Keď Reagan spomenul slovenského študenta Uplynulo 40 rokov od výnimočného prejavu amerického prezidenta

Presne pred štyridsiatimi rokmi, 16. apríla 1985, prehovoril americký prezident Ronald Reagan v záverečnej časti Medzinárodnej konferencie o náboženskej slobode vo Washingtone.

V silnom príhovore, ktorý sa niesol v duchu obrany základných práv a náboženskej slobody, odznelo aj prekvapujúce meno: Branislav Borovský, mladý Slovák odsúdený komunistickým režimom za pašovanie Biblií spolu so študentom Tomášom Koncom a robotníkom Alojzom Gabajom. 

Reagan, známy svojím odporom voči komunizmu a silným osobným vzťahom k Biblii, v prejave označil Borovského za jednu z troch konkrétnych obetí náboženského útlaku vo východnom bloku. Spolu s ním spomenul aj ukrajinského novinára Valerija Marčenka a ruského pravoslávneho kňaza Gleba Jakunina. V čase, keď Reagan vystúpil v sále č. 450 Eisenhowerovho paláca, od verdiktu v Borovského prípade uplynulo len 26 dní – čo len zvýraznilo naliehavosť a aktuálnosť zmienky o ňom.

Konferencia bola zorganizovaná z iniciatívy amerického ministerstva zahraničných vecí a podporená viacerými náboženskými a občianskymi organizáciami. Cieľom bolo poukázať na porušovanie náboženskej slobody vo svete a hľadať spôsoby pomoci prenasledovaným. Reaganov príhovor, postavený na princípoch zakotvených v americkej ústave a inšpirovaný biblickým citátom „Dajte cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie“, rezonoval aj v zahraničí.

Zmienka o slovenskom študentovi nebola náhodná. Vďaka aktívnym kontaktom medzi slovenským exilom, diplomatmi a disidentským prostredím sa informácia o Borovského prípade dostala cez Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS) až do Bieleho domu. Zásluhu na tom mal aj diplomat Paul Hacker, vtedy referent amerického ministerstva zahraničných vecí pre Československo a budúci prvý generálny konzul USA na Slovensku, ktorý informoval prezidentových poradcov o najnovších prípadoch.

Reaganov prejav so zmienkou o B. Borovskom. Foto: archív J. Haľka

Reaganov tím, vedený známou speechwriterkou Peggy Noonan, pôvodne pracoval s menom iného slovenského aktivistu Ladislava Rákaia, no v poslednej verzii prejavu – len deň pred jeho prednesením – bolo meno zmenené na Borovského. Spolu s dramatickým výrazom „smuggling Bibles“ a vynechaním miestopisu získala táto pasáž silu výpovede, ktorá prenikla za železnú oponu.

Zaujímavé je, že československá diplomacia na Reaganovu verejnú zmienku o Borovskom vôbec nereagovala. Podľa dostupných archívnych správ z veľvyslanectiev neexistuje jediná zmienka o prejave v hláseniach do Prahy.

Dnes, po štyroch desaťročiach, si túto chvíľu pripomíname nielen ako dôkaz Reaganovho záujmu o prenasledovaných za železnou oponou, ale aj ako symbol medzinárodnej solidarity s prenasledovanými pre vieru. 

Meno Branislava Borovského sa vtedy vynieslo z bratislavskej súdnej siene až na tribúnu svetového lídra – a ostalo zapísané v dejinách slobody.

Prezradili nás stopy v snehu

Jozef MajchrákMartin Hanus