Panna Mária je hviezda, ktorá nás orientuje,“ vysvetľuje pontifex, „ona nás predišla, (...) svieti putujúcemu Božiemu ľudu ako znamenie bezpečnej nádeje a útechy.“ Veď „to, že jedna z nás prebýva v nebi s telom, nám dáva nádej: chápeme, že sme vzácni, predurčení vstať z mŕtvych. Boh nenechá zmiznúť naše telo v ničote. S Bohom nič nebude stratené! V Márii je tento cieľ dosiahnutý a my máme pred očami dôvod, prečo kráčame: nie získavať veci tu dole, ktoré zanikajú, ale získať domov tam hore, ktorý je navždy“.

Smerovanie do domova „tam hore“ sa nedá bez bolesti a utrpenia. Naznačuje to aj šaštínska Sedembolestná, veď obrátená k Synovej tvári predsa len akoby prehliadala konkrétny časopriestor, aby skôr vo vlastnom srdci vnímala slovo Božích tajomstiev a uvažovala o nich. „V momente Ježišovej smrti,“ rozjíma pápež František, „bola tam pod krížom tichá, ale na nohách s očami upretými na Syna. (...) V tej chvíli rodila nás všetkých, rodila cirkev, (...) v Sedembolestnej kontemplujeme silnú a odvážnu ženu, na tom mieste pripravenú vyznať: toto je môj Syn, nezapriem ho!“

Detailný záber na sochu šaštínskej Piety

O šaštínskej Piete je menej známe, že ju na pokyn panovníčky Márie Terézie ešte viac priblížili nad svätostánok. S najväčšou pravdepodobnosťou preto, aby vyniklo duchovné prepojenie medzi Sedembolestnou a Eucharistiou. Pápež František ju dokonca volá „eucharistickou ženou“, ktorá nám ako vzor živej viery pomáha prežívať svätú omšu a svedčiť o Kristovej láske. „Svätá Panna nech nám vždy pomáha,“ modlí sa pápež František, „prijať v úžase a s vďačnosťou veľký dar, ktorý nám Ježiš zanechal vo sviatosti svojho tela a krvi.“

Milovaný učeník a Apoštolka apoštolov

Pannu Máriu pod krížom sprevádza z dvanástich apoštolov iba jediný, lebo iba jeden dokázal Ukrižovaného nezaprieť: apoštol a evanjelista Ján. Pápež František uvidí na šaštínskom oltári aj jeho pohľad, ako naľavo od svätostánku s rukou na prsiach hľadí smerom k Piete. Ruka na srdci naznačuje, že Ján prijal Pannu Máriu, osvojil si ju za matku. „Bol z tých, ktorí videli do hĺbky,“ charakterizoval apoštola pápež František, „lebo pozoroval, pýtal sa a kontemploval Slovo života.“ Preto bol Ján podľa Svätého Otca „učiteľom duchovného života, veď po stretnutí s Majstrom sa stal jeho učeníkom až do tej miery, že sa cítil milovaný svojím Učiteľom. Toto poznanie ho posilňovalo uprostred trpkých protivenstiev“. Pri Jánových nohách symbolizuje vzletnosť jeho posolstva pozlátený orol, ktorý je podľa pápeža Františka výzvou aj pre nás. „Leťte vysoko ako orol!“ povzbudzoval raz Svätý Otec veriacich k hlbokému duchovnému životu.

Detailný záber na sochu svätého Jána Evanjelistu

Symetricky k Jánovi stojí pod šaštínskou Pietou ďalšia svedkyňa Ježišovej smrti aj zmŕtvychvstania – Mária Magdaléna. Bol to práve pápež František, ktorý chcel, aby si túto postavu z evanjelia veriaci pripomínali hlbšie a intenzívnejšie – už nie formou spomienky, ale sviatku. Podľa príslušného dekrétu urobil pápež toto rozhodnutie „v kontexte Svätého roka milosrdenstva, aby ukázal význam tejto ženy, ktorá preukázala veľkú lásku ku Kristovi a bola Kristom tak veľmi milovaná“. Veľmi milovaná milosrdným a odpúšťajúcim Ježišom, preto jej socha stojí príznačne na strane spovednej chodby baziliky.

Tam Ježišovu lásku – podobne ako Magdaléna – zažívajú kajúcnici oslobodení od hriechov v zážitku Božieho milosrdenstva. „Ten, kto sa spovedá, nech má na pamäti pravdu o svojom živote pred Bohom,“ nalieha pápež František, „(...) nech sa dokáže na seba a svoj hriech pozrieť úprimne, precítiť vlastnú hriešnosť pripravený dať sa prekvapiť, ohromiť Bohom.“ Podľa Svätého Otca je iba Ježiš „schopný z nás hriešnikov urobiť nových ľudí“, čo vytušila aj Magdaléna, ktorá „mala ranu vo svojom vnútri, bola hriešnicou“. Vycítila, že „tento muž môže uzdraviť nie telo, ale ranu v duši. Môže ju znova stvoriť! A na to je potrebná veľká viera“.

Detailný záber na sochu svätej Márie Magdalény

Pozlátená lebka v rukách šaštínskej Magdalény symbolizuje pominuteľnosť ľudského života, prekliatie Adamových synov a dcér, dočasnosť materiálneho sveta. Pápež je v tomto smere jednoznačný: „Zomriem! Kedy, vie iba Boh, ale zomriem určite! (...) Je to fakt, my všetci zomrieme.“ No v Kristovi sú „všetky Adamove deti povolané k novému životu, (...) sme prachom vesmíru, no prachom, ktorý Boh miluje“.

Pápež národov a Misionárka lásky

Príkladnou predĺženou rukou Božej lásky bola v novodobých dejinách nesporne svätá Matka Tereza z Kalkaty. Jej návštevu v bazilike pripomína v presbytériu osobitná lapida. Zachoval sa aj jej krátky šaštínsky príhovor či vlastne viacnásobná prosba o modlitbu: za lásku k Ježišovi vo všetkej vykonávanej práci, za lásku prejavenú viac životom ako rečami, za vzájomnú lásku v rodinách i lásku voči najbiednejším. „Ježiš so svojou Božou Matkou chce,“ povedala svätá Matka Tereza v bazilike, „a želá si, aby sme boli svätí, aby sme mu boli oddaní. Máme sa navzájom milovať ako oni nás. (...) Modlite sa, aby Matka Božia bola vždy ochrankyňou, a ona vám pomôže, aby ste ostali svätí.“

Autorku týchto slov svätorečil práve pápež František. Keď 15. septembra sám spočinie medzi Sedembolestnou a obrazom Matky Terezy, ktorá tu v roku 1987 tiež stála aj osobne, opäť sa tajomne zaktualizuje kanonizačná kázeň pápeža Františka. Vtedy svätú Matku Terezu vyzdvihol ako „veľkodušnú rozdávateľku Božieho milosrdenstva“, ktorá sa zasadzovala za prijatie a obranu ľudského života – nenarodeného, opusteného i vyraďovaného. Podľa pápeža smerovali misie Matky Terezy na periférie lokálne aj existenciálne, čo je „výrečným svedectvom Božej blízkosti“.

Pamätná tabuľa pápeža Jána Pavla II. pri príležitosti jeho návštevy Šaštína v roku 1995

Oproti obrazu Matky Terezy je v bazilike vyobrazený ďalší svätec kanonizovaný pápežom Františkom: jeho predchodca Ján Pavol II. Aj on tu – v roku 1995 – stál osobne a takisto vyznal svoje motivácie: „Chce sa osobitne poďakovať Božej Matke za tento rodinný domov, v ktorom sa môžu všetci obyvatelia Slovenska, všetci veriaci bez ohľadu na svoju národnú príslušnosť, cítiť ako doma a zveriť sa láske Matky, ktorá ich tu stále čaká, aby ich vypočula, pochopila a posilnila.“

Podľa pápeža Františka bol tento jeho svätý predchodca „mimoriadnym darom od Boha cirkvi v Poľsku“, pričom jeho pozemská púť sa „vyznačovala nadšením pre život a fascináciou pre Božiu službu svetu a človeku“. Zdrojom bola jeho hlboká mariánska úcta, veď podľa pápeža Františka prežíval „silnú materinskú blízkosť Márie“.

Túto blízkosť zažijeme 15. septembra predpoludním aj my, všetci domáci aj zahraniční biskupi, keď so Svätým Otcom Františkom spolu spočinieme pred šaštínskou Pietou. Opäť sa sprítomnia slová Svätého Otca z roku 2015, ktoré v Ríme adresoval biskupom zo Slovenska počas ich návštevy ad limina apostolorum: „Zverujem vaše pastoračné starosti Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska, a vzývam jej materský príhovor, aby krajina prosperovala v pokoji a v súlade s tými najlepšími hodnotami svojej kresťanskej tradície...“

Foto: Flickr.com